Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-413-2015.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Subarea
2Er/413/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: JUDr. Jozef Beňo PhD., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, správca úpadcu EURPAL Slovakia, s.r.o., Popradská 27, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 36 465 208, o vymoženie 224,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
II. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi, Exekútorský úrad so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 13. 7. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1506963071 zo dňa 17. 5. 2015 vydaného oprávneným. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 6. 2015. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 224,71 eur a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 16. 7. 2015 poverenie pod číslom 5710 037508.
3. Dňa 3. 9. 2019 bola tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručená žiadosť o vydanie rozhodnutia o náhrade trov exekúcie. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5K/12/2019 zo dňa 6. 8. 2019 začalo konkurzné konanie na majetok povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
8. Podľa § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. 2. 2017, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
9. Vyhlásením konkurzu došlo v zmysle § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. 2. 2017 k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona. Účinky nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom sa za zverejnenie v právnom zmysle považuje až deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Zastavenie exekúcie teda nastáva deň nasledujúci po zverejnením uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 5K/12/2019 zo dňa 6. 8. 2019, ktorým bol konkurz na majetok povinného vyhlásený, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12. 8. 2019. K zastaveniu exekúcie teda došlo dňa 13. 8. 2019.
10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
13. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému. Súd zároveň dodáva, že oprávnený si žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
16. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
21. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 ods. 1 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie............................33,19 eur
2./ DPH............................................................................................................................6,64 eur
Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur . 23. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
24. Keďže exekúcia bola zastavená ex lege z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.