Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-45-2020.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ľ. L., B.. XX.XX.XXXX, T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. J. L., B.. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, deti rodičov: matky J. L., G.. X. , B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX, XXX XX W., a otca T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXXX/XX, XXX XX W., t.č. D. XX, XXX XX T., na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2020 sa otec maloletých detí domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do rozvodu manželstva rozhodol, že otec maloletých sa bude stretávať s maloletými deťmi v čase od piatka od 12:00 hod. do nedele do 20:00 hod., prípadne aj cez týždeň od pondelka do nedele v čase od 12:00 hod do 20:00 hod.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou majú 4 maloleté deti. On musel z ich spoločného bytu v Kežmarku nedobrovoľne odísť a deti zostali doma s manželkou. Manželka navrhovateľovi neumožňuje styk s deťmi a nedáva mu ich odkedy sa súdia ohľadom bytu. Otec žiada súd, aby mu manželka umožnila stretávať sa s ich deťmi, pričom matka má odovzdať maloletých vonku pred vchodom do ich bytovky, kde jej ich aj potom odovzdá späť. Na osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz.
3. Súd v rámci svojej činnosti zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky spojený s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie je vedené pod spisovou značkou 3P/84/2019. V uvedenej veci súd dňa 20.08.2019 vyhlásil rozsudok, kde súd manželstvo manželov rozviedol, maloleté deti T., B.. XX.XX.XXXX, Ľ., B.. XX.XX.XXXX, X., B.. XX.XX.XXXX a J., B.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V otázke výživného súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletých na každé dieťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletými upravený nebol. Posledným výrokom súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok toho času nie je právoplatný z dôvodu podania odvolania zo strany manžela.
4/ Súd ďalej zistil, že v konaní vedenom Okresným súdom Kežmarok pod spisovou značkou 8C/40/2019 je vedené konanie o vylúčenie otca maloletých z úžívacieho práva k bytu patriaceho do BSM. V uvedenej veci súd uznesením zo dňa 11.11.2019 uložil otcovi aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej nevstupoval dočasne do bytu č. X na ulici I. XX v W.T., v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
vo vchode č. XX na X. Poschodí, postavenom na parcele C-KN, parc. č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. W., obec W., okres W.Ž..
5. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
14. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu. Teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, takzvanú výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako
je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
15. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje právo dieťa na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhému rodičovi by malo byť umožnené stýkať sa s dieťaťom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti o dieťa čo najviac naplnený. Takáto úprava styku dieťaťa s rodičom je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 15.3.2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15). Úprava styku rodiča s dieťaťom pritom predstavuje len rámcový základ stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti, t. j. ide o určitú garanciu styku (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 363/03 z 20.1.2005).
17. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu a z listinných dôkazov k nemu pripojených. Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou platnou právnou úpravou na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletých neosvedčil, že by tu bola naliehavá a odôvodnená potreba okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd dospel k záveru, že otec neuniesol v konaní ani len bremeno tvrdenia skutočností, ktoré by osvedčovali potrebu nariadiť v tejto veci neodkladné opatrenie. Zároveň otec nepredložil súdu ani jeden dôkaz osvedčujúci, že je potrebný okamžitý zásah súdu ohľadom stretávania sa maloletých so svojim otcom.
19. Nad rámec uvedeného je potrebné poukázať aj na to, že otcom navrhovaná úprava styku s maloletými nie je v ich záujme. Maloleté deti žijú so svojou matkou v Kežmarku, otec v súčasnosti žije u
svojich rodičov v T.. Vzhľadom na vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletých a ich otca by styk, tak ako bol navrhnutý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia počas každého dňa v týždni, by bol nerealizovateľný. Maloletí Ľ. a T. sú školopovinné deti, kde otcom navrhovaná úprava styku nereflektuje ich školský rozvrh, plnenie povinností v čase po vyučovaní či ich mimoškolské aktivity. Maloletý X. má 5 rokov a J. 2 roky, teda ide o deti predškolského veku, ktoré väčšinu času trávia so svojou matkou. Vzhľadom na uvedené okolnosti možno skonštatovať, že otcom navrhovaná, hoc len dočasná úprava práva styku s maloletými na čas do rozvodu manželstva, nie je v ich záujme.
20. Súd konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvodnosť podaného návrhu zo strany otca a preto neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
24. Týmto uznesením súd vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nebol na súde podaný žiaden iný návrh týkajúci úpravy styku s maloletými na čas do rozvodu ich rodičov, súd týmto uznesením rozhodol vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si účastníci náhradu trov konania neuplatnili a napokon im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. d) CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)