Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/81/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. C., adresa na doručovanie B. XX, C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno e) , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 8.3.2023, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.2.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 8.3.2023, sp. zn. obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) podľa písmeno b) oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. zo dňa 7.12.2022, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25.10.2022 v čase približne o 18:20 hodine B. C. E. F. G. XX, v budove bývalého doliečovacieho ústavu „H.“ fyzicky napadol poškodeného I. D., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ho viackrát udrel päsťami obidvoch rúk do oblasti hlavy - tváre vpravo a nosa poškodeného, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy pravej strany tváre s krvnými výronmi a zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, pričom predmetné zranenia si vyžiadali dĺžku liečenia 2 - 3 týždne a s obmedzením v bežnom spôsobe života poškodeného I. D. v trvaní 2 týždne, pretože skutok nie je trestným činom.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno e) , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe, avšak hoci konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne znaky trestného činu, vrátane materiálneho znaku - závažnosti, nejde o trestný čin, nakoľko činu chýba znak protiprávnosti, keďže obžalovaný konal v nutnej obrane.

Obžalovaný priznal s poškodeným fyzickú potýčku, pričom zároveň uviedol, že ho neudrel žiadnym iným spôsobom ako rukou, približne troma údermi do oblasti tváre, a to v obave o svoj život, nakoľko poškodený vošiel do miestnosti, kde obžalovaný ležal na posteli, držiac pajser, následne poškodený obžalovaného vyzval na odchod, čo obžalovaný odmietol. Medzi poškodeným a obžalovaným došlo k fyzickému kontaktu, pri ktorom obžalovaný s poškodeným o pajser zápasili a obžalovaný poškodeného udrel, po čom poškodený spadol na zem. Poškodený uvádzal, že po jeho vstupe do miestnosti ho obžalovaný napadol a začal bezdôvodne udierať päsťami, avšak toto tvrdenie poškodeného sa nepodarilo preukázať, pričom pri skutku bola prítomná aj svedkyňa J. H., ktorá fyzický kontakt poškodeného s obžalovaným nevidela, avšak uviedla, že obžalovaný bol kľudný, ale poškodený prišiel s pajsrom do izby.

Okresný súd vyhodnotil, že obžalovaný mohol mať dôvodnú obavu z poškodeného, ktorý večer po 18 hod. prišiel do miestnosti s pajsrom a posielal ho preč, nakoľko už uvedený deň okolo 16 hod. prišlo ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, kedy sa poškodený obžalovanému vyhrážal, že ho zabije, ak priestory ubytovne neopustí, pričom pri tomto konflikte bol prítomný aj svedok C. B., ktorý poobede pri fyzickej potýčke poškodeného a obžalovaného, ktorí boli pod vplyvom alkoholu, od seba oddeľoval a počul aj výkriky o zabití. Taktiež svedkyňa J. H. uviedla, že poškodený v ten deň dopoludnia hľadal obžalovaného s tým, že ho ide podpáliť, pričom už vtedy mal poškodený so sebou pajser a benzín, a teda bolo možné usúdiť, že nejaký útok chystá. Z výpovedí svedkov okresný súd vyvodil, že agresivita poškodeného voči obžalovanému sa v daný deň stupňovala a bolo možné predpokladať, že pod vplyvom alkoholu sa pokúsi svoje vyhrážky splniť. Okresný súd mal preukázané svedeckými výpoveďami J. H. a C. B., že poškodený sa ten deň obžalovanému vyhrážal, prišlo medzi nimi aj k fyzickej potýčke, preto mohol mať obžalovaný v čase skutku, keď ležal v posteli a do miestnosti prišiel poškodený s 90 cm železným pajsrom, dôvodnú obavu z útoku poškodeného. Pokiaľ obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre a snažil sa mu vytrhnúť pajser z rúk, posúdil okresný súd toto konanie obžalovaného ako konanie v nutnej obrane, ktorým obžalovaný odvracal priamo hroziaci útok voči nemu, pričom voči poškodenému, ktorý mal v ruke veľký kovový pajser, sa obžalovaný bránil len rukami. Zranenia poškodeného, a to pomliaždenia mäkkých tkanív pravej strany tváre s krvnými výronmi a zlomenia nosových kostí bez posunu úlomkov, boli aj podľa znaleckého posudku poškodenému najpravdepodobnejšie spôsobené úderom päsťou, či opakovanými údermi päsťou. Obžalovaný síce tvrdil, že poškodený bol zranený už pred tým, čo sa však nepodarilo preukázať, avšak súčasne nepoprel, že poškodeného niekoľko krát udrel do oblasti hlavy. K posúdeniu konania obžalovaného okresný súd uviedol, že obranca má právo výberu medzi tým, či sa útoku vyhne inak než použitím obrany (napr. útekom) alebo sa rozhodne brániť. Posúdeniu konania ako nutnej obrany nebráni skutočnosť, že toto konanie intenzívnejšie zasiahne do práv útočníka, nakoľko nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené , ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá má spĺňať výlučne kritérium, že nesmie byť celkom zjavne neprimeraná. Okrem proporcionality sú pre posúdenie nutnej obrany relevantné aj iné kritériá, predovšetkým spôsob útoku (poškodený mal pri sebe vec, ktorou možno urobiť útok voči telu dôraznejším – 90 cm kovový pajser), miesto útoku (miestnosť užívaná ako spálňa), čas útoku (večer) a okolnosti vzťahujúce sa na osobu útočníka (poškodený sa správal agresívne, jeho verbálne vyhrážky sa v daný deň stupňovali). Kritériom sú tiež okolnosti, ktoré sa vzťahujú na osobu obrancu, teda subjektívny stav osoby, ktorá odvracala útok, čiže ako sa útok javil obrancovi. Zhodnotením všetkých popísaných kritérií dospel okresný súd k záveru, že v tomto prípade možno konanie obžalovaného vyhodnotiť ako nutnú obranu, aj keď poškodenému spôsobil zranenia, avšak za daných okolností nebolo možné očakávať, že by obrana obžalovaného nemala žiadne následky, keďže poškodený mal v ruke pajser. Ani z výpovedí svedkov I. K. a L. M. - členov hliadky mestskej polície, neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o vine obžalovaného. Obaja svedkovia uviedli iba toľko, že to bol poškodený, ktorý prišiel ohlásiť predmetný skutok, mal do krvi zranenú a opuchnutú tvár, avšak od ich príchodu na miesto činu až do odvozu obžalovaného na policajné oddelenie, sa nič významné neudialo. Okresný súd zdôraznil, že rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nebolo možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V súlade so zásadou in dubio pro reo sa má pri pochybnostiach konať v prospech obžalovaného, pričom prokurátor ako žalujúca strana nezabezpečila také dôkazy, ktoré jednoznačne postačujú na usvedčenie obžalovaného. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny vychádza trestný proces zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v súlade s ustanovením a jeho konanie nie je trestným činom. Neboli splnené ani podmienky ustanovenia pre jeho aplikáciu na súdený prípad, pretože obžalovaný vôbec neprekročil medze nutnej obrany, a to s prihliadnutím na jeho výpoveď, výpovede svedkov, ako aj závery znaleckých posudkov. Keďže okresný súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v nutnej obrane, preto oslobodil obžalovaného spod obžaloby, a to z dôvodu podľa písmeno b) , ktorý sa uplatní,

ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to aj v dôsledku okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu napr. nutnej obrany.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný a jeho obhajca vzdali práva na podanie odvolania a prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal voči rozsudku odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku v neprospech obžalovaného.

Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.5.2023, v ktorom namietol, že súd sa nevysporiadal dôkladne so skutkovým stavom, najmä vo vzťahu k dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Podľa prokurátora bolo dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonané v dostatočnom rozsahu, ale okresný súd nesprávne právne posúdil protiprávne konanie obžalovaného. Prokurátor nepovažoval za vierohodnú výpoveď svedkyne H., ktorá motivovaná mileneckým pomerom s obžalovaným sa snažila obžalovaného zbaviť zodpovednosti zo skutku. Svedkyňa H. v prípravnom konaní odmietla vypovedať s odôvodnením, že by spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania obžalovanému, a na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela fyzický kontakt medzi poškodeným a obžalovaným. Prokurátor poukázal aj na závery znaleckého posudku vo vzťahu k obžalovanému, ktorý je závislý od psychoaktívnych látok a v jeho osobnosti prevažujú disociálne a impulzívne rysy, pričom prítomné je aj zneužívanie alkoholu. Prokurátor má za to, že nešlo o nutnú obranu, nakoľko obrana obžalovaného bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka aj k osobe obrancu. Išlo o exces, vybočenie konania v nutnej obrane, kedy obžalovaný vytrhol poškodenému pajser z ruky a všetky rany, ktoré adresoval poškodenému už bolo možné charakterizovať ako ďalší útok, ktorý bol nad rámec konania v nutnej obrane. Keď obrana pokračovala už potom, čo útok skončil, tak ako to bolo v tomto prípade, keď po vytrhnutí pajsra poškodenému z rúk, útok obžalovaného pokračoval, tak týchto prípadoch ide o obranu, ktorá nie je súčasná s útokom a ide teda o extenzívny exces. Poškodený je navyše vo vyššom veku, nešportovej postavy, naproti tomu obžalovaný je v produktívnom veku a fyzicky zdatný. Ak mal obžalovaný strach o svoj život, neuvádzal by pred hliadkou polície, že si išiel zasexovať a poškodený ho vyrušil, tak mu prijebal 2-3 facky. Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný nevyjadril.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) termín verejného zasadnutia, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Obžalovaný a poškodený neboli prítomní, pričom upovedomenie o verejnom zasadnutí im bolo doručené, preto krajský súd vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. V konečnom návrhu prokurátorka krajskej prokuratúry žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie poukazujúc na odôvodnenie odvolania.

Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal, krajský súd sa preto v rámci odvolacieho prieskumu zameral len na také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , avšak také chyby konania nezistil.

Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Stále platí, že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného v požadovanej forme zavinenia, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V danom prípade obžalovaný nepoprel, že pravou rukou dal poškodenému tri údery do oblasti hlavy, pričom zranenia poškodeného boli aj znaleckým dokazovaním vyhodnotené ako ujma na zdraví, teda bolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Ani krajský súd tak ako okresný súd nemá pochybnosti o tom, že skutok nie je trestným činom pre preukázanie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, keďže obžalovaný konal v nutnej obrane. Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, ich podstata spočívala v tom, že súd sa dôkladne nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi vinu obžalovaného. Očitú svedkyňu J. H. považoval prokurátor na nevierohodnú a konanie obžalovaného vyhodnotil ako neprimerané útoku, pričom obžalovaný v útoku na poškodeného pokračoval aj keď poškodenému vytrhol pajser z ruky. V čase skutku boli na mieste prítomní len poškodený, ktorý prišiel do miestnosti s pajsrom v ruke a povedal obžalovanému, aby odtiaľ vypadol, obžalovaný, ktorý ležal na posteli, a svedkyňa J. H., ktorá s obžalovaným ležala na posteli. Poškodený tvrdil, že po jeho vstupe do miestnosti, ho obžalovaný napadol a začal bezdôvodne udierať päsťami, avšak potvrdil, že obžalovaného vyzval, aby odišiel, že je tam nežiadaná osoba. Žalovanému skutku predchádzalo v daný deň okolo 16 hod. to, že poškodený prišiel za obžalovaným do miestnosti s pajsrom a vyhrážal sa obžalovanému zabitím, ak neodíde, čo vo výpovedi uviedol nie len obžalovaný, ale toto potvrdil aj svedok C. B., ktorý ich od seba pri fyzickej potýčke odtrhol.

Skutočnosť, že poškodený v daný deň po 18 hod. opätovne prišiel do miestnosti za obžalovaným s pajsrom v ruke a vyzýval ho, aby odtiaľ odišiel, odôvodňovala oprávnenosť obavy obžalovaného z priamo hroziaceho útoku poškodeným. Obžalovaný sa s poškodeným o pajser naťahovali tak, že ho obaja držali, pričom obžalovaný ho držal ľavou rukou a pravou dal tri údery do oblasti hlavy poškodenému, ktorý po poslednom údere padol na zem, obžalovaný pajser zahodil do rohu a pomohol poškodenému vstať. Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní nevyplýva, ako to namieta prokurátor, že by útok obžalovaného pokračoval, aj potom čo vytrhol pajser poškodenému z ruky. Poškodený uviedol len, že ho obžalovaný bezdôvodne začal mlátiť, pajser mu vypadol z rúk na zem a on mal dolámaný nos. Poškodený vo výpovedi neuviedol, že by ho obžalovaný udieral potom, čo už nemal pajser v ruke, teda tvrdenie prokurátora o pokračovaní útoku obžalovaného po vytrhnutí pajsra poškodenému z rúk, nevyplynulo zo žiadneho z dôkazov, ani zo samotnej výpovede poškodeného. Výpoveď svedkyne J. H., prítomnej pri skutku, ktorá uviedla, že fyzický konflikt nevidela, nemožno hodnotiť ako to uvádza prokurátor ako nevierodohnú, urobenú v snahe zbaviť trestnej zodpovednosti obžalovaného. To, že svedkyňa J. H. uviedla, že priamo fyzický konflikt nevidela, nemožno vyhodnotiť ako snahu napomáhať obžalovanému. Svedkyňa uviedla ku skutku len to, že obžalovaný bol v tom čase kľudný, čo aj zodpovedá tomu, že s ňou ležal na posteli a chystali sa spať. K vyjadreniu prokurátora ohľadom impulzívnych rysov osobnosti obžalovaného, jeho závislosti na psychoaktívnych látkach a škodlivom užívaní alkoholu obžalovaným, krajský súd uvádza, že po skutku bol nemeraný alkohol v dychu obžalovaného, avšak prítomnosť psychoaktívnych látok nebola skúmaná. Samotná okolnosť, že obžalovaný je impulzívny, nevylučuje konanie obžalovaného v nutnej obrane, ak sú na to splnené všetky zákonné podmienky. K argumentu prokurátora, že ak by mal obžalovaný strach o svoj život, neuvádzal by pred hliadkou polície, že si išiel zasexovať a poškodený ho vyrušil tak mu prijebal 2-3 facky, krajský súd uvádza, že nie je možné prihliadať na výpoveď policajta mestskej polície o tom, čo mu účastníci konfliktu o tomto povedali v rámci vykonávania ich preverovania v danej veci. Takéto svedectvo je neprípustné. Policajt, a aj mestský policajt môže vypovedať ako svedok len o tom, čo vnímal svojimi zmyslami po príchode na miesto skutku, avšak nemôže vypovedať o tom, čo mu kto zo zúčastnených osôb ku skutku povedal pri vyťažovaní týchto osôb k okolnostiam danej udalosti. V týchto situáciách treba vychádzať zo zásady, že nikto nie je povinný sám seba obviňovať z trestného činu, teda obvinený musí byť najskôr poučený a až potom možno jeho vyjadrenie pred policajným orgánom považovať za dôkaz o vine.

Okresný súd dôsledne a správne vyhodnotil aj obranu obžalovaného s poukazom na ustanovenie vo vzťahu k tomu, že obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná útoku prihliadnuc ku všetkým relevantným skutočnostiam, na ktoré zdôvodnenie krajský súd v celom rozsahu odkazuje. K námietke prokurátora ohľadom rozdielneho veku a fyzickej zdatnosti poškodeného a obžalovaného, krajský súd uvádza, že medzi obžalovaným narodeným v roku 1982 a poškodeným narodeným v roku 1960 je väčší vekový rozdiel, ale sám poškodený uvádzal, že uvedené priestory sám prerábal, pílil drevo, pajsrom rozrábal palety, čo svedčí o fyzickej zdatnosti poškodeného aj keď bol vekovo oveľa starší. O niečo vyššia fyzická zdatnosť obžalovaného nerobí jeho obranu celkom zjavne neprimeranou. Práve okolnosť, že obžalovaný je o niečo zdatnejší odôvodňovala to, že obžalovaný sa rozhodol aktívne brániť.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecným pravidlom určujúcim hodnotenie dôkazov je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre oslobodzujúci výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery.

Aj podľa názoru krajského súdu postupoval okresný súd správne, pokiaľ vyhodnotil, že skutok sa stal, ale z preukázaných okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, keďže obžalovaný konal v nutnej obrane, rozhodol, že skutok nie je trestným inom, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.