Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoKR-52-2023.pdf
PDF · 93.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/52/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. A. F., správca úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúpený advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice- mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 72 zo dňa 14.06.2023 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
2. Výrok I. uznesenia súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil späťvzatím žaloby v celom rozsahu dispozitívnym úkonom žalobcu. Výrok II. uznesenia odôvodnil rozhodnutím podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Uviedol, že súd pri zastavení konania musí skúmať v zmysle zákonných ustanovení procesné zavinenie zastavenia konania jednou zo strán sporu; pričom platí, že ak žaloba bola podaná dôvodne, tak žalobca má nárok na náhradu trov konania alebo naopak ak žalobca zoberie žalobu späť bez udania hodnoverného dôvodu tak nárok na náhradu trov konania má žalovaný. Žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť viac menej bez udania dôvodu v rámci prípravy pojednávania, replikou s uvedením, že nemá žiadne iné dôkazy ako už doložila v žalobe a preto dospela k danému rozhodnutiu. Zároveň požiadal o odpustenie náhrady trov konania pre žalovaného (trov právneho zastúpenia) s poukazom na svoju životnú situáciu. Po posúdení žalobkyňou uvádzaných dôvodov ako aj doložených listinných dôkazov k žalobe súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitého zreteľa vyplývajúce z charakteru samotného sporu a preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 257 CSP tak, že v spore žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tiež mu prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. S napadnutým výrokom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje ho za vecne nesprávny. Ďalej žalovaný poukázal nato,
že žalobkyňa v späťvzatí žiadala o „odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany“ z dôvodu jej nepriaznivej sociálnej situácie, naproti tomu súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uzavrel, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP spočívajúce v charaktere samotného sporu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie neposkytol žiadne vysvetlenie v akom zmysle je charakter sporu tak špecifický, že s prihliadnutím na osobu žalobkyne by priznanie náhrady trov konania viedlo k neprimeranej tvrdosti vo vzťahu k žalobkyni samotnej. Tiež dodal, že nie je akceptovateľné, aby nepriznanie náhrady trov konania bolo odôvodnené iba všeobecnou konštatáciou o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa bez precízneho vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobkyňa (ako účastník, ktorý zavinil zastavenia konania) by nebola schopná nahradiť žalovanému trovy konania, resp. by bola schopná ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Podľa žalovaného bez takéhoto vyhodnotenia je rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania procesným stranám celkom arbitrárne.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.08.2023. Uviedla, že nemá právnické vzdelanie, nevie sa kvalifikovane brániť, advokáta si dovoliť nemôže, pričom poberá starobný dôchodok 478,10 EUR, čo jej akurát stačí na pokrytie životných nákladov.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril tak, že žalobkyňa nepriaznivú životnú situáciu nepreukazuje ničím ďalším a ani výšku jej starobného dôchodku nemožno mať za preukázanú. Dodal, že nepriaznivú životnú situáciu možno nepochybne zistiť iba náležitým preskúmaním majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových, ale aj iných pomerov účastníka konania. Ďalej doplnil, že samotné dôvodenie výškou starobného dôchodku (teda len akoby zárobkových pomerov), nie je spôsobilé poskytnúť dostatočný obraz o tom, či účastníkom konania tvrdená nepriaznivá životná situácia u neho aj naozaj existuje. Zároveň žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že v prípade, ak mal v úmysle použiť moderačné právo, mal žalovanému umožniť, aby sa k tomu mohol vyjadriť ešte predtým ako rozhodnutie vydal. Porušenie tohto čiastkového práva žalovaného ako strany sporu považuje žalovaný za pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie (aj keď nie takej intenzity, ktorá by mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces).
6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.11.2023, v ktorom zotrvala na doterajších vyjadreniach. K podaniu priložila kópiu rozhodnutia sociálnej poisťovne o určení starobného dôchodku, rozhodnutia sociálnej poisťovne o rodičovskom dôchodku a rozpis jej mesačných výdavkov.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.
8. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.
11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobkyne voči žalovanému doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 23.08.2022. Spor bol postúpený Okresnému súdu Košice I v zmysle § 20 písm. d) a § 43 ods. 1 CSP ako súdu miestne príslušnému. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 13 zo dňa 14.11.2022 uložil žalobkyni, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia doplnila a opravila svoje podanie zo dňa 23.08.2022 tak, aby bolo v súlade s CSP, najmä
aby doplnila podanie o žalobný návrh tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. Podanie bolo žalobkyňou doplnené podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2022. Žalobný návrh bol formulovaný ako návrh na zaradenie jej pohľadávky do konkurznej podstaty, alternatívne ako náhrada škody, ktorá jej vznikla popretím pohľadávky zo strany žalovaného. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2022 požiadala žalobkyňa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ju listom zo dňa 22.12.2022 informoval, že v konaní je v zmysle § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od súdnych poplatkov.
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.03.2023 a uviedol, že žalobkyňou zaplatené poistné krylo poistné riziko v období, za ktorého ho žalobkyňa úpadcovi ako poisťovni uhradila a je potrebné ho považovať za poistné, ktoré bolo spotrebované. Vo vzťahu ku konaniu splnomocnenca, ktorý prihlášku pohľadávky za žalobkyňu podal, žalovaný uvádza (okrem toho čo už uviedol, v Oznámení o popretí pohľadávky), že osvedčiť oprávnenie konať splnomocnencom za žalobkyňu ako veriteľku bolo možné uskutočniť len od uplynutia lehoty na podanie (doručenie) prihlášky pohľadávky do konkurzu. Pokiaľ k osvedčeniu tejto skutočnosti do uplynutia lehoty na prihlásenia pohľadávky zo strany splnomocnenca alebo žalobkyne ako veriteľky nedošlo, žalovaný ako správca musel vychádzať z toho, že prihlášku podal subjekt, ktorému prihlasovaná pohľadávka nepatrí. Len táto skutočnosť sama o sebe postačovala na popretie pohľadávky žalobkyne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval vecne správne, ak pohľadávku prihlásenú do konkurzu žalobkyňou poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky i poradia, pričom na všetkých dôvodoch popretia pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky zotrváva. Navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/28/2022 – 65 zo dňa 28.04.2023, doručeným žalobkyni dňa 18.05.2023, uložil žalobkyni, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobkyni tiež týmto uznesením uložil, aby si v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zvolila advokáta, ak zákon neustanovuje inak s poučením, že ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada.
14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.05.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť. Po doručení uznesenia zo dňa 28.04.2023 konštatovala, že žiadne iné dôkazové materiály nemá k dispozícii. Po uvážení sa rozhodla, že žalobu berie späť a žiada o odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany s poukazom na zlú sociálnu situáciu. Je obyčajná žena, dôchodkyňa, ktorá v dobrej viere prišla o peniaze, ktoré si sporila.
15. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
18. V prejednávanom spore žalobkyňa vzala bez pochybností žalobu voči žalovanému späť a žiadala o odpustenie trov právneho zastúpenia protistrany.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
22. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto otázka ponechaná na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však musí vychádzať z obsahu spisu a priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery). Je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné a zrejmé, že v tomto konaní zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá žalobu vzala späť. Za tejto procesnej situácie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto záver však platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktorý predstavuje určitý materiálny korektív aplikácie ustanovení § 255 a nasl. CSP upravujúcich postup súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade nebolo možné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP výlučne poukazom na charakter sporu, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Charakter prejednávaného sporu (konanie o určenie popretej pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z.z.) nebol taký, že by bez ďalšieho naplnil požiadavky pre použitie § 257 CSP. Odvolací súd sa však domnieva, že aplikácia tohto ustanovenia v prejednávanom prípade prichádza do úvahy, avšak s ohľadom na skutočnosť, že ide o prípad s charakteristickým sociálnym aspektom. Ten vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné pomery strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti, zvážením ktorých môže súd dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil sociálne pomery žalobkyne, ktoré boli v konaní preukázané potvrdeniami sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku v roku 2022 (vo výške 428,90 EUR od 01.01.2022 – suma minimálneho dôchodku) a 2023 (vo výške 528,80 EUR od 01.07.2023). Odvolací súd dospel k záveru, že dôsledkom priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, by sa žalobkyňa dostala do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie. Uvedené je zrejmé z výšky príjmu žalobkyne, ktorý žalobkyňa takmer v celom rozsahu (pravidelné mesačné výdavky vo výške 460,50 eur) spotrebuje iba na zabezpečenie svojich základných životných potrieb.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, nepriznal odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). g)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).