Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-9-2020.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému C. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. - T. N., o 500 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10Csp/73/2019 z 29.10.2019 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie neprerušuje a zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 500 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, uzatvorila so žalovaným dňa 28.8.2007 zmluvu č. 7082174942 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej postupca (t.j. Consumer Finance Holding, a.s.) poskytol peňažné prostriedky žalovanému, ktorý neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka predstavovala ku dňu jej postúpenia súčasnému žalobcovi sumu 787,04 €, ktorá pozostávala z istiny 592,35 € a z príslušenstva 194,69 €. Žalovaný ani po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu, na základe čoho žalovaná istina 500 €, predstavuje neuhradenú istinu úveru, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy z postúpenej pohľadávky si žalobca neuplatnil.
3. Súd skutkovo ustálil, že Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili 28.8.2007 Zmluvu o pôžičke č. 7082174942, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 851,39 € (25.649,- Sk) na kúpu tovaru uvedeného v zmluve v hodnote 896,20 € (26.999,- Sk), pričom žalovaný zaplatil akontáciu 44,81 € (1.350,- Sk). Celková suma pôžičky, ktorú mal žalovaný splatiť predstavovala 1. 120,29 € (33.750,- Sk) v 24 mesačných splátkach vo výške 44,81 € (1.350,- Sk). Splatnosť jednotlivých splátok bola uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané, a určené na 20. kalendárny deň v mesiaci, ak nebolo dohodnuté inak. Splatnosť prvej splátky bola nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.3.2012 (ďalej „Zmluva o postúpení pohľadávok“) uzatvorenej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
4. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54a, § 101, § 103 veta prvá OZ, § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka a po konštatovaní, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, dospel k záveru, že jednotlivé splátky zo zmluvy uzavretej dňa 28.8.2007, sa stali splatnými postupne každý mesiac v priebehu rokov 2007 až 2009, keď splatnosť poslednej splátky mala byť podľa zmluvy v auguste 2009. S poukazom na znenie § 103 OZ súd dôvodil, že nárok na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru (istiny) 500 € v čase podania žaloby na súde 21.3.2019 je premlčaný, lebo trojročná premlčacia lehota s poukazom na § 101 a 103 OZ márne uplynula vo vzťahu k poslednej splátke ešte v auguste 2012, resp. v prípade splátok splatných predtým, vždy o mesiac skôr. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že s prihliadnutím na § 54a OZ účinného od 5.12.2018 si žalobca na súde uplatnil premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto by mu patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu, avšak žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.
6. K aplikácii ust. § 54a OZ súd uviedol, že uvedené ustanovenie zákonodarca upravil tak, aby odstránil všetky pochybenia vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, ktoré boli vytýkané ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znenie § 54a OZ zrovnoprávňuje v konaní pred súdom vo vzťahu k povinnosti súdu ex offo prihliadať na nevymáhateľnosť nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe jeho premlčania, a to tak v prospech spotrebiteľa, ktorý je v postavení dlžníka a žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako aj dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ako žalovaného, kedy súd rovnako aj bez návrhu žalovaného - dodávateľa prihliadne v jeho prospech na premlčanie uplatneného nároku. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu nevytvára pochybnosti o jeho súlade s ústavou, keď rešpektuje výhrady Ústavného súdu Slovenskej republiky k § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a niet preto zo strany súdu dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým súvisiace obligatórne prerušenie konania. Skutočnosť, že súd návrhu na podanie návrhu o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom nevyhovel, sa vo vzťahu k tomuto konaniu premietlo do rozhodnutia súdu o neprerušení konania.
7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Po citácii § 54a OZ, článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy, ako aj článku 2 ods. 1,2 CSP vyslovil názor, že aplikáciou § 54a OZ dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu a k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu. Poukázal na to, že ustanovenie § 54a OZ vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL ÚS 11/2016 vyhlásil za nesúladné s článkom 46 ods. 1 Ústavy v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Zásadný rozpor ust. § 54a OZ s Ústavou SR spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré sa inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana je v rozpore s princípom nestrannosti súdu. Zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V prejednávanom prípade podľa žalobcu sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a OZ) s Ústavou SR a preto mal súd podľa § 162 ods. 1 CSP konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR.
8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. apríla 2020 o 10.20 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. apríla 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.
12. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je názor, že konajúci súd nemal ex offo prihliadnuť na uplynutie premlčacej doby nároku. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu s otázkou premlčania nároku, ku ktorému pristúpil ex offo, vysporiadal správne.
13. Podľa § 54a OZ účinného od 5.12.2018 (zákon č. 343/2018 z 27.11.2018) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Z dôvodovej správy vysvitá, že zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018, v ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 spojený s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.
15. Konštatuje sa v nej, že inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútu súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 OZ).
16. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. V dôvodovej správe je uvedené, že predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Význam inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku.
17. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).
18. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno po nich proti vôli povinného subjektu (dlžníka).
19. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 OZ).
20. Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
21. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia, a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
22. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno platne zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby.
23. Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. OZ, vrátane záložného práva.
24. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uviedla, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 OZ). Táto právna úprava zodpovedá platnému právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.
25. V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.
26. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).
27. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, ako na spotrebiteľa, tak aj na dodávateľa.
28. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že ust. § 54a OZ vykazuje obdobný zásah do Ústavov Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..
29. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a na ktoré odvolací súd odkazuje a stotožňuje sa s nimi, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
31. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorý bol úspešnýá v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).