Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-286-2019.pdf
PDF · 103.88 KB
No categories available
5Co/286/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej H. L., nar. XX.X.XXXX, J. M. XXX, o zaplatenie 1433,56 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20Csp/90/2019-59 z 13.júna 2019 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok v časti výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 921,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 921,94 eur od 12.2.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 28% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamietol a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a čím svoju žalobu odôvodnil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvou označenou ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ vznikol právny vzťah, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd ďalej skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ"). Na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že zmluva neobsahovala platnú dohodu o výške úveru. V zmluve bola totiž uvedená výška úverového rámca 5 000 €, výška aktuálneho úverového rámca 600 € a napriek tomu žalovaná vyčerpala sumu 1 452,95 € bez toho, aby bola uzavretá ohľadom tejto výšky dohoda so žalovanou. Zmluvu v tejto časti, teda pokiaľ ide o výšku úveru považoval jednak za neurčitú a nezrozumiteľnú už aj v vzhľadom na text zmluvy, kde sú uvedené rôzne výšky úverového rámca, čo však navyše nezodpovedalo ani reálnemu stavu, keď veriteľ v rozpore s písomnou zmluvou žalovanej poskytol iný úverový rámec, ktorý aj vyčerpala bez existencie dohody, ktorá musí mať písomnú formu s poukazom na § 9 ods.1 ZoSÚ. Súd tento nedostatok vyhodnotil s poukazom na § 9 ods.2 písm. g/ ZoSÚ tak, že v zmluve chýba údaj o výške spotrebiteľského úveru, čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ ZoSÚ. Taktiež je v zmluve nesprávne uvedený údaj o RPMN, pretože ako právny predchodca žalobcu v zmluve sám uviedol, pri jeho výpočte nezohľadnil poistné, ktoré je potrebné do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zahrnúť (§ 2 písm. g/ ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy), keďže súčasťou zmluvy je aj zmluvné dojednanie o
poskytnutí doplnkovej služby - základného súboru poistenia. V zmysle § 11 ods.1 písm. d/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná celkovo čerpala sumu 1 452,95 € bez úrokov a poplatkov (č l. 11 spisu). Z výpisu z kreditnej karty vyplýva, že poslednú úhradu žalovaná zaplatila 23.7.2015 a potom už k žiadnej úhrade z jej strany nedošlo. Posledná kreditná transakcia - výber v ATM bola uskutočnená 27.7.2015. Súd ex offo s poukazom na § 54a z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) skúmal premlčanie nároku a dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Vzhľadom na to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a žalovaná poslednú úhradu uskutočnila 23.7.2015, premlčacia lehota začala plynúť 24.7.2015 a uplynula 24.7.2018. Žalobca žalobu podal až 12.2.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca bol v konaní neúspešný, nemal preto nárok na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli, preto stranám náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v rozsahu sumy 921,94 € s príslušenstvom namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§365 ods.1 písm. f) a h) CSP]. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčacia doba by mala začať plynúť deň po uskutočnení poslednej úhrady. Konajúci súd sa nezaoberal skutočnosťou, že veriteľ 16.2.2016 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a ani jeho dôsledkami. Žalobca mal za to, že z § 565 OZ vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške pre nesplnenie niektorej splátky. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že strany sa na takejto možnosti výslovne dohodli. Mal za to, že dodržal postup v zmysle vyššie uvedených § 53 ods.9 a § 565 OZ, keďže na základe predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený k 16.2.2016. Žalobca pripomenul súdu, že v zmysle bodu 4.1. časti 3. úverovej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh a 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Uvedený názor žalobcu podporuje aj odborná literatúra, napr. Fekete I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 502, resp. str. 1654. Cetelem vyhlásil 16.2.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 17.2.2016 Cetelem mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd 11.2.2019, t.j. v zmysle § 101 OZ si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Mal tiež za to, že v prípade, ak by sa prvoinštančný súd zaberal mimoriadnym zosplatnením úveru a dospel by náhodou k záveru, že neboli splnené všetky predpoklady pre jeho vyhlásenie, ani tak by súd nemohol zamietnuť žalobu v celom rozsahu. V prípade, ak by sa nepreukázalo splnenie podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu, tak súd by musel vychádzať z prvej vety § 103 OZ, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Keďže žalobný návrh bol na súd doručený 11.2.2019, t.j. v zmysle § 101 OZ by si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne zo splatných mesačných splátok k 10.3.2016 až do vydania súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a bol toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami spolu s úrokom z omeškania. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 55,26 € a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 73,50 €. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná v súdom určenej lehote nevyjadrila.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku rozsudku o zamietnutí žaloby, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP), preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 921,94
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 921,94 eur od 12.2.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6.V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7.Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v rozsahu sumy 921,94 € s príslušenstvom, súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v časti nad rozsah tejto sumy s príslušenstvom a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).
8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. f) nie je daný.
9.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9.1.Súd síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu, preto uplatnený odvolací dôvod je daný. Žalobca namieta nezohľadnenie mimoriadnej splatnosti úveru a nesprávne právne posúdenie uplynutia premlčacej doby jednotlivých splátok.
10.Podľa § 53 ods.9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12.Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15.Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods.2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
16.Každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa bude premlčovať inak v tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú splátku osobitne. Zákonodarca ustanovil odlišne len začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie jej dĺžku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky.
17.Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 prvá veta OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 17.1.Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v 53 ods.9 vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva.
18.Z dôkazu predloženého žalobcom na súde prvej inštancie (č. l. 12) vyplýva, že výzvou z 23.2.2016 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru ku dňu 16.2.2016 a vyzval ju na splatenie úhrady všetkých splátok jednorázovo najneskôr do 14 dní, pričom táto výzva bola doručená žalovanej 27.2.2016. 18.1.Odvolací súd, vychádzajúc z tejto výzvy dospel k záveru, že druhá kumulatívna podmienka predčasného zosplatnenia nebola splnená (pred zosplatnením pohľadávky nebola žalovaná upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva) a žalovaná mala naďalej možnosť a bola aj povinná plniť dlh v splátkach.
19.Rovnako odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením premlčania tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Ten sa nezaoberal premlčaním jednotlivých splátok, mimoriadnym zosplatnením úveru, jeho platnosťou ani vplyvom na plynutie premlčacej doby. 19.1.Odvolací súd vychádzal z toho, že žalovanej zostalo právo splácať dlh v splátkach zachované, pričom každá zo splátok bola splatná 10.deň príslušného mesiaca. Keďže žaloba bola na súde podaná 12.2.2019, premlčané sú všetky splátky splatné do 12.2.2016 a teda splátka splatná 10.3.2016 a nasledujúce premlčané nie sú.
19.2.Vychádzajúc zo skutočnosti, že výška mesačnej splátky bola 46,23 eur a posledná úhrada bola realizovaná 23.7.2015, premlčané sú splátky za mesiac 8,9,10,11,12/2015 a 1,2/2016 spolu vo výške 323,61 eur a po odpočítaní v dlhovanej sumy 1 433,56 - 323,61 nepremlčaná je suma 1 109,95 eur. 19.3.Žalobca však rozsah odvolania ohraničil sumou 921,94 €, a tak aj keď celková suma nepremlčaných splátok túto sumu prevyšuje a odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania podľa § 388 CSP zmenil napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie len čo do sumy 921,94 € z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia premlčacej doby súdom prvej inštancie. V tejto časti žalobe žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi titulom úveru sumu 921,94 € do 3 dní pod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
20.Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 20.1.Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20.2.Podľa § 3 nar. vl. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20.3.Sadzba zákonných úrokov z omeškania k 12.2.2019 bola 8% ročne. 20.4.Žalobca v žalobe žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.2.2016 do zaplatenia počítaný zo sumy 1 406,56 eur. Keďže nedošlo k predčasnej splatnosti celého úveru, žalovaná k 17.2.2016 nebola v omeškaní s platením sumy 1 406, 56 eur. Z priznanej sumy 921,94 € bola v omeškaní ku dňu podania žaloby, preto žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 921,94 € počítaný od 13.2.2019 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne a v prevyšujúcej časti bolo príslušenstvo zamietnuté.
21.Podaným odvolaním nebolo dotknuté právne posúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ani suma prevyšujúca 921,94 eur, preto sa ním odvolací súd nezaoberal.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26.Žalobca mal v konaní čiastočný úspech keďže žaloval sumu 1 433,56 eur a priznaná bola suma 921,94 eur, čo predstavuje 64% úspech a 36% neúspech v spor , preto mu bola priznaná náhrada trov vo výške 28%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.