Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Csp-164-2017.pdf
PDF · 66.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/164/2017
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu D. F., a. s., so sídlom na Č.L. X M. A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej D. H., narodenej XX.X.XXXX, zomretej XX.X.XXXX, naposledy hlásenej k pobytu v Meste B., o zaplatenie 170,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žalobcovi súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 6.9.2017, domáhal vydania súdneho rozhodnutia. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 170,46 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 77,93 eur od 15.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 92,53 eur od 29.7.2016 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobca vzal žalobu dňa 3.4.2020 v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná zomrela a vzhľadom na výšku žalovanej sumy netrvá na pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej. Žiadal, aby súd konanie zastavil a vrátil mu súdny poplatok.
Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Pre uvedené v bode 2 uznesenia pre späťvzatie žaloby žalobcom skôr, než sa začalo predbežné prejednanie, pojednávanie nezačalo, uvedené vyplýva zo spisu, súd konanie v zmysle ustanovení uvedených v bodoch 3 a 4 celkom zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia bodu 8. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca svojím dispozičným úkonom, ktorým vzal žalobu späť. Za dôvodov uviedol zánik procesnej spôsobilosti žalovanej jej smrťou. Žalovaná by tak mala mať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, po začatí konania stratila právnu spôsobilosť, nemá ani procesnú spôsobilosť byť stranou konania. Späťvzatím žaloby celkom žalobca vyjadril vôľu nepokračovať v konaní a nekonať s prípadnými právnymi nástupcami žalovanej. Za takéhoto právneho stavu na strane žalovanej nie je možné jej priznať nárok na náhradu trov konania. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp rozumného zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Žalobca v konaní nemá protistranu a ustanovenie z bodu 6 sa nedá aplikovať, pretože pre stratu spôsobilosti žalovaná strana nie je nositeľom ani práv ani povinností v zmysle hmotného ani procesného práva. Z týchto dôvodov súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol ako je uvedené vo výroku uznesenia pod II. Z dôvodov uvedených v bode 9 by bolo nerozumné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu predkladať podľa ustanovenia v bode 7 , v ňom uvedeného odseku 2, aj vec na rozhodovanie o výške trov konania.
O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.