Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. B. XXX/XX, Q. K. O., v konaní o zaplatenie 1.002,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7. novembra 2019, č.k. 10Csp 337/2019-74
rozhodol:
M e n í rozsudok v III. zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 295,41 € s úrokmi z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 2.8.2016 až do zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu 40%.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687,30 € s úrokmi z omeškania, II. výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 €, III. výrokom zamietol návrh v prevyšujúcej časti a IV. výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 40%.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.002,71 € s úrokom z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne od 2.8.2016 do zaplatenia titulom nesplneného záväzku žalovaného zo zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 9.4.2015. Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke č. 9003660, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 1.000 € pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 27,90%, ktorú pôžičku s úrokmi v celkovej výške 1.756,20 € mal vrátiť v 60-ich mesačných splátkach v hodnote 29,27 € počnúc splátkou splatnou dňa 20. 5. 2015 a končiac splátkou splatnou v apríli 2020. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v čase uzavretia zmluvy činila 34,42 %, hodnota RPMN zmluvy predstavovala 27,90 %. Žalovaný na úhradu záväzku poukázal len sumu 292,70 €, v splácaní splátok nepokračoval, z ktorých dôvodov veriteľ uplatnil ku dňu 19. 7. 2016 nárok na predčasnú splatnosť celého zostatku dlhu v rozsahu 1.002,71 €. Žalobca sa stal novým veriteľom dlžníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovení § 52, § 54, § 657 Občianskeho zákonníka (OZ), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (zákon č. 129/2010
Z.z.) hodnotiac záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalovaným a veriteľom Consumer Finance Holding a.s., ako záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého charakter sa postúpením pohľadávky na žalobcu nezmenil. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný po začatí konania uhradil sumu 20 €, v súlade s procesným návrhom žalobcu konanie v tomto rozsahu zastavil podľa § 144, § 145 Civilného sporového poriadku (CSP). Prihliadajúc na § 3 OZ, § 39 OZ o rešpektovaní princípu dobrých mravov a o neplatnosti právnych úkonov, s odkazom na hodnotu priemernej úrokovej sadzby spotrebiteľských úverov 10% ročne ako vyplývala zo štatistických údajov NBS u obdobných typoch úverových zmlúv ako bola posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, dospel k záveru, že v zmluve dohodnutá ročná úroková sadzba 27,9 % viacnásobne prekračuje priemernú hodnotu úrokovej sadzby, preto je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, dohodu o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ v spojení s § 3 OZ, a žalobcovi priznal nárok iba v rozsahu nevrátenej istiny pôžičky. Majúc za preukázané, že na poskytnutú pôžičku vo výške 1.000 € žalovaný do podania žaloby uhradil 292,70 € a po podaní žaloby 20 €, zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku záväzku v sume 687,30 €, a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi tiež nárok na úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP prihliadajúc na pomer úspechu strán sporu v konaní. Pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 70%, a žalovaný v rozsahu 30%, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania 40%.
4. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zaviaže žalovaného aj na úhradu zamietnutej časti nároku, teda na zaplatenie sumy 295,41 € s úrokmi z omeškania 5% ročne od 2.8.2016 do zaplatenia.
5. Žalobca uviedol, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavovala len zmluvne dojednaný úrok 27,90 %, čomu zodpovedala aj ročná percentuálna miera nákladov zmluvy v hodnote 27,9 %. Zdôraznil, že postup súdu podľa § 3 OZ pri hodnotení právnych úkonov má miesto len vo výnimočných situáciách, osobitne v prípade šikanózneho výkonu práva zmluvnej strany. V danom prípade výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve 27,9 % zodpovedá zákonnému obmedzeniu upravenému § 53 ods. 6 OZ platnému v čase uzavretia úverovej zmluvy, a je v súlade s maximálnou výškou odplaty podľa § 1 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. V zmysle uvedenej právnej úpravy odplata dojednaná v úverovej zmluve nesmela presiahnuť dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejnených Ministerstvom financií SR za IV. štvrťrok 2014. Táto hodnota RPMN pre obdobné typy úverov aké boli poskytnuté žalovanému v rozhodnom čase predstavovala 34,42 %, RPMN zmluvy uzavretej so žalovaným v hodnote 27,9 %, preto neprekračuje zákonom ustanovený rozsah odplaty, z ktorých dôvodov je záver súdu prvej inštancie nesprávny.
6. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovení § 53 ods. 6 OZ, § 1, § 1a nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t.j. ku dňu 9.4.2015), ktoré boli vo veci rozhodujúce a v konaní neboli použité. Strany sporu boli vyzvané aj na vyjadrenie k aplikácii § 257 CSP vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania.
8. Strany sporu sa k uvedenej výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.
9. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania. V rozsahu, v ktorom bolo konanie zastavené, a v ktorom bola uložená povinnosť žalovanému na plnenie, rozsudok nadobudol právoplatnosť, pretože nebol odvolaním napadnutý (§367 CSP).
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď neposudzoval právne vzťahy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušnej právnej úpravy a aplikované právne normy nesprávne interpretoval. Pretože neboli splnené podmienky na zrušenie, ani potvrdenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.4.2020 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Základ nároku žalobcu vychádza zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 9.4.2015 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s.. Nebolo spochybnené, že odplata dohodnutá za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.000 € predstavovala úroky z pôžičky vo výške 27,9 % ročne. Spotrebiteľský úver mal byť uhradený žalovaným v lehote do apríla 2020 tj v lehote do 5 rokov.
14. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Vykonávacím predpisom upravujúcim najvyššiu prípustnú výšku odplaty bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
17. Podľa § 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
18. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za IV. štvrťrok 2014 (posledný štvrťrok predchádzajúci uzavretiu zmluvy), zverejnených Ministerstvom financií SR podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely určenia maximálnej výšky odplaty podľa § 1 nar. vl. č. 87/95 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytnutých vo výške do 1.500 €, hodnota RPMN predstavovala 34,42%.
19. Vychádzajúc z uvedeného, odplata dohodnutá so žalovaným v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vyjadrená v hodnote RPMN 27,9% (ktorá odzrkadľuje ročnú úrokovú sadzbu úveru) zodpovedá zákonným limitom ako vyplývajú z vyššie citovanej právnej úpravy a podmienkam na finančnom trhu pri obdobnom type úveru. Keďže nedošlo k prekročeniu obmedzení stanovujúcich prípustnosť odplaty zo spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, ktorý hodnotil odplatu dohodnutú v zmluve ako rozpornú so zásadou dobrých mravov, je nenáležitý, nesprávny a odporujúci právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia zmluvy. Žalobcovi preto patrí nárok nielen na úhradu istiny pôžičky, ale aj úrokov z pôžičky dohodnutých v súlade s § 658 ods. 1 OZ a vyčíslených do času zosplatnenia dlhu vo výške 295,41 €. Pretože žalovaný si nesplnil svoju povinnosť na vrátenie peňažného dlhu spočívajúceho vo vrátení istiny a tomu zodpovedajúcich úrokov, je povinný žalovanému uhradiť tiež úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ. Výška úrokov z omeškania vyplýva z 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a zodpovedá úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade činí 5% ročne.
20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 CSP v zmysle ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd vychádzal z § 257 CSP, pričom vo vzťahu k náhrade trov konania na súde prvej inštancie zohľadnil zákaz zmeny k horšiemu pre toho, kto odvolanie podal (reformatio in peius) upravený v Čl. 16 ods. 3 CSP.
21. Podľa Čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP, v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Žalobca bol úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, preto by mu na základe zásady procesnej zodpovednosti za výsledok konania patrila aj plná náhrada trov konania, pričom žalovaný ako neúspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania nemá. V súlade s vyššie citovaným § 257 CSP môže výnimočne súd náhradu trov konania nepriznať celkom alebo sčasti zohľadňujúc osobitosti konania ako aj sociálne a osobné pomery strán sporu. Aplikácia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) a zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP), ktorá je namieste v situácii, ak by uplatnenie procesných zásad za vniknuté trovy konania predstavovalo neprimeranú tvrdosť voči osobe, ktorá je touto náhradou trov konania povinná.
25. V prejednávanom spore súd vzhliadol dôvody pre aplikáciu § 257 CSP zohľadňujúc sociálne pomery žalovaného, berúc na zreteľ i dôvody uplatnenia nároku.
26. Žalovaný je zjavne v nepriaznivej majetkovej situácii, ktorá bola aj dôvodom jeho omeškania s úhradou splátok dlhu. Podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne vymeriavacím základom žalovaného z príjmu je suma nepresahujúca minimálnu mzdu (do 500 €). Zatiaľ, čo pre žalovaného akýkoľvek záväzok na náhradu trov konania predstavuje len ďalšie zhoršovanie už tak nepriaznivej sociálnej situácie, nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi disponujúcemu dostatočným personálnym i materiálnym vybavením na odplatné nadobúdanie pohľadávok od iných veriteľov, nemôže podstatne zasiahnuť do jeho majetkových pomerov. Zohľadňujúc zásadu článku 16 ods. 3 CSP odvolací súd v konaní nemohol vo vzťahu k žalobcovi rozhodnúť o náhrade trov konania na súde prvej inštancie menej priaznivo, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, z ktorých dôvodov priznal žalobcovi nárok v rozsahu 40%, čo zodpovedá rozsahu práv žalobcu priznaných mu v prvoinštančnom konaní. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd v plnom rozsahu, uplatnil § 257 CSP a procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti procesne neúspešnému žalovanému nepriznal, keď za dôvody osobitného zreteľa považoval existujúcu sociálnu situáciu na strane žalovaného.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).