Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

Z. X., nar. XX. 7. XXXX,

bytom X. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX a otec: X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. K. 1, o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou:

- 160 € mesačne od 1.6.2019 do 31.8.2020

- 175 € mesačne od 1.9.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.6.2019 do 30.4.2020 v sume 330 € do 30 dní od doručenia rozsudku k rukám matky.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. - 154 zo dňa 12.9.2011 v časti úpravy výživného na mal dieťa.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 20. 6. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 € mesačne od 1. 6. 2019 s odôvodnením, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré ukončuje tretí ročník základnej školy, trpí potravinovou alergiou, chodí na záujmové krúžky, pričom otec sa o dcéru nezaujíma. Poukázala tiež na svoj zhoršený zdravotný stav.

2) Otec sa k veci písomne nevyjadril, len vyplnil vyhlásenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

3) Účastníci vrátane kolízneho opatrovníka sa pojednávania nariadeného v tejto veci nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu prevencie šírenia nákazlivého ochorenia (koronavírusu) a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti, čo súd aj učinil.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov, výdavkov a osobných pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd sa pri zvýšení výživného riadil týmito úvahami:

10) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

11) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.

12) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v

takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

13) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

14) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

15) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

16) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

17) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie

a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

18) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -154 zo dňa 12. 9. 2011. Výživné bolo určené v sume 130 € mesačne a to počnúc 1. 9. 2011. V tom čase bolo dieťa v útlom veku, nenavštevovalo ani materskú školu, bolo v starostlivosti matky. Matka poberala rodičovský príspevok a bývala s príbuznými. Otec pracoval ako sprostredkovateľ poistenia, pričom v roku 2010 dosiahol príjem 9.058 € a za obdobie 1-7/2011 hrubý príjem 3.000 € mesačne; v tom čase platený bol ako regionálny riaditeľ, pričom mal však ďalšie náklady na asistentku a nájomné.

19) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo na prvý stupeň základnej školy, prirodzene vyrástlo a v súčasnosti navštevuje 4. ročník ZŠ, u matky a otca došlo k zvýšeniu príjmu, resp. potenciálu dosahovať príjem. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

20) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento je evidovaný v Sociálnej poisťovni len ako zamestnanec Life & Care, s.r.o. s vymeriavacimi základmi 80 až 85 € (teda dosahuje z pracovného pomeru hrubý príjem v tejto výške), prípadne vykonával aj nepravidelnú pracovnú činnosť v podobe dohody pre UNION zdravotnú poisťovňu. V spoločnosti Life & Care, s.r.o., je činný ako konateľ, pričom táto je vo vlastníctve jedinej spoločníčky M. V., teda otcovej manželky. Inak otec nie je evidovaný ako vlastník obchodnej spoločnosti, ani ako podnikateľ v živnostenskom registri. Presný príjem otca sa nepodarilo zistiť a otec ho ani nijakým spôsobom netvrdil ani nepreukázal; nesplnil si teda v konaní základné povinnosti. Nakoľko otec má pracovné skúsenosti v poisťovníctve, je konateľom spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj sprostredkovanie poistenia, pričom sám otec tvrdí, že za posledných desať rokov má pracovnú skúsenosť v pozícii maklér v poisťovni, súd vyhodnotil potencionálny čistý príjem otca vo výške 1.430 € netto. Súd pritom vychádzal z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorých priemerný hrubý mesačný príjem v roku 2019 v pracovnom odvetví finančné a poisťovacie činnosti dosiahol 1.941 €. Súd má za to aj vzhľadom na príjmy otca, ktoré dosahoval už v roku 2010 a 2011, že takýto potenciál otca je primeraný. Tiež je nutné poukázať na obrat spoločnosti, pre ktorú otec pracuje, ktorý dosiahol v roku 2017 sumu 56.547 € a v roku 2018 sumu 70.390 €. Nakoľko spoločnosť nie je vo vlastníctve otca, nebolo primerané, aby sa súd zaoberal konkrétnymi výdavkami spoločnosti a ich oprávnenosťou. Keďže však spoločnosť vlastní otcova manželka, súd mal za to, že napriek tomu, že sa aktuálne stará o maloleté dieťa, nie je odkázaná výživou na otca.

21) Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku a tromi mal. deťmi, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť (mal. Q. má šesť rokov, mal. M. má tri roky a mal. T. má necelý jeden rok). Otec má podľa vlastného udania dobrý zdravotný stav. O jeho pomeroch ďalej svedčí, že má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou v kat. území L.á K. rodinný dom, ktorého hodnota je cca 240.00 €. Používa tiež firemný automobil. Na kúpu pozemku a stavbu rodinného domu vzal hypotekárny úver vo výške 135 tisíc eur, ktorý spláca v mesačnej splátke 457 €. Je teda zrejmé, pokiaľ mu bol takýto úver bankou poskytnutý, táto mala preverené jeho finančné možnosti. Ďalej je otec tiež výlučným vlastníkom ornej pôdy v kat. území Bytča o výmere 5.237 m2.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

22) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom maloletej, ktoré na základe vykonaného dokazovania a vlastnej praxe súd vyčíslil v priemernej mesačnej výške 200 € (strava 90 €, hygiena 5 €, ošatenie 35 €, náklady na školu, školskú činnosť, kultúru a krúžky 35 €, náklady na lieky v prípade akútnych sezónnych ochorení a alergie 5 €, rekreácia 30 €) . Súd konštatuje, že podľa skúsenosti súdu a verejne dostupných zdrojov sú náklady tak, ako sú vyčíslené vyššie, primerané veku dieťaťa, jeho zdravotnému stavu ako aj životnej úrovni rodičov. Medzi ďalšie výdavky udávané matkou patria náklady na sporenie 20 €; sporenie dieťaťa súd vyhodnotil ako vhodný, ale nie nevyhnutný náklad vzhľadom na životnú úroveň rodičov.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky

23) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá je zamestnaná s čistým mesačným príjmom v sume 777 € za obdobie 06/2018 - 05/2019 a v sume 721 € za obdobie 6/2019-2/2020; iný príjem matka nemá. Matka má zdravotné ťažkosti s chrbticou, pre ktoré bola práceneschopná do júla 2019; v tom čase poberala nemocenské dávky vo výške 392 €. Aktuálne má matka prekážku v práci z dôvody mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky pre šírenie koronavírusu, v dôsledku ktorého poberá dávku pri ošetrovaní člena rodiny (maloletej). Matka je vlastníčkou automobilu v hodnote približne 3.500 € a spláca niekoľko úverov v pôvodnej výške cca 20 tis. € v mesačnej splátke cca 300 €. V období od 06/2019-02/2020 dosiahla matka priemerný mesačný čistý príjem 722 €.

Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)

24) Od posledného určenia výživného uplynulo takmer deväť rokov, maloletá podstatne za toto obdobie vyrástla, začala navštevovať základnú školu a už ukončuje jej prvý stupeň, a tým sa zvýšili jej potreby. Súčasne u otca ako aj u matky došlo k zvýšeniu príjmu (u otca možnosti dosahovať príjem). S poukazom na túto skutočnosť a na infláciu v danom období, ako aj skutočnosť, že otec maloletej neposkytuje vecné plnenia nad rámec výživného, s maloletou sa nestretáva vôbec, súd považoval za vhodné zvýšiť výživné na sumu 160 € mesačne, teda približne 80 % bežných výdavkov maloletej uvedených v odseku 22) vyššie. Je to zároveň 11 % z jeho potenciálneho príjmu, čo je v súdnej praxi bežná sadzba výživného v prípade celkovo štyroch vyživovacích povinností. Súd prihliadol k tomu, že maloletej zabezpečuje bytové potreby a sporenie matka, ktorá vzhľadom na vek dieťaťa aj naďalej voči nej vykonáva i intenzívnu osobnú starostlivosť.

25) Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od júna 2019, v ktorom mesiaci matka návrh na zvýšenie výživného podala. Súd ma za to, že matka nie je povinná preukazovať dôvody vhodné osobitného zreteľa za tých niekoľko dní uvedeného mesiaca, ktoré predchádzali podaniu návrhu. Navyše už v tom čase boli pomery zmenené, a to najmä na strane maloletej.

26) Nakoľko súdu je už v čase rozhodnutia známe, že maloletá nastupuje v blízkom období na druhý stupeň základnej školy, s čím je v zásade spojené ďalšie zvýšenie nákladov na jej bežné výdavky, od septembra 2020 súd výživné zvýšil o ďalších 15 € na sumu 175 € mesačne, pretože pôjde o ďalšiu zmenu pomerov na strane maloletej. Súd to považuje zároveň za hospodárne, aby matka nemusela opätovne návrh na zvýšenie výživného podávať s ohľadne na túto skutočnosť.

27) Pre úplnosť súd dodáva, že vo veciach starostlivosti o maloletých je v zmysle ustanovenia súd povinný zistiť skutočný stav veci a podľa je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V danej veci súd otca vyzval na preukázanie jeho príjmov a majetkových pomerov, pričom otec výzvu splnil len v limitovanom rozsahu, t. j. svoje príjmy vôbec neuviedol ani nepreukázal. Súd nepovažoval za účelné vykonávať šetrenie, aký presný príjem otec dosahuje, pretože vzhľadom na predchádzajúcu prax otca je toto možné určiť z dostupných zdrojov. Súd vychádzal z tej okolnosti, že otec už dlhodobo aj pri poslednom určení výživného pracoval ako poistný maklér a dosahoval primeraný príjem, aj teraz vykonávanie práce makléra nepopiera. Podľa názoru súdu otec je schopný pracovať a dosahovať aspoň priemerný štatistický príjem, nebránia mu žiadne zdravotné ťažkosti vo výkone činnosti, preto bolo postačujúce vychádzať z potenciálu príjmu, keďže aj z tohto príjmu určené výživné postačuje na potreby maloletého

dieťaťa. Otec predsa bude hradiť podstatnú časť bežných výdavkov dieťaťa, ktorá podľa praxe súdu z dostupných štatistík dosahuje na prvom stupni základnej školy 200 € mesačne a na druhom stupni základnej školy do 250 € mesačne.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

28) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29) Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 1. 6. 2019 do 30. 4. 2020 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 330 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 130 € a zvýšeným výživným 160 € za uplynulé obdobie 11 mesiacov. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá pri už zročnom výživnom vylučuje plnenie v splátkach, ako i na výšku nedoplatku a pomery otca, súd otca zaviazal na úhradu nedoplatku jednorazovo do 30 dní od doručenia rozsudku k rukám matky. Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú totiž predbežne vykonateľné (bez ohľadu na prípadné podané odvolanie), a to vrátane nedoplatku. 31) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. 32) Nakoľko matkinmu návrhu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, vo zvyšku ho súd zamietol. 33) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania ( a ), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.