Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16Er/731/2010

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: M., narodený XX.XX.XXX, bytom I. podnikajúcemu pod obchodným menom M., T., s miestom podnikania XXX XX Y. XXXX/XX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4 160,88 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 808,45 € a trovy exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 09.12.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného, spísaného dňa 27.09.2010 do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia sumy 4160,88 € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania vo výške 808,45 €, a to na základe exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky A. zo dňa 26.07.2010, právoplatného dňa 06.09.2010 a vykonateľného dňa 09.09.2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nárok oprávneného bol priznaný na podklade zmenky.

2. Okresný súd Čadca uznesením č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX. zo dňa 27.04.2016 rozhodol o pokračovaní exekúcie, ktorá bola odložená v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, na základe doplnenie návrhu oprávneného. Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Čadca za účinnosti , účinného do 30.06.2016. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie povinný. Na základe odvolania podaného povinným proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, sa podaním odvolania povinným v zákonnej lehote rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo zákona zrušilo a o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku musí rozhodnúť opätovne zákonný sudca prvého stupňa podľa ustanovenia tretej vety . 3. Podľa , účinného do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

4. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , zostávajú zachované.

5. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

6. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon ( o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoUNEK“ ).

8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, sa na účely tohto zákona starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2 ( absolútne výnimky).

10. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

11. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK “), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide teda o tie „staré exekúcie“ ak má byť dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby podľa ZoUNEK a nejde o žiadnu z absolútnych alebo relatívnych výnimiek ustanovených zákonom. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ak však ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú ( napríklad ide o absolútnu výnimku alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK ( ), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv ( aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).

12. Súd v danom prípade zistil, že v tejto exekúcií neexistujú dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ( rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi uplynula, avšak v danom prípade je exekúcia odložená zo zákona v zmysle doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, a preto rozhodná doba uplynúť ani nemohla), a preto tento zákon na túto exekúciu nemá vplyv a súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

13. Súdu bolo dňa 27.06.2016 doručené odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2016. Povinný považoval vyhodnotenie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdom za nesprávne v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený mal povinnosť doplniť návrh do 30 dní, avšak táto lehota je podľa povinného splnená vtedy, ak tento návrhu doplní v uvedenej lehote na súde a nie u súdneho exekútora. Zároveň sa nestotožnil s tvrdením súdu, že zmluvu o úvere uzatvoril ako fyzická osoba podnikateľ. Uviedol, že úver mu bol poskytnutý na súkromné účely a nie na podnikanie a oprávnený sa povinného len dotazoval, či má aj IČO. Taktiež úrok, ktorý sa v exekučnom konaní považoval za úžernícky a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd exekúciu zastavil.

14. Odvolanie bolo doručené na vydarenie oprávnenému, ktorý sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

15. Odvolanie povinného bolo na súde podané dňa 27.06.2016 a smeruje voči rozhodnutiu vydanému za účinnosti . Odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcií a ktoré bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Podaním odvolania sa preto podľa , účinného do 30.06.2016, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcií, zo zákona zrušilo a opätovne rozhodol týmto uznesením zákonný sudca.

16. Súd z obsahu exekučného spisu zistil, že exekúcia bola v zmysle ustanovenia § 243f ods. 3 Exekučného poriadku odložená. Dňa 22.03.2016 bolo súdu predložené postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré oprávnený súdnemu exekútorovi doručil dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútori ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhom na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Oprávnený bol preto názoru, že uvedené ustanovenie sa na dané exekučného konanie nemôže aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "") v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

23. Vzhľadom na znenie ustanovenia a Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia ( v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou ( zákonodarca nerozlíšil, či má ísť o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa). Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote ( podanie doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016). Tvrdeniu povinného v odvolaní, že nebola splnená zákonná lehota na doplnenie podania z dôvodu, že podanie bolo doručené súdnemu exekútorovi a nie súdu, nie je možné vyhovieť. Zákon určil oprávnenému na doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie, v prípade ak sa exekúcia viedla na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, 30 dňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie dôkazov stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo podanie doplnené vrátane dôkazov oprávneným posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, prípadne aj súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi doručiť. Keďže oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením Exekučného poriadku dňa 21.01.2016, súd námietke povinného o nesplnení si povinnosti v zákonom stanovenej lehote vyhovieť nemohol, pretože oprávnený svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote splnil.

24. Súd ďalej preskúmal námietky povinného týkajúce sa zmluvy o úvere a jej charakteru ako zmluvy spotrebiteľskej. Povinný uviedol, že úver mu bol poskytnutý na súkromné účely a nie za účelom podnikania.

25. Povinnosťou exekučného súdu je preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

26. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou zo dňa 18.09.2009 (ďalej len "zmluva o úvere") vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou vo všeobecných obchodných podmienkach.

27. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, pretože ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností ( oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, je podnikateľom, pričom predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený mal preto postavenie veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch ďalej len „ ZoSÚ “ a dodávateľa podľa ). Súd vyhodnotil, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne postavenie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, ešte nemôže zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pochybnosti o statuse povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplývajú aj z toho, že povinný je v zmluve označený dvoma

spôsobmi, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa a aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu nepodnikateľa. Zmluva obsahuje aj predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy. Získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). V posudzovanej zmluve bol dlžník označený okrem údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu. Vyhlásenie dlžníka v zmluve o tom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, bolo v zmluve vopred predtlačené oprávneným. Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho (bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať podľa takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, keďže tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, pretože takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje o dlžníkovi, sume poskytnutia úveru, dátume a času podpisu zmluvy a zaškrknú príslušné políčko týkajúce sa účelu poskytnutia úveru. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celok odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou ( prípadné pochybnosti potvrdzujú aj tvrdenia povinného, ktorý prehlásil, že úver mu bol poskytnutý na účel osobnej spotreby a úver nebol poskytnutý na účely jeho podnikania, ako aj samotná výška poskytnutého úveru v sume 2000 €, ktorá zodpovedá skôr potrebám fyzickej osoby na uspokojenie jej akútnych potrieb ako potrebám podnikateľských aktivít živnostníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Pokiaľ teda všeobecné podmienky (bod 17) obsahujú klauzulu v zmysle , t. j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia , táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie a , , a je preto neplatná. Podľa súdu prvej inštancie sa na spotrebiteľské vzťahy aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (, , ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva ( ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod ( ).

28. Súd vzhľadom na uvedené preto konštatuje, že o naplnení prvej a druhej podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku niet pochybností, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému priznaný na podklade zmenky. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi

dospel exekučný súd ďalej k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Súd ďalej skúmal či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.09.2009 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 14. zmluvné dojednanie nasledovného znenia: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“ Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

30. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I ). Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

31. V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinný ktorý má postavenie spotrebiteľa a ochranu tomu prislúchajúcu, mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

32. V danom prípade je potrebné posudzovať neprijateľnosť/ prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či zmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

33. Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je potrebné v zmysle ustanovenia , účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a je potrebné skúmať naplnenie jednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či zmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

34. Dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne (oprávnený mal zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach) a je výrazne v neprospech spotrebiteľa (, , ), pričom sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o zabezpečení úveru zmenkou umožňuje oprávnenému (veriteľovi) v prípade omeškania dlžníka s plnením zmluvy vyplniť chýbajúce údaje - dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto

vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v súlade s , resp. ako neplatné dojednanie v zmysle . Uzavretím dohody o vyplnení zmenky dostáva oprávnený do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s a nepochybne výrazne v neprospech spotrebiteľa, čo sa prejavilo aj tým, že rozhodcovský súd na základe zmenky priznal oprávnenému plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva.

35. Súd súčasne poukazuje aj na rozpor s dobrými mravmi, a to v časti neprimerane vysokého denného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo do neprípustnosti zmenky, a teda ide o ďalší dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Zmenkový zákon ( ) umožňuje majiteľovi zmenky žiadať zmenkovú sumu s úrokmi, ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Rozhodcovský súd vychádzajúc zo zmenky, ktorou si oprávnený zabezpečil plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere, priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Priznanie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne), teda vo výške o viac ako 15 násobne vyššej ako predstavuje úrok z omeškania (5,05 % ročne), je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, je súd prvej inštancie toho názoru, že oprávnenému neprináleží zmenkový ani zákonný úrok v zmysle zákona vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. v spojení s zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných“. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku. Úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t. j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami

slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

36. Ďalej súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval nejaké príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a tieto logicky ani nemohol aplikovať, keď uviedol, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd má za to, že v rozhodcovskom konaní preto nemohlo byť prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrolou z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by sa zaoberať už pri riešení otázky svojej právomoci rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania aj rozhodcovskou doložkou a zistiť, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná alebo súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a teda v súlade s je absolútne neplatná.

37. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným. Súd pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky zistil, že táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola vopred pripravená a vytlačená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Tie obsahujú veľké množstvo ustanovení, ktoré sú písané nahusto a drobným písmom, čo spôsobuje ich neprehľadnosť. Zmluvné strany výslovne nevylúčili rozhodnutie sporu medzi nimi aj pred všeobecným súdom, ale v prípade žaloby podanej oprávneným určili príslušnosť rozhodcovského súdu, pričom pre oprávneného je výhodnejšie, aby konanie prebehlo v mieste jeho sídla - v Bratislave, kde sídli aj rozhodcovský súd. Aj táto skutočnosť znevýhodňuje povinného ako spotrebiteľa. Tým, že si veriteľ vybral ako spôsob riešenia sporu rozhodcovské konanie, dlžník sa už nemohol brániť v riadnom, súdnom konaní na všeobecnom súde. Navyše, povinný nebol riadne poučený o právnych následkoch rozhodcovskej doložky a nebol ani oboznámený s tým, podľa akých pravidiel prebehne rozhodcovské konanie. Povinný nebol vopred oboznámený s právnymi dôsledkami rozhodcovskej doložky, a táto s ním nebola dojednaná individuálne, ale bola začlenená do rozsiahlych obchodných podmienok, ktoré mohol povinný ako spotrebiteľ len odmietnuť ako celok a fakticky nemal vplyv na ich obsah. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým ustanoveniam Všeobecných obchodných podmienok, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach, a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Týmto spôsobom sa povinný vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným, vzdal bez primeraného dôvodu svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľovi- povinnému síce bola daná možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, ale ak by podľa rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa- oprávneného, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli vopred pripravené a predtlačené nemožno považovať za individuálne dojednané. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie všeobecných obchodných podmienok a teda aj ustanovenia

o rozhodcovskej doložke vo svojich vopred pripravených formulárových obchodných podmienkach. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho či je predložený rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti (teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), ako aj s poukazom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol súd tak, že exekúciu zastavil.

40. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

41. Podľa ( ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, pretože ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.

46. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora a sú taxatívne vymenované ako druhy trov exekúcie v ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, pričom postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania ( a Exekučného poriadku) a súdom pri zastavení exekúcie ( Exekučného

poriadku). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom štádiu konania, platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie ( Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie ustanovení s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

47. Trovy účastníkov exekučného konania sú upravené v Exekučnom poriadku len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo ( Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie , ktoré identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z tohto dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

48. Keďže neupravuje žiadnym spôsobom rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi exekučného konania ( oprávneného a povinného) súd aplikoval na daný prípad pri rozhodovaní ustanovenia s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa Exekučného poriadku a a tak, že povinnému náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznal. Súd mal síce z obsahu exekučného spisu preukázané, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený ( v dôsledku nepreukázania, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku nie je daný ), avšak z obsahu spisového materiálu vyplýva, že povinnému v exekučnom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania povinnému. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania prihliadol aj na a z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania povinnému.

50. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

51. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

52. O náhrade trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, pretože nemal ich vyčíslenie ku dňu rozhodovania k dispozícií. Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, po tom ako súdny exekútor oznámi, či si trovy exekúcie uplatňuje.

Poučenie:

1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, , Exekučného poriadku).

2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ).

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline ( ).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.