Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-21-2024.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: A. B. C., B. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47241110 proti žalovaným: 1/ G. H. (malol.), 2/ G. H. (malol.), 3/, I. D., 4/ J. D., 5/ K. D., 6/ L. D., všetci žalovaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku parcela reg. „C“ č. 53/4 orná pôda o výmere 1029 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. zrušuje a vyporiadava ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovanej 1/ v sume 735 Eur, žalovanej 2/ v sume 4.410 Eur, žalovanému 3/ v sume 735 Eur, žalovanému 4/ v sume 735 Eur, žalovanému 5/ v sume 735 Eur, žalovanému 6/ v sume 735 Eur, a to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k pozemku parcela reg. „C“ č. 53/4 orná pôda o výmere 1029 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa navrhla, aby jej bola uložená povinnosť vyplatiť žalovaným za ich podiely k parcele náhradu 7 Eur za 1 m 2, t.j. žalovanej 1/ v sume 257,25 Eur, žalovanej 2/ v sume 1.543,50 Eur, každému zo žalovaných 3/ až 6/ v sume po 257,25 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedla, že sporové strany sú evidované v katastri ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. O nehnuteľnosť ako jediná prejavuje záujem žalobkyňa, ktorá nehnuteľnosť užíva a na vlastné náklady udržiava. Zabezpečila aj jej oplotenie podľa stavebného povolenia, pričom Slovenský pozemkový fond ako zástupca ostatných spoluvlastníkov nemal k tomu žiadne námietky. Žalobkyňa oslovila listom zo dňa 16.08.2000 Slovenský pozemkový fond s návrhom no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa predložila všetky požadované doklady. Napriek tomu jej žiadosť zo strany Slovenského pozemkového fondu doposiaľ nebola vybavená. Žalobkyňa nechce ďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými. Poukázala na charakter, druh , celkovú výmeru nehnuteľností ako aj jej umiestnenie v teréne. Rozdelenie nehnuteľností nie je účelné ani vhodné. Preto navrhla vyporiadať spoluvlastníctvo tak, že celá nehnuteľnosť sa prikáže do jej výlučného vlastníctva za peňažnú náhradu pre žalovaných. Znaleckým posudkom A. M. N. číslo 1/2020 zo dňa 15.01.2020 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 5,17 eur za meter štvorcový pozemku. Poukázala na fakt, že nehnuteľnosť nemá po právnej stránke zabezpečený prístup, keďže tento je možný len cez susediace pozemky, nemá
možnosť napojenia na inžinierske siete a využitie pozemku je zároveň výrazne limitované existujúcim ochranným pásmom cesty prvej triedy I/9 Brno - Zvolen. Súlade s platnou legislatívou na ochranu poľnohospodárskej pôdy je možné nehnuteľnosť využívať ako ornú pôdu a reálne je využívať pozemok práve v celosti. Hmotnoprávne oprela nárok o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13, § 16 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
2. Zástupca žalovaných – Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 3.6.2024. V ňom zástupca žalovaných súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k pozemku a s jeho vyporiadaním tak, že sa pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných je toho názoru, že v tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie dobre možné vzhľadom na celkovú rozlohu predmetnej nehnuteľnosti, veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov a najmä budúce účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti a to aj napriek jej umiestneniu v rámci intravilánu obce. Nesúhlasil s tým, že primeraná náhrada predstavuje cenu 7 Eur za 1 m2 pozemku. Túto sumu považoval za neprimerane nízku. Zástupca žalovaných na základe realitných webových portálov zistil, že nehnuteľnosti v podobnej bonite a lokalite sa predávajú za neporovnateľne vyššie sumy ako je návrh žalobkyne. Lustráciou zmlúv , ktorými obec Mníchova Lehota odpredala pozemky zo svojho vlastníctva a boli zverejnené na internete zástupca žalovaných zistil, že štandardnou jednotkovou cenou je suma 20 Eur za 1 m2. Má za to, že predmetná parcela má potenciál byť stavebnou parcelou s dobrým samostatným prístupom z obecnej cesty cez parcelu registra C č. 53/5, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. Preto zástupca žalovaných považuje za primeranú náhradu sumu 20 Eur za 1 m2.
3. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie zástupcu žalovaných v podaní zo dňa 8.7.2024, v ktorom súhlasila s tým, že žalobkyňa žalovaným za ich podiely vyplatí primeranú náhradu vo výške 20 Eur za 1 m2 pozemku. Žalobkyňa teda navrhla, aby jej bola uložená povinnosť vyplatiť náhradu žalovanej 1/ v sume 735 Eur, žalovanej 2/ v sume 4.410 Eur, každému zo žalovaných 3/ až 6/ v sume po 735 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne navrhla, aby súd o žalobe rozhodol podľa § 177 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania.
4. SPF v podaní zo dňa 17.7.2024 súhlasil s postupom podľa § 177 CSP, ktorý navrhol právny zástupca žalobkyne.
5. Súd postupom podľa § 177 CSP o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania , keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a obe sporové strany s tým súhlasili.
6. Súd rozhodol na základe oboznámených listín, a to návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou zo dňa 16.8.2019, stanoviska SPH zo dňa 21.10.2019, listu žalobkyne zo dňa 11.2.2020 s fotokópiou doručenky, oznámenia SPF o prijatí žiadosti zo dňa 31.3.2020 s fotokópiou doručenky, znaleckého posudku A. M. N. č. 1/2020 zo dňa 15.1.2020, stavebného povolenia Obce Mníchova Lehota č. MNL-SÚ 475/99/2020-MT zo dňa 3.6.2020, výpisov z LV č. XXXX k.ú. E. F. zo dňa 13.3.2024, 10.9.2024 zadovážených z internetu, vyjadrenia zástupcu žalovaných zo dňa 3.6.2024, realitných ponúk na odpredaj pozemkov s možnosťou výstavby zadovážených z internetu, kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2023, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 8.7.2024, vyjadrenia zástupcu žalovaných zo dňa 17.7.2024.
7. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. F. zo dňa 13.3.2024, 10.9.2024 zadovážených z internetu sú ako spoluvlastníci pozemku parcela reg. „C“ č. 53/4 orná pôda o výmere 1029 m2 nachádzajúceho sa v zastavanom území obce zapísaní pod B3 žalovaná 1/ s podielom vo výške 5/140, pod B5 žalovaná 2/ s podielom vo výške 30/140, pod B 7 žalovaný 3/ s podielom vo výške 5/140, pod B 8 žalovaný 4/ s podielom vo výške 5/140, pod B 10 žalovaný 5/ s podielom vo výške 5/140, pod B 12 žalovaný 6/ s podielom vo výške 5/140, pod B14 žalobkyňa s podielom vo výške 17/28.
8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
9. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k pozemku parcela reg. „C“ č. 53/4 orná pôda o výmere 1029 m2 k.ú. E. F. z dôvodu, že chce zrušiť podielové spoluvlastníctvo a má záujem na jeho vyporiadaní. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Vo výpise z LV č. XXXX k.ú. E. F. sú žalovaní 1/ až 6/ vymedzení len menom, priezviskom, bez uvedenia dátumov narodenia, adresy ich pobytu. Z obsahu listín nevyplýva adresa pobytu týchto spoluvlastníkov parcely ako ani ich úmrtie. Žalovaní sú teda vlastníci, ktorých pobyt nie je známy, a treba ich považovať za neznámych vlastníkov, ktorých v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond v zmysle § 8 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb.. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. F. bolo preukázané, že ako sporové strany vystupujú v konaní všetci podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, a je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tvoria pre tento druh konania nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 78 CSP.
10. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce užívanie spornej nehnuteľnosti a pod.) a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu.
11. Predmetný pozemok sa nachádza v zastavanom zemí obce a preto sa nepoužijú ustanovenia právneho predpisu upravujúce opatrenia proti drobeniu pozemkov. Súd mal za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku podľa prvého zákonného spôsobu (rozdelením podľa podielov) nie je dôvodné. V zásade každý pozemok je možné reálne rozdeliť na nové parcely podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov. Rozdelenie predmetného pozemku podľa veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov by v danom prípade nebolo účelné. Vzhľadom na celkovú výmeru parcely 1029 m2 by po jej rozdelení podľa veľkosti podielov vznikli nové parcely, pričom vzhľadom na podiely žalovaných 1/, 3/ až 6/ vo výške 5/140 by parcely, ktoré by mali pripadnúť do ich vlastníctva mali výmeru len 36,75 m2, a je zrejmé, že novovytvorené parcely v takejto malej výmere by nemohli slúžiť svojmu účelu a bol by tak znemožnený reálny výkon vlastníckych práv podielových spoluvlastníkov k novovytvoreným parcelám. Preto súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom. Pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva sú v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danom prípade je z výpisu z listu vlastníctva zrejmé, že najväčší podiel v parcele zo spoluvlastníkov má žalobkyňa, ktorej patrí podiel vo výške 17/28. Zo sporových strán jedine žalobkyňa užíva predmetnú parcelu a jedine ona prejavila záujem o prikázanie celého pozemku do jej vlastníctva. Žalobkyňa sa zároveň stará aj o údržbu nehnuteľnosti. Zabezpečili na vlastné náklady oplotenie pozemku na základe stavebného povolenia Obce Mníchova Lehota č. MNL-SÚ 475/99/2020-MT zo dňa 3.6.2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má potom žalobkyňa najlepšie predpoklady pre účelné využitie predmetného pozemku. Preto po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností mal súd za to, že sú dané dôvody na prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne. S takýmto spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva súhlasil aj zástupca žalovaných.
12. Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa v žalobe navrhovala, že žalovaných vyplatí z ich podielov
sumou 7 Eur za 1 m2 pozemku , pričom vychádzala zo všeobecnej hodnoty pozemku 5300 Eur, t.j. 5,17 eur za 1 m2 stanovenej znaleckým posudkom č. 1/2020 vypracovaným znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností A. M. N. zo dňa 15.1.2020. Zástupca žalovaných však navrhoval primeranú náhradu vo výške 20 Eur za 1 m2 pozemku poukazujúc internetové ponuky na predaj stavebných pozemkov v danej lokalite za vyššiu kúpnu cenu a poukazoval aj na kúpnu zmluvu zo dňa 22.6.2023, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe nej O. E. F. previedla pozemky v kat. území E. F. na troch kupujúcich za kúpnu cenu 20 eur za 1 m2. Žalobkyňa napokon prejavila súhlas s tým, že primeraná náhrada za podiely žalovaných predstavuje sumu 20 Eur za 1 m2 pozemku. Strany sa teda zhodli na uvedenej výške primeranej náhrady. Z predložených listín nevyplýva vyššia hodnota predmetného pozemku. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd vychádzal z hodnoty 20 Eur za 1 m 2 pozemku, ktorú hodnotu súd považoval za primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Parcela o výmere 1029 m2 má teda hodnotu 20.580 Eur (1029 m2 x 20 Eur), pričom vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných , patrí žalovaným primeraná náhrada za ich podiely, a to žalovanej 1/ za jej podiel 5/140 v sume 735 Eur, žalovanej 2/ za jej podiel 30/140 v sume 4.410 Eur, žalovanému 3/ za jeho podiel 5/140 v sume 735 Eur, žalovanému 4/ za jeho podiel 5/140 v sume 735 Eur, žalovanému 5/ za jeho podiel 5/140 v sume 735 Eur, žalovanému 6/ za jeho podiel 5/140 v sume 735 Eur.
13. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému pozemku, ktorý prikázal v celku do výlučného vlastníctva žalobkyne, výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaným v sumách uvedených v predchádzajúcom odseku. Lehotu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel súd žalobkyni určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s jej návrhom. Ako miesto plnenia súd určil účet zástupcu žalovaných (SPF), keďže žalovaní sú na neznámom mieste a SPF spravuje ich podiely.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu. Súd síce zrušil podielové spoluvlastníctvo podľa návrhu žalobkyne tak, že parcelu prikázal celú do jej vlastníctva, ale primeranú náhradu za podiely žalovaných súd uložiť žalobkyni zaplatiť v cca 3násobne vyššej sume než navrhovala žalobkyňa v žalobe. Súd potom uzavrel, že žalobkyňa aj žalovaní boli v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva čiastočne úspešní, a preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môžu žalovaní podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.