Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-42-2019.pdf
PDF · 71.47 KB
Case nature
Subarea
3C/42/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobkyne: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. R.. Ľ.. F. XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Grup, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, v konaní o zaplatenie 15.336,95,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v časti uplatnenej sumy 8.116,- eur.
III. Súd žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 33,06% v časti uplatnenej sumy 7.220,95,- eur.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2019 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 15.336,95,- eur, z čoho sumy 7.220,95,- eur sa domáhala titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite a to za roky 2017(od 1.2.2017) až 2019 a sumy 8.116,- eur sa domáhala titulom neuhradenej časti sťaženia spoločenského uplatnenia.
2. Pred začatím predbežného prejednania sporu, resp. prvého pojednávania vo veci žalobkyňa elektronickým podaním doručeným súdu dňa 18.02.2020 vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala zastaviť konanie, keďže po podaní žaloby jej žalovaná uhradila celkovo sumu 15.608,32,- eur, nakoľko so žalovanou uzatvorili dohodu o urovnaní vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe ktorej jej žalovaná zaplatila sumu 7.898,08,- eur a to dňa 04.02.2020 a následne dňa 14.02.2020 uhradila žalovaná aj náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite vo výške 7.710,24,- eur.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4. Žaloba bola žalobkyňou vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
5. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa sa domáhala sumy 15.336,95,- eur, ktorá pozostávala z dvoch nárokov a to v sume 8.116,- eur za sťaženie spoločenského uplatnenia a v sume 7.220,95,- eur ako náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite a to za roky 2017(od 1.2.2017) až 2019 v sume 2.416,9168,- eur za r. 2017, v sume 2.494,986,- eur za r. 2018 a v sume 2.309,0518,- eur za 11 mesiacov r. 2019. Z obsahu spisu súd konštatuje, že žalobkyňa so žalovanou uzatvorili dňa 18.11.2019 Dohodu o vysporiadaní nárokov na náhradu škody na zdraví, ktorá sa týkala nárokov žalobkyne na odškodnenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom v čl. V Dohody sa zmluvné strany dohodli, že riadnym a včasným splnením povinností (úhrady dohodnutej sumy) žalovanej sa všetky nároky žalobkyne na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia voči žalovanej v súvislosti s dopravnou nehodou z 21.01.2016 považujú za uspokojené v celom rozsahu. Na základe uvedeného súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá v časti nároku na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia (v sume 8.116,- eur) právo na náhradu trov konania, nakoľko došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu sporu a teda zavinenie na zastavení konania nie je možné pripísať žiadnej zo strán sporu. 6.1. Zároveň žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.02.2020 doložila doklad o tom, že žalovaná uhradila dňa 14.02.2020, po skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 13.02.2020, sumu 7.710,24,- eur a to titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti v zmysle uplatnenia, pričom v súlade s § 106 z.č. 40/1964 Zb. nepriznala náhradu za stratu na zárobku za r. 2017, uplatnenú v sume 2.416,9168,- eur kvôli premlčaniu a priznala sumu 3.910,92,- eur titulom náhrady za stratu na zárobku za r. 2018 a sumu 3.799,32,- eur titulom náhrady za stratu na zárobku za r. 2019. Súd konštatuje, že nie je možné uznať zavinenie žalovanej v celej žalobkyňou žalovanej sume za stratu na zárobku, nakoľko uplatnená suma pozostávala z jednotlivých vyčíslených nárokov za jednotlivé roky, pričom žalovaná aj keď sumárne uhradila vyššiu ako žalovanú sumu, neuhradila všetky žalobou uplatnené zložky nároku a žalobkyňa mala teda len pomerný úspech v konaní. V časti náhrady straty na zárobku sa domáhala sumy 7.220,95,- eur, avšak bola úspešná v časti nároku za r. 2018 a 2019, kde jej žalovaná uhradila viac ako sa žalobkyňa domáhala v konaní, pričom časť nároku za r. 2017 v sume 2.416,9168,- eur jej žalovaná neuhradila kvôli premlčaniu a preto zastavenie konania v tejto časti nie je možné pričítať zavineniu žalovanej. Súd o náhrade trov konania v tejto časti nároku rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu žalobkyne v spore a priznal jej voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,06 % v časti nároku uplatnenej sumy 7.220,95,- eur, keď žalobkyňa mala úspech v časti o zaplatenie 4.804,03,- eur predstavujúcej uplatnené sumy za r. 2018 a 2019, ktoré dokonca žalovaná hradila vo vyššej sume. Úspech žalobkyne predstavuje z uplatnenej sumy 7.220,95,- eur 66,53% (žalovaná uhradila uplatnený nárok 4.804,03,- eur), úspech žalovanej predstavuje 33,47% (neuhradený nárok za r. 2017) a teda celkový (čistý) úspech žalobkyne predstavuje 33,06% (66,53%-33,47%). 6.2. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.