Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1871/2012

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom, so sídlom kancelárie Madačova 1/A, Ružomberok, proti povinnej N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. pre vymoženie pohľadávky vo výške 78,13 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. EX 5260/12, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 09. 2019, č. k. -102 a návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 09. 2019, č. k. -102, sa vo výroku č. III. o určení trov pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása vo výške 39,83 eura z r u š u j e .

II. Výrok č. I. a č. II., ktorým bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, zostáva n e d o t k n u t ý .

III. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom, JUDr. Pavlom Halásom, sa dňa 04. 07. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 5260/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 78,13 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš číslo 0080551 zo dňa 07. 06. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 040043 zo dňa 15. 10. 2012, ktoré udelil exekučný súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) zo dňa 21. 01. 2013, č. k. -23, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 04. 2013, č. k. -41, nebolo vyhovené námietkam povinnej proti exekúcii. Námietkam povinnej proti trovám exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Pavla Halása, bolo vyhovené v časti prevyšujúcej sumu 62,- eur a námietkam povinnej proti trovám exekúcie oprávneného bolo vyhovené v celom rozsahu. Uznesením súdu zo dňa 14. 02. 2017, č. k. -89, bolo povinnej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Podaním zo dňa 30. 03. 2017, doručeným súdu dňa 31. 03. 2017 oprávnený, zastúpený advokátom, podal návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby namiesto súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása (pôvodný súdny exekútor), vykonaním exekúcie bola poverená súdna exekútorka JUDr. Dagmar Kováčová (ďalej „nový súdny exekútor“). Súdny exekútor v podaní zo dňa 09. 05. 2017 a následne aj podaním zo dňa 21. 08. 2018, súhlasil so zmenou súdneho exekútora, uplatnil si trovy exekúcie podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eura plus DPH, spolu 39,83 eura. Týmto podaním zároveň oznámil súdu, že „v exekúcii nebola vymožená finančná hotovosť“.

4. Uznesením zo dňa 23. 09. 2019, č. k. -102, súd v I. výroku vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v II. výroku poveril súdnu exekútorku, JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 46, Bratislava, vykonaním exekúcie namiesto pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása a v III. výroku určil trovy pôvodného súdneho exekútora, JUDr. Pavla Halása, vo výške 39,83 eura (ďalej „napadnuté uznesenie“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa exekúcia začala pred 01. 11. 2013, a preto sa podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku dokončí podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013. O zmene súdneho exekútora rozhodol v súlade s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 a zároveň v zmysle § 44 ods. 9 tohto zákona určil trovy pôvodného súdneho exekútora, JUDr. Pavla Halása, sumou 39,83 eura. Poukázal na to, že tieto trovy budú uhradené z výťažku predmetnej exekúcie a novopoverený súdny exekútor ich bude po ukončení exekúcie povinný poukázať pôvodnému súdnemu exekútorovi.

5. Proti tomuto uzneseniu, vydanému vyššou súdnou úradníčkou, podala v zákonnej lehote povinná sťažnosť. Z jej obsahu vyplýva, že povinná nenamieta prvé dva výroky uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o zmene exekútora, ale nesúhlasila iba s povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie 39,83 eura, čo odôvodnila zlou sociálnou situáciou, pretože je dlhodobo nezamestnaná a nachádza sa v hmotnej núdzi. Okrem toho má zdravotné problémy, čo jej komplikuje možnosť nájsť si prácu. Týmto podaním zároveň povinná oznámila súdu, že si „vyrovnala dlh voči mestu“, a preto žiadala o zastavenie exekúcie.

6. Oprávnený elektronickým podaním zo dňa 06. 04. 2020, doručeným súdu dňa 07. 04. 2020, potvrdil, že daňové exekučné konanie Práv 2526/2012, ktoré sa konalo voči daňovej dlžníčke Alici Beňovej na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 78,13 eura, bolo vyrovnané (úhrada nedoplatku bola vykonaná dňa 27. 10. 2016). Povinná predložila súdu dňa 07. 04. 2020 potvrdenie oprávneného, podľa ktorého „dlh bol vyrovnaný 27. 10. 2016“. Exekútorský spis EX 372/2020 bol súdu na základe výzvy predložený dňa 18. 03. 2020.

7. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v aktuálnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 9. Podľa (ďalej len „“) (1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. (2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

11. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa , rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

13. Podľa , ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa

(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade

zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že sťažnosť, ako prostriedok procesnej obrany, môže podať ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je pritom ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka (napadnutého uznesenia). Nakoľko sudca nemôže preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti, a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca preskúmaval iba výhrady povinnej, smerujúce proti určeniu výšky trov pôvodného súdneho exekútora sumou 39,83 eura.

18. Podľa § 243b ods. 1, 2 Exekučného poriadku (1) Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

19. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01. 11. 2013 do 31. 03. 2017, pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu. 20. Podľa § 243k Exekučného poriadku, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

21. Napadnutým uznesením bolo vyhovené návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Právo žiadať o zmenu exekútora patrí oprávnenému, ktorý sa v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 10. 2013, môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to aj bez uvedenia dôvodu, rozhodnúť pre zmenu exekútora. Oprávnený teda na jednej strane mal možnosť sa rozhodnúť pre zmenu súdneho exekútora, ale ak toto právo využil, nemôže to byť na ťarchu povinného. Povinnému preto v súvislosti so zmenou exekútora nemôžu vzniknúť duplicitné trovy exekúcie, čo rieši ust. § 243k Exekučného poriadku v aktuálnom znení, ktoré sa vzťahuje na všetky exekúcie, začaté pred 1. aprílom 2017. Týmto zákonodarca odstránil prípadné duplicitné vymáhanie trov exekúcie voči povinnému v prípade zmeny exekútora, ktorú zmenu povinný nezavinil. Súd o zmene exekútora rozhodoval už za účinnosti zákona , ktorým sa s účinnosťou od 01. 04. 2017 menil Preto nesprávne napadnutým uznesením boli v III. výroku určené trovy pôvodného súdneho exekútora vo výške, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie (teda podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 10. 2013). Pri určovaní výšky trov exekúcie je potrebné postupovať v súlade s Exekučného poriadku v aktuálnom znení s tým, že exekútorovi patria trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené, alebo prijaté z majetku povinného, do rozhodnutia o zmene exekútora, použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s , v znení účinnom od 01. 04. 2017. Vzhľadom k tomu preto bolo potrebné, ako nadbytočný, zrušiť výrok napadnutého uznesenia, ktorým boli určené trovy pôvodného súdneho exekútora. Z exekútorského spisu navyše súd zistil, že časť dlžnej sumy - 21,04 eura, uhradila povinná dňa 19. 06. 2013, čo oprávnený oznámil pôvodnému súdnemu exekútorovi listom zo dňa 16. 06. 2014 a podľa potvrdenia oprávneného zo dňa 06. 04. 2010, celý dlh vo výške 78,13 eura bol vyrovnaný dňa 27. 10. 2016. Potom nie je zrejmý dôvod, ktorý viedol oprávneného k podaniu návrhu na zmenu exekútora v čase, keď mu povinná zaplatila celú vymáhanú istinu 78,13 eura.

22. Návrh na zastavenie exekúcie podala povinná v októbri 2019, preto v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k predĺženiu rozhodnej doby 5 rokov, takže účinnosťou tohto zákona nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

27. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že si vyrovnala dlh voči mestu - toto tvrdenie preukázala potvrdením Mesta Liptovský Mikuláš, podľa ktorého dlh bol vyrovnaný dňa 27. 10. 2016. Tú istú skutočnosť oznámil oprávnený aj súdu listom zo dňa 06. 04. 2010. Z exekútorského spisu vyplýva, že oprávnený, zastúpený advokátom, oznámil pôvodnému súdnemu exekútorovi prípisom zo dňa 16. 06. 2014, že povinná uhradila dňa 19. 06. 2013 sumu 21,04 eura. Z potvrdenia oprávneného potom nevyplýva, či dňa 27. 10. 2016 bola uhradená povinnou suma 78,13 eura, alebo len rozdiel medzi platbou 21,04 eura, zaplatenou dňa 19. 06. 2013 a istinou 78,13 eura. Nepochybne však všetky platby povinná zaslala priamo oprávnenému - zo spisu a ani z tvrdenia povinnej nevyplýva, že by nejakú platbu poukázala súdnemu exekútorovi na úhradu vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie.

28. Exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo dňa 04. 07. 2012, t. j. dňom, kedy pôvodnému súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol povinnej vykázaný daňový nedoplatok, vzniknutý neuhradením dane za komunálny odpad, splatný 31. 03. 2010 vo výške 16,79 eura, dňa 30. 10. 2010 vo výške 16,79 eura, dňa 31. 03. 2011 vo výške 23,50 eura a dňa 31. 03. 2012 vo výške 21,05 eura. Exekúcia bola začatá preto dôvodne a pokiaľ povinná dňa 19. 06. 2013 zaplatila oprávnenému sumu 21,04 eura a dňa 27. 10. 2016 vyrovnala celý dlh, jedná sa o plnenie počas exekúcie, čo nie je dôvodom za rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2019, č. k. -116). V prípade, ak by počas exekúcie došlo nielen k splneniu celého dlhu, ale aj k úhrade trov exekúcie, súdny exekútor v zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, upustí od vykonania exekúcie a súd o zastavení exekúcie nerozhoduje. Iba za predpokladu, že súdny exekútor takto nepostupuje a napriek zaplateniu celej vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie neupustí od vykonania exekúcie, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2009).

29. Z tvrdenia povinnej aj z potvrdenia oprávneného vyplýva len to, že počas exekúcie povinná uhradila oprávnenému vymáhanú istinu. Povinná ani netvrdila, že uhradila aj trovy exekúcie, hoci jej táto povinnosť vyplýva z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Súd potom nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

30. Sťažnosť povinnej nesmerovala proti výroku o zmene súdneho exekútora, takže v tejto časti zostalo uznesenie nedotknuté.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku uznesenia nie je odvolanie prípustné. Proti III. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.