Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX B., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436 a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX F., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Martin Majerčík, advokát so sídlom Krajinská 30 Bratislava, IČO: 42184975, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -606 zo dňa 19.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , , a , veta prvá, a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , ďalej len ,,CMP“), článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s odkazom na rozhodnutia R 72/65 a R 3/67, vecne tým, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca.

3. Zistil, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 24.09.2020 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej zo sumy 330 eur na sumu 180 eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu z dôvodu zmeny pomerov, keďže dňa 15.07.2020 mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej A. B., ktorá pochádza zo vzťahu s C. A.. Podľa otca došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti s priateľom a má nadštandardný príjem. Matka nesúhlasila s návrhom v žiadnom rozsahu. Zmena pomerov podľa nej nastala iba na strane maloletej z dôvodu plynutia času od posledného rozhodovania o výživnom, ktorá by odôvodňovala skôr zvýšenie vyživovacej povinnosti. Poprela spolužitie s priateľom v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že o vyživovacej povinnosti otca naposledy rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. -644 zo dňa 11.04.2018, kedy schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej počnúc dňom 01.09.2015 sumou 330 eur mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Otec má záujem sa stretávať s dcérou v zmysle úpravy v rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 20.04.2022, č.k. -524, avšak ako uviedol, matka mu styk neumožňuje. Pri poslednej úprave výživného bol otec zamestnaný v Rakúsku, kde dosahoval čistý príjem 1.500 eur mesačne, žil s rodičmi v F. a nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bol vlastníkom staršieho rodinného domu v obci G. E.. Svoje výdavky v čase poslednej úpravy vyčíslil spolu vo výške 1.209,22 eur nasledovne: splátka spotrebného úveru 287,49 eur, splátka hypotekárneho úveru 90,23 eur, výživné na maloletú 150 eur, príspevok na domácnosť a stravu 250 eur, cestovné 250 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky 20 eur, ošatenie 40 eur, elektrika 11,50 eur, plyn, 20-30 eur, telefón 50 eur. V čase rozhodovania bol naďalej zamestnaný v Rakúsku. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa H. B. H. zistil, že otec maloletej mal v období od 01.01.2020 do 31.12.2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.853,62 eur. Z výplatných pások otca zamestnávateľa H. B. za mesiace január 2021 až júl 2021 zistil, že priemerná čistá mesačná mzda otca v tomto období bola vo výške 1.936,71 eur. Z výplatných pások otca zamestnávateľa H. B. za mesiace august 2021 až september 2022 súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda otca v tomto období bola vo výške 1.980,05 eur. Otec na pojednávaní dňa 19.10.2022 uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je v súčasnosti približne 1.900 eur. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca v sume 1.900 eur mesačne v čistom. Naďalej vlastnil starší rodinný dom v G. E., ktorý prerábal a 20-ročnú Škodu Octavia. S partnerkou a mladšou dcérou býval u rodičov v F.. Otec vyčíslil jeho mesačné náklady v sume 2.078,95 eur, z toho: splátka úveru na bývanie 90,23 eur, spotrebný úver 287,49 eur, Slovak Telekom- TV 27,43 eur, mobilný telefón 43,80 eur, ubytovanie v Rakúsku 230 eur, nájomné na bývanie 150 eur, pohonné hmoty 150 eur, servis motorového vozidla 50 eur, výdavky na domácnosť (strava, lieky, drogéria, ošatenie) 350 eur, výživné na maloletú 400 eur (330 eur + 70,-eur), výdavky na maloletú A. B. (nutrilon, dojčenská voda, vlhčené utierky, plienky, drogéria, lieky, ošatenie, návšteva u lekárov) 300 eur. Partnerka otca bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Matka v čase poslednej úpravy (i v čase rozhodovania) bývala spoločne s maloletou v byte na E. XX A. B., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve matky. V tom čase bol jej príjem vo výške približne 900 eur netto. Aktuálne vlastnila aj motorové vozidlo zn. Peugeot 308. Jej aktuálny čistý príjem bol v sume 1.200 eur. Mesačné výdavky na domácnosť vyčíslila vo výške: 308,52 eur splátka hypotekárneho úveru, 168 eur nájomné, 25 eur elektrina, 28,85 eur UPC TV, 5 eur RTVS, 9 poistenie bytu, 12 poistenie motorového vozidla. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 31.08.2021 zistil, že matka matky maloletej bola výlučným vlastníkom garáže so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, katastrálne územie I., na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.05.2021. Pri poslednej úprave výživného mala maloletá 8 rokov a navštevovala 1. stupeň (3. ročník) základnej školy, pričom v čase rozhodovania mala 13 rokov a navštevovala 2. stupeň (8. ročník). Mesačné výdavky na maloletú boli vyčíslené matkou v čase poslednej úpravy vo výške 1.084,86 eur, v súčasnosti vo výške 1.042 eur, z toho: strava 330 eur, drogéria 60 eur, lieky/vitamíny 50 eur, oblečenie 50 eur, telefón 5 eur, lekárske ošetrenie 60 eur, cestovné 50,- eur, iné výdavky (knihy, hračky, zoo potreby, batérie) 30 eur, strava v škole 38 eur, jazdectvo 200 eur, krúžok poznávaj svoje mesto 5 eur, školské výlety/ pomôcky 40 eur, príspevok na náklady na bývanie 124 eur.

4. Dospel k záveru, že výživné stanovené pri poslednej úprave odzrkadľuje dôvodné potreby dieťaťa vo veku 13 rokov, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Otec sa s maloletou vôbec nestretáva, maloletá darčeky od otca neprijíma, preto výživné predstavuje jediný výdavok otca vo vzťahu k maloletej. Samotná skutočnosť, že nie je realizovaný styk otca s maloletou, nie je dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko vyživovacia povinnosť slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa a nemôže byť podmieňovaná kvalitou a intenzitou osobného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom. Pribudnutie vyživovacej povinnosti nezakladá automaticky dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti, keďže navyše príjem otca postačuje na úhradu výživného, na ktorom sa rodičia dohodli v predchádzajúcom konaní. Keďže nezistil ani žiadnu inú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca, návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu nesprávnych skutkových zistení ( , ďalej len ,,CSP“) a nesprávneho právneho posúdenia veci ( . Súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť zistené zvýšené výdavky otca v sume 2.078,95 eur, a teda, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zvýšili o 700 eur mesačne, najmä z dôvodu výdavkov na maloletú A. a v súvislosti s ubytovaním a cestovaním otca za prácou do Rakúska, pričom jeho príjem sa od poslednej úpravy v podstate nezmenil. V čase poslednej úpravy (v roku 2017/2018) bol priemerný mesačný príjem otca v sume 1.782,99 Eur a v súčasnosti v sume 1.853,62 eur. Dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, že pribudnutie vyživovacej povinnosti otca nepredstavuje zásadnú zmenu

pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného. Poukázal na rozhodnutie R 14/1965. Taktiež nezohľadnil, že matka v roku 2020 ukončila vysokoškolské štúdium, a teda mala potenciál dosahovať porovnateľný príjem ako otec, ktorý má len stredoškolské vzdelanie. „Povinnosťou súdu je preto prihliadnuť v konaní o zvýšenie výživného pre maloletého na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity.“ (NS SR, sp. zn. ) Taktiež nezohľadnil, že nadobudla garáž a nové motorové vozidlo Peugeot 308, došlo k poklesu úverovej splátky o sumu 221 eur mesačne. Nie je pravdou, že nežije v spoločnej domácnosti s priateľom, keďže z lekárskej správy C. J. zo dňa 17.09.2020 vyplýva, že „Každý z rodičov má svojich partnerov, s ktorými žijú..“. V tomto smere navrhol výsluch partnera matky, čo súd prvej inštancie odignoroval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle návrhu, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá považovala odvolanie za nedôvodné. Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť, ale partnerka otca poberala rodičovský príspevok, výdavky otca sa v rozhodujúcej miere nezvýšili a zvýšili sa okrem druhej vyživovacej povinnosti iba z dôvodu zvýšenia cien pohonných hmôt. Z dôvodu inflácie a zvýšených cien pohonných hmôt sa zvýšili výdavky aj na strane matky. Matka síce refinancovaním úveru dosiahla zníženie mesačnej splátky úveru, ale na druhej strane maloletá oproti pôvodným pomerom navštevovala už druhý stupeň základnej školy a mala 13 rokov, čo sa prejavilo na zvýšení výdavkov na maloletú. Nie je pravdou tvrdenie otca, že matka ukončila vysokoškolské štúdium po pôvodnej úprave výživného, ale titul Mgr. získala už v roku 2016. Okrem toho táto skutočnosť nie je na Slovensku priamo úmerná zárobkovým možnostiam uchádzačov o zamestnanie. Matka má stabilné zamestnanie, ktoré si potrebuje udržať aj z dôvodu výlučnej osobnej starostlivosti o maloletú. Okresný súd Bratislava II Rozsudkom zo dňa 20.04.2022, sp. zn. -524 rozhodol o zverení maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou sa síce nerealizuje, ale nie z dôvodu bránenia v styku zo strany matky, ale z dôvodu, že maloletá kontakt s otcom odmieta. Bez ohľadu na styk otca s maloletou, otec sám potvrdil, že nad rozsah vyživovacej povinnosti maloletej nijako neprispieva, ani nekupuje darčeky. Matka nie je vlastníčkou garáže, čo v konaní tvrdila aj preukázala a síce nadobudla pre potreby uspokojovania potrieb rodiny motorové vozidlo, ale nie nové ale ojazdené, ktoré kúpila z navýšenej a refinancovanej hypotéky. Matka žije s maloletou na adrese trvalého pobytu, pričom nájomné sa medzičasom zvýšilo na 176 eur. Ak by aj matka v určitom období počas prvostupňového konania mala partnera, nie je to z pohľadu vyživovacej povinnosti dôležité, nakoľko partner ak nie je manželom, nemá voči matke vyživovaciu povinnosť. Navrhla rozsudok potvrdiť.

7. V následnom vyjadrení otec zotrval na svojom odvolacom návrhu. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -524 zo dňa 20.04.2022, z ktorého jednoznačne vyplýva, že otec vynaložil a vynakladá maximálne úsilie, aby sa mohol stretávať so svojou dcérou, ale len až doslova trestuhodným správaním matky sa mu dlhodobo nedarí toto úsilie docieliť. Súd prvej inštancie vôbec na tieto skutočnosti neprihliadol. Nesprávny je tiež záver, že neprispieva maloletej nad rámec vyživovacej povinnosti. Z dokazovania totiž vyplynulo, že maloletá neprijíma od neho darčeky. Niektoré darčeky (lyže v hodnote 178,99 eur, keyboard v hodnote 300 eur a iné) matka prevzala, ale maloletej povedala, že ich má od nej a tak ich maloletá prijala. Pravidelne k sviatku posiela maloletej sumu 30 až 50 eur. Matka nadobudla garáž v hodnote 20.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2021, ktorú dňa 27.05.2021, teda po pojednávaní dňa 21.04.2021, na ktorom otec poukázal na jej majetkové pomery, previedla na svoju matku, čím sa vzdala bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Nevie sa vyjadriť k tomu, či matka nadobudla nové, či ojazdené vozidlo, keďže súd prvej inštancie nevykonal v tejto veci žiadne dokazovanie, hoci otec navrhol, aby matka predložila kúpnu zmluvu. O skutočnosti, že matka mala vysokoškolské vzdelanie už v čase posledného rozhodovania o výživnom nemal vedomosť on, ani súd. K zamestnávateľovi však nastúpila so stredoškolským vzdelaním, kde následne odpracovala 10 rokov, preto mohla požiadať o novú pozíciu primeranú jej vzdelaniu, keď zamestnávateľ inzeroval ponuku dňa 03.01.2023 na pozíciu s nástupným platom 1.700 eur mesačne, v závislosti od seniority zamestnanca, ktorú matka, vzhľadom na odpracovanú dobu, spĺňala. Vzhľadom na vyšší vek maloletej už matka nemusí vynakladať tak osobnú starostlivosť o ňu ako v minulosti, preto jej nič nebráni v tom, aby si našla zamestnanie s primeraným príjmom. Z rodičovského príspevku, ktorý poberá partnerka otca vo výške 270 eur mesačne nie schopná sa akokoľvek podieľať na nákladoch spoločnej domácnosti.

8. K predmetnému vyjadreniu otca matka reagovala tak, že predmetom konania je vyživovacia povinnosť otca a nie úprava styku otca s maloletou, preto je relevantné len to, či otec prispieva nad rámec súdom stanoveného výživného. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nad rozsah vyživovacej povinnosti neprispieva. Poprela, že by otec kúpil keyboard pre maloletú. Kúpil jej ako darček lyže k Vianociam 2019 a za posledný rok 2022 jej prispel nad rámec výživného raz sumou 30 eur, aj to účelovo v odvolacom konaní. Partnerka otca je kaderníčka, maloletá dcéra otca má 2,5 roka, rodičovský príspevok sa zvýšil na sumu 301 eur a rodinné prídavky na 60 eur, otec s rodinou býva u svojich rodičov, preto nič nebráni jeho partnerke, aby s pomocou rodičov otca vykonávala prácu kaderníčky. Matka informovala otca o zvýšených výdavkoch maloletej na stomatologickú liečbu s predpokladom trvania 2 rokov v cene 2.000 eur, pričom otec nemá záujem prispieť.

9. Otec v reakcii na podanie matky uviedol, že nerealizovanie styku s maloletou z dôvodov na strane matky nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech ako to urobil súd prvej inštancie. Trval na tom, že k sviatkom maloletej posiela matke finančný darček v sume 30 eur a kúpil aj keyboard. Nie je pravdou, že jeho partnerka je kaderníčka. Trval na tom, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má ako známy moderátor nadštandardné príjmy a s ktorým matka podľa indícií otca dokonca plánuje svadbu. Zníženie vyživovacej povinnosti síce nie je v záujme maloletých detí, ale vzhľadom na okolnosti na strane otca, kedy je potrebné prihliadnuť aj na záujem jeho druhej dcéry je jeho návrh dôvodný.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú zo sumy 330 eur na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom 24.09.2020.

12. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, keďže návrh otca v celom rozsahu zamietol.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa a , a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

14. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj ).

17. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

20. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

21. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Ako vyplýva z a nasl. , konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením 121 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

25. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Je nutné pritom prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či vôbec, a ak áno, v čom konkrétne došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Aby súd mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného teda predovšetkým bude podrobne porovnať jednak odôvodnené potreby dieťaťa ako aj pomery na strane povinných osôb, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu, s odôvodnenými potrebami dieťaťa a pomermi na strane povinných v súčasnosti.

26. Podstatná časť odvolacích námietok otca je založená na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil a následne nesprávne posúdil možnosti a schopnosti matky, pri ktorej opomenul uplatniť princíp potenciality príjmu, keďže jej skutočný príjem je neprimeraný vzhľadom na vysokoškolský stupeň

dosiahnutého vzdelania a zároveň nedostatočne zistil a dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam ohľadne majetkových pomerov matky.

27. Vo vzťahu k predmetným námietkam odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zameral dokazovanie na porovnanie pomerov rodičov a maloletej v čase posledného rozhodovania s časom od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia. Podstatným zistením vo vzťahu k námietkam otca je súdom prvej inštancie ustálená suma výdavkov maloletej v čase poslednej úpravy vo výške 1.084,86 eur a v predmetnom konaní vo výške 1.042 eur mesačne. Výšku vyčíslených výdavkov otec v odvolaní nenamietal a tak aktuálne zo sumy výdavkov otec prispieva v rozsahu 31,67% a matka nad rámec osobnej starostlivosti uhrádza zvyšok.

28. Prípadné zvýšenie životnej úrovne rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je podľa odvolacieho súdu dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti povinného, keďže takýto postup nie v záujme maloletého dieťaťa. Pretože čím vyššia je životná úroveň rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby dieťaťa. Inak povedané, zmena v životnej úrovni rodiča nie je dôvodom, pre ktorý by mal byť zvýhodnený povinný rodič tým, že sa zníži jeho vyživovacia povinnosť, ale má byť na prospech maloletému dieťaťu. Za daných okolnosti, kedy matka prispieva vyššou čiastkou ako otec, ktorý navrhol zníženie jeho vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie následne správne zameral dokazovanie a hodnotil, či došlo k podstatnej zmene na strane otca platiť aktuálne stanovené výživné. Rovnaký argument sa podľa odvolacieho súdu vzťahuje aj na námietku otca, že súd prvej inštancie nezisťoval otcom udávané spolužitie matky s partnerom a nezohľadnil potenciálny príjem matky, ale vychádzal len z jej skutočného príjmu. Aj v rozhodnutí NS SR, na ktoré v odvolaní poukázal otec sa konštatuje, že povinnosťou súdu je prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Aj v prejednávanom prípade je to otec (povinný), t.j. nie matka (podieľajúca sa na úhrade odôvodnených potrieb maloletej jednak osobnou starostlivosťou a tiež finančne), ktorý tvrdí, že sa nemôže ďalej podieľať na úhrade pôvodne stanoveného výživného.

29. Pokiaľ matka aj vlastnila garáž, resp. nadobudla motorové vozidlo, tieto okolnosti ani nepredstavujú podstatnú zmenu životnej úrovne matky, preto ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo neúčelné. Navyše, zo zápisnice z pojednávania dňa 19.10.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie pred vyhlásením dokazovania za skončené v zápisnici konštatoval, že iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli, preto nedôvodná je námietka otca, že súd v tomto smere nevykonal ním navrhnuté dôkazy.

30. Odvolaciu argumentáciu založil otec tiež na tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti podieľať sa na výživne maloletej, pretože nezohľadnil jeho výdavky, ktoré vzrástli o 700 eur v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania (o výške vyživovacej povinnosti) najmä z dôvodu, že dňa 15.07.2020 mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére A. B.. Teda podľa otca súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že pribudnutie vyživovacej povinnosti otca nepredstavuje zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného.

31. Podľa odvolacieho súdu však uvedené tvrdenie otca nezodpovedá odôvodneniu rozsudku, keďže súd prvej inštancie v odseku 50 konštatuje, že narodenie ďalšieho dieťaťa nie je dôvodom, aby sa automaticky znížilo výživné k predchádzajúcemu dieťaťu. Teda súd prvej inštancie neuzavrel, že narodenie dieťaťa nepredstavuje zmenu pomerov, len poukázal na to, že pokiaľ je príjem otca dostatočný na to, aby uhrádzal stanovené výživné, tak takáto zmena pomerov nezakladá automaticky dôvod na zníženie výživného.

32. Preto predmetom prieskumu odvolacím súdom bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne ustálil príjem otca v tomto konaní, či v tomto smere došlo k podstatnej zmene a či z takéto príjmu dokáže hradiť výživné popri svojich odôvodnených výdavkoch.

33. V odvolaní otec uviedol, že súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť zistené zvýšené výdavky otca v sume 2.078,95 eur, a teda, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zvýšili o 700 eur mesačne, najmä z dôvodu výdavkov na maloletú A. a v súvislosti s ubytovaním a cestovaním otca za prácou do Rakúska, pričom jeho príjem sa od poslednej úpravy v podstate nezmenil.

34. Súd prvej inštancie zistil, že v čase rozhodovania bol otec naďalej zamestnaný v Rakúsku. Z potvrdení o príjme zamestnávateľa H. B. H. zistil, že v období od 01.01.2020 do 31.12.2020 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.853,62 eur, za mesiace január 2021 až júl 2021 vo výške 1.936,71 eur, za mesiace august 2021 až september 2022 vo výške 1.980,05 eur. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca v sume 1.900 eur mesačne v čistom. Suma 1.853,62 eur, ktorú uvádzal otec bola priemerným čistým mesačným príjmom otca v roku 2020. Zohľadňujúc príjmy otca v jednotlivých obdobiach sa odvolací súd stotožnil s ustálením čistého mesačného príjmu otca v sume 1.900 eur mesačne, ktorú čiastku otec uviedol aj na pojednávaní dňa 19.10.2022.

35. Nie je pravdou, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť výdavky otca v sume 2.078,95 eur, keď tieto zároveň aj špecifikoval v odseku 47 rozsudku nasledovne: splátka úveru na bývanie 90,23 eur, spotrebný úver 287,49 eur, Slovak Telekom - TV 27,43 eur, mobilný telefón 43,80 eur, ubytovanie v Rakúsku 230 eur, nájomné na bývanie 150 eur, pohonné hmoty 150 eur, servis motorového vozidla 50 eur, výdavky na domácnosť (strava, lieky, drogéria, ošatenie) 350 eur, výživné na maloletú 400 eur (330 eur + 70,-eur), výdavky na maloletú A. B. (nutrilon, dojčenská voda, vlhčené utierky, plienky, drogéria, lieky, ošatenie, návšteva u lekárov) 300 eur.

36. Odvolací súd dáva týmto do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR K.; L. M. „C.“). Metodika obsahuje aj pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. V danom prípade mala maloletá A. v čase rozhodnutia 13 rokov, navštevovala druhý stupeň základnej školy a druhá dcéra otca, maloletá A. mala 2 roky. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike tak pri dvoch deťoch, a to pri jednom dieťati v druhom stupni základnej školy sa uplatní 16% podiel a druhom dieťati v predškolskom veku sa uplatní 12% podiel, čo spolu predstavuje 28% podiel z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom k uvedenému 16% podiel predstavuje sumu 304 eur z čistého mesačného príjmu otca (1.900 eur). Podľa Metodiky je potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti povinného rodiča. Keďže bolo nesporné, že otec sa s maloletou vôbec nestretáva, t.j. v žiadnom rozsahu nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, výživné stanovené v predchádzajúcom konaní zohľadňuje aj túto, pre odvolací súd podstatnú skutočnosť.

37. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť nemôže byť podmieňovaná kvalitou a intenzitou osobného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičom, keďže slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Taktiež, dary od otca k sviatkom nemožno považovať za úhrady nad rámec výživného, ktoré ako už bolo konštatované pokrýva pravidelné výdavky maloletého dieťaťa na stravu, ošatenie, bývanie a pod.

38. K výdavkom otca odvolací súd uvádza, že v zmysle , veta prvá , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. „Cieľom ustanovenia odseku 5 je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komenár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 395 s.) Správne preto súd prvej inštancie považoval za smerodajný príjem otca (a nie jeho výdavky), ktorý aj podľa odvolacieho súdu naďalej postačuje na plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti, a to zohľadňujúc jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej A..

39. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť,

a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

40. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov a maloletej, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Preto rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia a ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ust. v spojení s a ust. .

41. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .