Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_25Co-52-2019.pdf
PDF · 186.96 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/52/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: H. N., nar. XX.X.XXXX, adresa A., T. XXX/X, o zaplatenie 13.200,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/146/2016-163 zo dňa 26.9.2018 - voči zamietajúcemu výroku III. a výroku IV. o náhrade trov konania, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. a výroku IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny 7.350,- eur a úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 28.11.2016 do 26.12.2016, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 27.12.2016 do 24.1.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 25.1.2017 do 27.2.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 28.2.2017 do 24.4.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 25.4.2017 do 31.5.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 1.6.2017 do 29.6.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 30.6.2017 do 23.7.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 24.7.2017 do 30.8.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 31.8.2017 do 28.9.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 29.9.2017 do 25.10.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 26.10.2017 do 23.11.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 24.11.2017 do 27.12.2017, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 28.12.2017 do 24.1.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 25.1.2018 27.02.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 28.2.2018 do 27.3.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 28.3.2018 do 01.05.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 02.05.2018 do 05.06.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 06.06.2018 do 28.06.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 29.06.2018 do 31.07.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 01.08.2018 do 02.09.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 06.06.2018 do 28.06.2018, úrokov vo výške 17,29% ročne zo sumy 350 eur od 03.09.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 28.11.2016 do 26.12.2016, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 27.12.2016 do 24.1.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 25.1.2017 do 27.2.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 28.2.2017 do 24.4.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 25.4.2017 do 31.5.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 1.6.2017 do 29.6.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 30.6.2017 do 23.7.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 24.7.2017 do 30.8.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur 31.8.2017 do 28.9.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 29.9.2017 do 25.10.2017, úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 350 eur
od26.10.2017 do 23.11.2017, úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 350 eur od 24.11.2017 do 27.12.2017, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 28.12.2017 do 24.1.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 25.1.2018 27.02.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 28.2.2018 do 27.3.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 28.3.2018 do 01.05.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 02.05.2018 do 05.06.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 06.06.2018 do 28.06.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 29.06.2018 do31.07.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 01.08.2018 do 02.09.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 06.06.2018 do 28.06.2018, úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 350 eur od 03.09.2018 do zaplatenia zastavil; výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 110,92 eur od 24.06.2013 do 23.07.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 215,58 eur od 24.07.2013 do 23.08.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 326,50 eur od 24.08.2013 do 24.09.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 437,42 eur od 25.09.2013 do 10.10.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 435,50 eur od 11.10.2013 do 23.10.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 546,42 eur od 24.10.2013 do 13.11.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 529,86 eur od 14.11.2013 do 23.11.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 640,78 eur od 24.11.2013 do 23.12.2013, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 751,70 eur od 24.12.2013 do 23.01.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 862,62 eur od 24.01.2014 do 23.2.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 973,54 eur od 24.02.2014 do 23.3.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1084,46 eur od 24.03.2014 do 23.4.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1195,38 eur od 24.04.2014 do 23.5.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1306,30 eur od 24.05.2014 do 23.6.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1417,22 eur od 24.06.2014 do 23.7.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1528,14 eur od 24.07.2014 do 23.8.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1639,06 eur od 24.08.2014 do 23.9.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1749,98 eur od 24.09.2014 do 23.10.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1860,90 eur od 24.10.2014 do 23.11.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1971,82 eur od 24.11.2014 do 23.12.2014, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2082,74 eur od 24.12.2014 do 23.1.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2193,66 eur od 24.01.2015 do 23.2.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2304,58 eur od 24.02.2015 do 23.3.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2415,5 eur od 24.03.2015 do 23.4.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2526,42 eur od 24.04.2015 do 23.5.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2637,34 eur od 24.05.2015 do 23.6.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2748,26 eur od 24.06.2015 do 23.7.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2859,18 eur od 24.07.2015 do 23.8.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2970,10 eur od 24.08.2015 do 23.9.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3081,02 eur od 24.09.2015 do 23.10.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3191,94 eur od 24.10.2015 do 23.11.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3302.86 eur od 24.11.2015 do 23.12.2015, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3413,78 eur od 24.12.2015 do 23.1.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3524,70 eur od 24.01.2016 do 23.2.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3635,32 eur od 24.02.2016 do 23.3.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3746,54 eur od 24.03.2016 do 23.4.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3857,46 eur od 24.04.2016 do 23.5.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3968,38 eur od 24.05.2016 do 23.6.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4079,30 eur od 24.06.2016 do 23.7.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4190,22 eur od 24.07.2016 do 23.8.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4301,14 eur od 24.08.2016 do 23.9.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4412,06 eur od 24.09.2016 do 23.10.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4522,98 eur od 24.10.2016 do 23.11.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4633,90 eur od 24.11.2016 do 28.11.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4283,90 eur od 29.11.2016 do 23.12.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4394,82 eur od 24.12.2016 do 27.12.2016, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4044,82 eur od 28.12.2016 do 23.1.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4155,74 eur od 24.01.2017 do 25.1.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3805,74 eur od 26.01.2017 do 23.2.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3916,66 eur od 24.02.2017 do 27.2.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3566,66 eur od 28.02.2017 do 23.3.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3677,58 eur od 24.03.2017 do 23.4.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3788,50 eur od 24.04.2017 do 25.4.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3438,50 eur od 26.04.2017 do
23.5.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3549,42 eur od 24.05.2017 do 01.06.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3199,42 eur od 02.06.2017 do 23.06.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3310,34 eur od 24.06.2017 do 30.06.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2960,34 eur od 01.07.2017 do 23.07.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 3071,26 eur od 24.07.2017 do 24.7.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2721,26 eur od 25.07.2017 do 23.8.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2832,18 eur od 24.08.2017 do 31.8.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2482,18 eur od 01.09.2017 do 23.9.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2593,10 eur od 24.09.2017 do 29.9.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2243,10 eur od 30.09.2017 do 23.10.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2354,02 eur od 24.10.2017 do 26.10.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2004,02 eur od 27.10.2017 do 23.11.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 2114,94 eur od 24.11.2017 do 24.11.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1764,94 eur od 25.11.2017 do 23.12.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1875,86 eur od 24.12.2017 do 28.12.2017, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1525,86 eur od 29.12.2017 do 23.1.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1636,78 eur od 24.01.2018 do 24.1.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1286,78 eur od 25.01.2018 do 23.2.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1397,70 eur od 24.02.2018 do 27.2.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1047,70 eur od 28.02.2018 do 23.3.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1158,62 eur od 24.03.2018 do 23.4.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1269,54 eur od 24.04.2018 do 01.05.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 919,54 eur od 02.05.2018 do 23.05.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1030,46 eur od 24.05.2018 do 05.06.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 680,46 eur od 06.06.2018 do 23.06.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 791,38 eur od 24.06.2018 do 28.06.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 441,18 eur od 29.06.2018 do 23.7.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 552,30 eur od 24.07.2018 do 31.7.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 202,30 eur od 01.08.2018 do 23.8.2018, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 313,22 eur od 24.08.2018 do 03.9.2018, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), g), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 23.4.2013 (ďalej tiež len „ZoSÚ“). Čiastočné zastavenie konania pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom (výrok I.) odôvodnil s poukazom na ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd pritom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.4.2013 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 13.200,- eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške splátky č. 1 - 118 v sume 225,92 eur a výške splátky č. 120 - 224,16 eur. Žalobca žalovaného listom z 24.4.2014 doručeným žalovanému dňa 28.4.2014 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.558,82 eur a žalovanému výzvou zo dňa 3.6.2014 doručenou mu dňa 6.6.2014 oznámil, že pohľadávka bola predčasne zosplatnená. Žalovaný dňa 26.9.2018 žalobcovi uhradil celkom sumu 7.350,- eur. Predmetnú uzavretú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto sa v prvom rade zaoberal otázkou, či si žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 ZoSÚ, t. j. posúdiť z odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca nepostupoval pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou keď vychádzal len zo selektívne vybraných údajov o výdavkoch žalovaného, ktoré mali spočívať čisto v splátkach úverov žalovaným vo výške 237,- eur. Žalobca, napriek vedomosti o tom, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ale žije v byte ako nájomca, vychádzal z výdavkov na domácnosť žalovaného vo výške 0,- eur mesačne, čo je logicky vysoko nepravdepodobné, ak spotrebiteľ nie je schopný preukázať, že všetky jeho výdavky hradí tretia osoba. Žalobca nepovažoval za potrebné zisťovať, v akej výške žalovaný ako nájomca platí nájomné, či ho platí mesačne, štvrťročne alebo ročne, aké sú jeho výdavky na služby spojené s užívaním bytu, či sú dojednané s prenajímateľom ako súčasť nájomného, alebo ich hradí žalovaný osobitne, prípadne ich znáša v celom rozsahu prenajímateľ a akým spôsobom majú
dojednanú úhradu energií. Žalobca neskúmal, aké sú ďalšie pravidelné mesačné výdavky žalovaného a nedôvodne sa uspokojil s čestným vyhlásením žalovaného, že jeho čistý mesačný príjem vo výške 890,- eur mesačne postačuje na úhradu mesačnej splátky úveru, pričom je zrejmé, že v prípade poskytnutia žiadaného úveru žalobcom, by splátky spolu so splátkami jeho doterajších úverov dosahovali viac ako 50% jeho čistého mesačného príjmu. Žalobca teda vychádzal pri posudzovaní spôsobilosti spotrebiteľa splácať úver z údajov o dobe úveru, výške úveru, príjmu spotrebiteľa a výdavkoch spotrebiteľa čisto formálne. Pri obstarávaní predovšetkým údajov o výdavkoch spotrebiteľa nekonal s odbornou starostlivosťou. Hoci je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, táto povinnosť nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Žalobca teda v danom prípade pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca porušil svoje povinnosti upravené v § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo má za následok, že žalobca nebol oprávnený predčasne zosplatniť predmetný úver, t. j. požadovať jednorazové splatenie od žalovaného (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).
4. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, či daná spotrebiteľská zmluva obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom zistil, že zmluva v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky č. 1 - 118 vo výške 225,92 eur a výška splátky č. 119 vo výške 224,16 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Súd mal za to, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník totiž musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Súd uviedol, že účelom ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa, čo nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Tieto údaje zmluva uzavretá medzi stranami neobsahuje, pričom ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy, čo má za následok, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
5. Súd prvej inštancie k rozhodnutiu Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý v ňom uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu neurčitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, ktoré ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; uviedol, že vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ k otázke priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Súdny dvor v rozsudku C-212/04 zo dňa 4.7.2006 uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok smernice, ale o účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať, zosúladiť s textom smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty.
6. Preto považoval súd prvej inštancie predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol pritom poskytnutý úver v celkovej výške 13.200,- eur, žalovaný žalobcovi zaplatil sumu celkom 7.350,- eur. Pri 119 mesačných splátkach tak výška mesačnej splátky činí 110,92 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 23.6.2014. Sumu 7.350,- eur žalovaný uhradil žalobcovi tak, že dňa 28.11.2016 uhradil 350,- eur, dňa 27.12.2016 sumu 350,- eur, dňa 25.1.2017 sumu 350,- eur, dňa 28.2.2017 sumu 350,- eur, dňa 25.4.2017 sumu 350,- eur, dňa 1.6.2017 sumu 350,- eur, dňa 30.6.2017 sumu 350,- eur, dňa 24.7.2017 sumu 350,- eur, dňa 31.8.2017 sumu 350,- eur, dňa 29.9.2017 sumu 350,- eur, dňa 26.10.2017 sumu 350,- eur, dňa 24.11.2017 sumu 350,- eur, dňa 28.12.2017 sumu 350,- eur, dňa 25.1.2017 sumu 350,- eur, dňa 28.2.2018 sumu 350,- eur, dňa 28.3.2018 sumu 350,- eur, dňa 2.5.2018 sumu 350,- eur, dňa 6.6.2018 sumu 350,- eur, dňa 29.6.2018 sumu 350,- eur, dňa 1.8.2018 sumu 350,- eur, dňa 3.9.2018 sumu 350,- eur. Žalovaný teda bol v omeškaní s platením splátok vo výške 110,92 eur splatných od 23.6.2014 do 28.11.2016 - k uvedenému dňu postupne každý mesiac rástla celková dlžná istina a dosiahla výšku 4.633,90 eur. Následne sa každý mesiac k 24.6.2013 celková dlžná suma opäť zvýšila o 110,92 eur ale súčasne každou platbou vykonanou žalovaným vo výške 350,- eur došlo k poklesu dlžnej istiny z ktorej sa úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po zaplatení počítal. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. 26.9.2018 bol žalovaný (vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol oprávnený bezpoplatkový úver predčasne zosplatniť) povinný zaplatiť celkovo splátky splatné za obdobie od 24.6.2013 do 24.9.2018
- teda 64 splátok, čo predstavuje istinu vo výške 7.098,88 eur. Nakoľko žalobca preukázateľne všetky splátky splatné do vyhlásenia rozsudku zaplatil, bola podľa súdu prvej inštancie žaloba žalobcu dôvodná len čo do úrokov z omeškania vo výške dojednanej medzi účastníkmi zmluvy vo výške 1% ročne zo sumy omeškaných mesačných splátok. Ostatné splátky úveru (vo výške 110,92 eur splatné od 23.10.2018 do 23.4.2023) v čase vyhlásenia rozsudku dňa 26.9.2018 neboli splatné, pričom súd rozhoduje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, a teda žalobca nebol oprávnený sa ich zaplatenia domáhať žalobou, nakoľko žalovanému do dňa vyhlásenia rozsudku nevznikla povinnosť predmetné splátky žalobcovi uhradiť, preto súd žalobe vyhovel len čiastočne, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a vo zvyšnej časti výrokom III. žalobu zamietol. Pretože sa žalovaný dostal s vrátením svojho dlhu do omeškania, priznal súd žalobcovi s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. nárok na úroky z omeškania v dojednanej a žalobcom uplatnenej výške 1% ročne, ktorá nepresiahla maximálnu výšku úrokov z omeškania stanovenú nariadením vlády v dobe splatnosti jednotlivých splátok.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP , avšak žalovanému, ktorého čistý úspech v spore predstavoval 18,72% (pri zohľadnení aj požadovaného príslušenstva), v súlade so zásadou hospodárnosti konania upravenou v čl. 17 Základných zásad CSP, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bol žalovaný v spore pasívny a žiadne trovy mu v konaní nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu jeho zamietajúcej časti (výrok III.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podal odvolanie žalobca s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, vzhľadom na dôvody uvedené v ods. 43-45 odôvodnenia rozsudku, ktoré nemajú za následok hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ. Poukázal na znenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ a uviedol, že podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu klienta na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle čl. 26 preambuly smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitných charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok s nadmernou zadlženosťou. Veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o
úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Žalobca pred uzatvorením zmluvy o úvere č. 033/3013/13SU zisťoval príjmy a výdavky žalovaného náležitým spôsobom tak, že skúmal čistý príjem žalovaného, náklady na zabezpečenie životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má žalovaný vyživovaciu povinnosť, výšku splátky úveru, peňažné záväzky znižujúce príjem žalovaného, vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej má žalovaný trvalý pobyt (nájomca), charakter pracovnej zmluvy (na dobu neurčitú). Žalovaný na čestnom prehlásení z 16.4.2013 prehlásil, že jeho mesačný príjem z pracovnej činnosti je vo výške 890,- eur a plne postačuje na splácanie splátok úveru, o poskytnutie ktorého žiadal. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na čestnom vyhlásení ďalej prehlásil, že v prípade, ak sa zmení niektorá zo skutočností uvedených v čestnom prehlásení, zaväzuje sa žalobcu neodkladne o tom informovať. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že ho skutočne zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný skutočne dokáže plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalovanému príjmy postačovali, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že po doručení žaloby a začatí sporového konania, začal úver opäť splácať. Žalovaný žalobcu v súlade so svojim čestným vyhlásením nikdy nekontaktoval a neinformoval o tom, že došlo k zmene niektorej zo skutočností uvedených v čestnom vyhlásení. Žalobca pri poskytovaní úveru nezanedbal schopnosti a možnosti žalovaného splácať úver a preto súd nesprávne odmietol priznať žalobcovi jeho nárok. Žalobca sa pri uzavretí zmluvy zameral aj na zistenie výdavkov žalovaného a mal vedomosť o existencii iných záväzkov žalovaného, čo preukazuje už samotná žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej boli uvedené všetky údaje potrebné na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. V žiadosti o poskytnutie úveru sú výslovne obsiahnuté okrem údajov zameraných na príjmy aj iné údaje týkajúce sa výdavkov žalovaného. Cieľom postupu žalobcu bolo pred poskytnutím úveru zistiť, či žalovaný bol objektívne schopný platiť ďalší poskytnutý úver. Žalobca má za to, že žalovaný v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ poskytol žalobcovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti dlžníka splácať úver. Žalovaný taktiež prehlásil na čestnom vyhlásení pravdivosť poskytnutých údajov, teda aj priemernému spotrebiteľovi by bolo pri náhľade na čestné vyhlásenie zrejmé, že ide o podstatné údaje, podmieňujúce vznik samotného záväzkovo- právneho vzťahu. Z hypotézy právnej normy (§ 7 ods. 2 ZoSÚ) vyplýva, že zákon ukladá veriteľovi povinnosť skúmať schopnosť splácať úver s ohľadom na demonštratívny výpočet podstatných okolností: doba, na ktorú sa poskytuje úver, výšku úveru, príjem dlžníka a účel úveru. Preto, ak spotrebiteľ uvedené okolnosti skúmal, má sa považovať jeho postup za odborne spôsobilý. Žalobca zisťoval, všetky okolnosti uvedené v predmetnom ustanovení v spojení s ďalšími okolnosťami, tak ako vyplývajú zo žiadosti o poskytnutie úveru. Z ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ vyplýva že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade hrubého porušenia povinností § 7 ods. 1 ZoSÚ a nie v prípade akéhokoľvek porušenia tejto povinnosti. Na tento účel druhá veta ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ upravuje legálnu definíciu pojmu „hrubé porušenie povinnosti“ a to tak, že následne upravuje ďalšie okolnosti, ktorých nepreskúmanie zo strany veriteľa, má mať za následok hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca má za to, že zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverového vzťahu akúkoľvek, čo i len minimálnu nedbanlivosť veriteľa, ale musí ísť o pochybenie, vo vzťahu k posudzovaniu bonity dlžníka, ktoré je takej intenzity a takého rozsahu, že odôvodnene preukazuje úmysel veriteľa dosiahnuť zisk na úkor ľahkovážnosti potencionálneho klienta. Dôsledkom podcenenia bonity je síce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy, avšak k takejto výraznej sankcii dochádza len v prípade úplnej absencie skúmania údajov o spôsobilosti splácať úver, čomu nasvedčuje aj slovné spojenie ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ V prípade, ak teda právny predpis vyžaduje pre kvalifikovanie hrubého porušenia povinnosti úplnú absenciu konania veriteľa - nezisťovanie údajov o spotrebiteľovi, nebolo možné na zistený skutkový stav aplikovať § 11 ods. 2 ZoSÚ. Ust. §7 mal v zmysle dôvodovej správy, zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. V zmysle dôvodovej správy, je ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Žalobca má za to, že extenzívny výklad pojmu „hrubé porušenie povinnosti“, aký zvolil súd prvej inštancie by nenapĺňal podmienku primeranej sankcie vo vzťahu k veriteľovi. Zákonný mechanizmus sankcií, má na jednej strane motivovať veriteľa, aby reálne zisťoval spôsobilosť spotrebiteľa splácať úver, avšak nemôže stavať spotrebiteľa do pozície absolútne ľahostajného a ľahkovážneho príjemcu výhod, a to aj v tých prípadoch, keď je očividné, že to bol práve spotrebiteľ, ktorý svojím úmyselným konaním (napr. čestným vyhlásením a údajmi preukazujúcimi splnenie bonity) vylákal od veriteľa úver. V zmysle dôvodovej správy k § 11 ZoSÚ sa sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatní
v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt, ak teda veriteľ vstupuje do zmluvného vzťahu v zlej viere, keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Žalobca nekonal vo vzťahu k žalovanému v zlej viere, nakoľko reálne skúmal jeho schopnosť splácať úver a nešlo pritom o povrchné skúmanie bez údajov o sociálno- ekonomickej situácii žalovaného. Žalobca skutočne posúdil platobnú schopnosť žalovaného, teda nezisťoval informácie o sociálnych a ekonomických pomeroch žalovaného iba formálne, ale zistené a overené informácie aj reálne vyhodnotil. Zo strany žalobcu preto nedošlo k porušeniu povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktoré by malo mať za následok, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, t. j. požadovať jednorazové splatenie od žalovaného. Podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ZoSÚ veriteľ nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ak pri posúdení schopnosti splácať úver nebral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Žalobca nielen že uvedené ukazovatele schopnosti splácať úver zisťoval, ale ich aj vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Žalobca považuje sankciu straty oprávnenia predčasne zosplatniť celý úver za neprimeranú, nakoľko údaje preukazujúce schopnosť splácať úver boli poskytnuté priamo žalovaným, ktorý ich pravdivosť ani nikdy nenamietal. Žalovaný pritom ani v konaní nikdy nenamietal tieto skutočnosti. Nebolo relevantne a hodnoverne preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu. Žalobca so záverom súdu, že hrubo porušil svoju povinnosť zisťovať schopnosť splácať úver, nesúhlasí, nakoľko jediným tvrdením súdu je, že je vysoko nepravdepodobné, že náklady žalovaného na bývanie sú 0,- eur. Nie je pravda, že žalobca sa nezaujímal o to, v akej výške žalovaný platí nájomné. Na tento účel slúžilo čestné prehlásenie žalovaného. Rozsudok sa vo veľkej časti opiera o domnienky súdu. Súd je pritom povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, tento postup je však potrebné opísať logicky i vecne a presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Žalobca nevidí dôvod na dotváranie skutkového stavu v prospech žalovaného, nakoľko posudzovanie postupu veriteľa pri skúmaní schopnosti splácať úver nemožno chápať ako skúmanie prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky, resp. v prípade nejasností zvoliť výklad v prospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ bol v súlade s ust. § 292 CSP riadne poučený o svojich právach a napriek tomu sa nijakým spôsobom k uplatnenému nároku nevyjadril. Súd si v súlade s § 295 CSP zabezpečil dôkazy, nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a medzi tieto dôkazy patrilo aj jednostranné čestné vyhlásenie žalovaného, ktorého platnosť a záväznosť nebola namietaná tak žalovaným a nebola ani spochybnená súdom prvej inštancie.
9. Žalobca namietal aj proti záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 46. a 47. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých je zmluva pre absenciu obligatórnych náležitostí bezúročná a bez poplatkov. Splácanie predmetného dlhu bolo dohodnuté vo forme anuitných splátok, ktorých výška sa počas celého splácania úveru nemení a ktoré v sebe zahŕňajú splátky časti úroku aj časť istiny. Celková výška úroku, ktorú sa žalovaný zaviazal počas trvania zmluvy splatiť, je preto v zmluve zrozumiteľne vyjadrená. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i) smernice, veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. ESD v rozsudku konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice a čl. 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky; pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Právny poriadok SR považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa konštatuje, že predkladaným zákonom je smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 ZoSÚ sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Smernica ako špecifický prameň práva EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny, eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 smernice. V praxi všeobecných súdov sa vyskytovali pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice) obsahovo zodpovedá text „ zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.“ Úmyslom zákonodarcu bolo transponovať smernicu v celom rozsahu. Jeho zámerom teda nebolo, aby novoprijímané ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 smernice. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý je v danom prípade nielen možný ale aj potrebný, dospel NS SR k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny“ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k ZoSÚ v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice. Žalobca má za to, že z čl. I. až V. zmluvy je zrejmá výška úveru, druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby, ročná percentuálna miera nákladov,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný úver, ako aj celková čiastka, ktorú musí dlžník (žalovaný) zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Z tabuľky zaradenej do čl. IV. bodu 1. zmluvy nepochybne vyplýva, že dlžník je povinný splatiť žalobcovi istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach, je z nej zrejmý počet anuitných splátok, výška anuitnej splátky, termín prvej splátky, termín splatnosti nasledovných anuitných splátok a termín poslednej splátky, t. j. konečná splatnosť úveru. Z čl. IV. bodu 9 vyplýva oprávnenie dlžníka vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Vzhľadom na uvedené žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
12. Predmetom konania odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, keď na základe aplikácie ust. 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.4.2013 dospel k záveru, že veriteľ v danom prípade pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný spotrebiteľský úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež keď dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t. j. údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, na základe čoho sa predmetný spotrebiteľský úver považuje podľa ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, čo viedlo k čiastočnému zamietnutiu časti žaloby odvolaním napadnutým výrokom III.; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
13. Výrok I. o čiastočnom zastavení konania a vyhovujúca časť rozsudku vo výroku II. neboli napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.
14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
15. Prvou zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, keď dospel k záveru, že neposudzoval pred uzavretím úverovej zmluvy schopnosť spotrebiteľa splácať predmetný spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, pričom malo ísť o hrubé porušenie jeho povinnosti, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v danom prípade nedospel k záveru, že sa žalobca dopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Táto odvolacia argumentácia žalobcu je nesprávna a nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie totiž na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca síce v danom prípade pred uzavretím zmluvy posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať poskytovaný spotrebiteľský úver, avšak len formálne, nakoľko so zreteľom na preukázaný príjem a ďalšie dva úverové záväzky spotrebiteľa, neskúmal dostatočne jeho výdavky a teda v konečnom dôsledku jeho schopnosť splácať žalobcom novoposkytovaný úver. Súd mal za to, že žalobca v prípade žalovaného nepostupoval s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, čo má za následok, že podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ nebol oprávnený od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (viď ods. 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), teda nie následok, že by z tohto dôvodu mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, čo je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ dôsledok hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.
16. Ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 23.4.2013, skutočne ukladá veriteľovi povinnosť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom má brať do úvahy najmä (ale nielen!) dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak veriteľ túto svoju povinnosť poruší, podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom prípade veriteľ pre riadne nesplácanie úveru dlžníkom predmetný úver zosplatnil, ináč je posledná splátka daného spotrebiteľského úveru v zmysle zmluvy splatná až dňa 23.4.2023. Odvolací súd po preskúmaní spisu sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
- žalovaného splácať poskytovaný spotrebiteľský úver veriteľ s náležitou odbornou starostlivosťou nepostupoval. Je zrejmé, že veriteľ poskytoval spotrebiteľovi úver vo výške 13.200,- eur, s výškou mesačnej splátky 225,92 eur a s dobou splatnosti takmer 10 rokov, pričom zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru (č. l. 103 spisu) vyplýva, že žalovaný požiadal o úver ako slobodný, zamestnanec spoločnosti Kraken, s. r. o., Bratislava, s tým, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledný polrok bol 890,- eur, pričom spláca ďalšie dva úvery, prvý v celkovej výške 3.000,- eur v splátkach po 64 eur a druhý v celkovej výške 2.250,- eur v splátkach po 173,- eur, býva v prenajatom byte, úver má slúžiť na refinancovanie týchto úverov. Podľa internej listiny žalobcu - Návrh na poskytnutie OTP refinanc expres úveru (č. l. 106 spisu), veriteľ zohľadnil presne tieto údaje, pričom predkladateľ návrhu - zamestnanec žalobcu odporučil tento úver veriteľovi neschváliť. Z čestného vyhlásenia žalovaného (č. l. 109 spisu) vyplýva, že žalovaný na vopred pripravenom predtlačenom formulári žalobcu mal prehlásiť, že jeho príjem vo výške 890,- eur postačuje na splácanie splátok úveru, o ktorý banku žiada. Banka tiež vykonala interné šetrenia - tzv. Credit report a tzv. Credit report - analytic (č. l. 110 spisu) - čo sú výstupy zo systému žalobcu. Banka teda v danom prípade určité prešetrenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vykonala, ale zamerala sa predovšetkým len na to, či výška splátky úveru bude pokrytá jeho príjmom. Je pritom zrejmé, že splátka vo výške 225,92 eur predstavuje až 25% priemerného mesačného čistého príjmu žalovaného vo výške 890,- eur. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy neskúmal žiadne ďalšie výdaje žalovaného, predovšetkým jeho výdaje spojené s bývaním, keďže bolo zrejmé, že býva v prenajatom byte, tiež aké sú jeho ostatné pravidelné mesačné výdavky, teda neskúmal skutočnosť, či spotrebiteľ pri splácaní mesačných splátok vo výške 225,92 eur nebude existenčne ohrozený. Poskytovaný úver mal byť určený na refinancovanie existujúcich dvoch úverov v SLSP, a.s. a v Consumer finance holding, a.s., avšak zo zmluvy nevyplýva, aký bol aktuálny nesplatený zostatok predmetných úverov ku dňu poskytnutia úveru a prečo bol spotrebiteľovi poskytnutý úver vo viac ako dvojnásobnej výške než spoločná celková výška refinancovaných úverov (vychádzajúc z údajov spotrebiteľa v žiadosti o poskytnutie úveru, kde jeden úver mal byť v celkovej výške 3.000,- eur a druhý v celkovej výške 2.250,- eur).V tomto smere nemožno považovať za postačujúce čestné prehlásenie spotrebiteľa zo dňa 16.4.2013, na ktoré sa žalobca toľko odvoláva, lebo z toho prehlásenia nevyplýva nič viac, len to, že výška príjmu žalovaného 890,- eur mesačne postačuje na úhradu splátok úveru (t. j. 225,92 eur mesačne), čo však neznamená, že spotrebiteľ je aj pri svojich ostatných mesačných výdavkoch schopný úver v tak vysokej výške až 13.200,- eur počas obdobia 10 rokov vôbec splácať. Spotrebiteľ v tomto čestnom
prehlásení neuvádza nič o svojich výdavkoch, ani to, či je skutočne schopný úver splácať. Uviedol len, že výška jeho príjmu pokrýva výšku splátok. So zreteľom na výšku poskytovaného úveru, dobu splácania a účel úveru, ktorým bolo splatenie dvoch predchádzajúcich úverov a zároveň poskytnutie úveru nového, mal obozretný veriteľ skúmať ďalšie pravidelné mesačné výdavky spotrebiteľa, aby posúdil jeho reálnu schopnosť poskytovaný spotrebiteľský úver bez problémov pravidelne mesačne splácať. Navyše v procese schvaľovania tohto úveru, na určitej úrovni jeden zo zamestnancov veriteľa vyslovene odporučil takýto úver žalovanému neschváliť. Napriek tomu veriteľ žalovanému tak vysoký úver schválil. Zo zmluvy pritom vyplýva, že úver bol spotrebiteľovi poskytovaný za úrokovú sadzbu 16,49%, teda celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť v čase uzavretia zmluvy bola až 27.364,11 eur. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného - spotrebiteľa tak veriteľ - žalobca postupoval len formálne, dôsledne schopnosti žalovaného so zreteľom na jeho reálne výdavky neposúdil, nepostupoval teda s odbornou starostlivosťou, preto dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Znamená to, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru v danom prípade nedošlo a veriteľ sa môže domáhať zaplatenia splátok dosiaľ splatných v zmysle splátkového kalendára.
17. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že v spotrebiteľských zmluvách v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, musí byť výška splátky rozpísaná samostatne na istinu, úroky a poplatky.
18. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
19. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
20. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
24. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
25. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
26. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
27. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-212/04 v ods. 110 a 111 uviedol: „...povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a
nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva... Zásada konformného výkladu však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou...“ Súd členského štátu je teda povinný eurokonformnému výkladu pokiaľ je to len možné. Túto skutočnosť zohľadnil aj NS SR v nasledujúcom rozhodnutí.
28. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
29. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd aj vo svojich ďalších rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018.
30. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
31. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EÚ. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
32. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru, podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa
považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.
33. V dôsledku prijatia vyššie uvedeného nesprávneho právneho záveru sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou všetkých žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
34. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ako i v závislom výroku IV. o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na už splatnú istinu, úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).