Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-116-2023.pdf
PDF · 130.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/116/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: AM STEEL s.r.o., Rudina 231, 023 31 Rudina, IČO: 46 931 457, právne zastúpený: JUDr. Wieslaw Firla, advokát, so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 42 055 521, proti žalovanému: ARCHITEKTOR s.r.o., Ernestova bašta 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 51 106 451, právne zastúpený: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokát, so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 40 454 576, o zaplatenie 3.840,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/72/2020 - 327 zo dňa 18. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/72/2020 - 327 zo dňa 18. februára 2022 p o t v r d z u j e.
II. Zˇalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na na´hradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.06.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.840,- EUR s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 01.05.2020 do zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady faktúry č. 102020007, ktorou vyúčtoval žalovanému cenu vykonaných prác a ktorá bola splatná dňa 30.04.2020 a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.07.2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom žalobou uplatnený nárok poprel v celom rozsahu, pretože žalobca nevykonal dielo v zmysle zmluvy o dielo č. K10070TEVA2020 zo dňa 26.02.2020 a v zmysle jej dodatku č. 1 a dodatku č. 2. Uviedol, že niekoľkokrát vyzýval žalobcu na dokončenie diela avšak bezvýsledne, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. Pokiaľ bude žalobca svoje nároky odvodzovať od ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný poprel, že by okrem písomnej zmluvy o dielo bola uzavretá akákoľvek iná dohoda alebo zmluva o dielo so žalobcom, na základe ktorej by si žalobca mohol uplatňovať zaplatenie sumy 3.840,- eur.
3. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že rozporuje tvrdenie žalovaného, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo zo dňa 26.02.2020. Žalobca dňa 03.03.2020 vyslal svojich pracovníkov na stavbu - objekt TEVA Genesis v Nemecku, pričom jeho pracovníci na mieste samom zistili, že nie je možné súhlasiť s podmienkami žalovaného a začať s prácou na stavbe, keďže tieto sa zásadným
spôsobom nezhodovali s navrhovanými zmluvnými podmienkami a absolútne sa nestotožňoval predmet diela s prácou, ktorú mali pracovníci žalobcu na stavbe robiť. Žiadna zmluva v čase príchodu na stavbu podpísaná nebola, zmluvu označil za antidatovanú a zdôraznil, že ju nikdy nepodpísal a nepodpísal ani dodatky k nej. Ďalej uviedol, že pracovníci žalobcu vykonávali na stavbe rôzne stavebné činnosti, montážne práce vykonávali ojedinele, a preto žalobca považuje predmet diela za neurčitý a nejasný. Svoje tvrdenia žalobca preukazoval stavebným denníkom zo stavby. Potvrdil, že žalovaný mu doručil výzvu na dokončenie diela zo dňa 12.05.2020, na ktorú reagoval písomne, že výzvu na dokončenie diela neuznáva, pretože táto nebola platne uzatvorená a pre žalobcu z nej nevyplývajú žiadne povinnosti. Ďalej uviedol, že súhlasil s tým, aby jeho pracovníci zostali na stavbe aj bez písomnej zmluvy a to z dôvodu požiadavky žalovaného za odmenu 20,- eur za hodinu. Na základe tejto ústnej dohody žalovaný plnil svoj záväzok a sumy fakturované žalobcom mu riadne uhrádzal..
4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15Cb/72/2020 - 327 zo dňa 18. februára 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. (výrok II).
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonsˇtatoval, zˇe žalobca sa domáhal zaplatenia ceny diela s odvolaním sa na ústnu zmluvu o dielo, pričom trval na tom, že písomná zmluva o dielo č. K10070TEVA2020 zo dňa 26.02.2020 nebola medzi stranami platne uzavretá, keďže zmluvu za žalobcu ako zhotoviteľa podpísal dňa 26.02.2020 O. Š., ktorý na to nebol oprávnený. Preto súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil platnosť zmluvy o dielo č. K10070TEVA2020.
6. Z listinného dôkazu, ktorý súd prvej inštancie zabezpečil na návrh žalovaného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, bolo zistené, že žalobca zmluvu č. K10070TEVA2020 použil pri vybavovaní formulára A1 v sociálnej poisťovni. Zmluva bola podpísaná konateľmi žalobcu a žalovaného. Okrem nich bola podpísaná aj projektovými manažérmi oboch zmluvných strán. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu zmluvu uzavreli zákonným spôsobom a súd ju vyhodnotil ako platne uzavretú, pričom obranu žalobcu ohľadom neplatnosti uvedeného právneho úkonu súd neakceptoval. Podľa súdu, ak žalobca s obsahom zmluvy nesúhlasil, nemal ju podpísať. Podľa súdu prvej inštancie je nemysliteľné, aby žalobca zmluvu používal pri vybavovaní svojich záležitostí na a v prípade, ak má z uvedenej zmluvy plniť svoje povinnosti a mať z nej prípadne iné záväzky tvrdiť, že je neplatná. V tejto súvislosti potom neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zmluva bola antidatovaná, pretože sám ju pri vybavovaní formulára A1 použil v sociálnej poisťovni dňa 28.02.2020. Súd prvej inštancie dodal, že z whatsappovej komunikácie O. Š. (zamestnanec žalobcu, projektový manažér) a O. A. (zamestnanec žalovaného, projektový manažér) je zrejmé, že zmluva o dielo bola podpísaná, pričom sám O. Š. potvrdil, že disponoval aj pečiatkou žalobcu, že podpísal aj dodatky č. 1 a č. 2 a aj to, že všetko oznámil konateľke žalobcu. Súd prvej inštancie jeho konanie klasifikoval ako v súlade s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
7. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné, že pracovníci žalobcu pracovali na stavbe v Ulme do 08.04.2020 a po Veľkej noci sa už na stavbu nevrátili. Nebolo sporné, že žalobca resp. jeho pracovníci nepokračovali vo vykonávaní diela najneskôr do 02.06.2020 v zmysle výzvy žalovaného zo dňa 12.05.2020. Z uvedeného pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ dielo nedokončil v termíne podľa článku II bod 2.1 písm. b) zmluvy (od 29.06.2020 do 03.07.2020).
8. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil žalobcovi faktúru č. 102020007, ktorá bola splatná dňa 30.04.2020. V tejto súvislosti súd prvej inštancie akceptoval obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním. Súd akceptoval, že žalovaný disponoval pohľadávkou voči žalobcovi, ktorú mal z faktúry č. 20080001 vo výške 20.000,- eur a ktorou vyúčtoval žalobcovi v súlade s článkom VII bod 7.11 písm. e) zmluvy o dielo dohodnutú zmluvnú pokutu za porušenie jeho povinností, pričom táto bola spôsobilá na započítanie. Aj keď žalovaný mienil podľa predloženej listiny realizovať započítanie pohľadávok dohodou a túto dohodu žalobca nepodpísal, mal súd prvej inštancie za to, že nie je vylúčené jednostranné započítanie pohľadávok. Vychádzajúc z obsahu tejto listiny (dohody o vzájomnom započítaní záväzkov) bolo zrejmé, že žalovaný si započítal svoju splatnú pohľadávku proti pohľadávke žalobcu, čím pohľadávka žalobcu zanikla.
9. V konaní súd nepovažoval za zistené a preukázané tvrdenie žalobcu, že by medzi stranami bola uzavretá aj iná zmluva o dielo. Zo zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol dôvodný, preto žalobu zamietol.
II. Odvolanie
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu poľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval, že žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že došlo k platnému uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo z dôvodu, že zmluva nebola zo strany žalobcu podpísaná, nebola platne dojednaná a z dôvodu, že predmet diela podľa písomnej zmluvy o dielo je neurčitý.
12. Pokiaľ ide o dôkaz - zmluvu zadováženú zo Sociálnej poisťovne, žalobca namietal, že ide o kópiu, resp. naskenovaný dokument a bez príloh, čo súd v rámci vykonaného dokazovania nevzal na vedomie. Podľa žalobcu podpísanie zmluvy o dielo pre vybavenie formulára A1 nemá žiadny vplyv na platné dojednanie zmluvy vo vzťahu k žalovanému. Žalobca túto zmluvu použil pri vybavení formulára A1 na Sociálnej poisťovni a následne zistil, že práce na stavbe sa menia doslova „za pochodu“, preto sa domnieva, že z uvedeného dôvodu mu neboli zaslané prílohy k písomnej zmluve o dielo.
13. Skutočnosť, že žalovanému nebola zaslaná podpísaná zmluva o dielo zo strany žalobcu možno dôvodne vyvodiť z whatsappovej komunikácie, kde opakovane žalovaný žiada o popísanie zmluvy už v čase keď boli pracovníci na stavbe. Žalovaný nepredložil súdu žalobcom podpísanú zmluvu o dielo, pretože mu nebola doručená a v tomto písomnom znení nebola zo strany žalobcu akceptovaná.
14. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku po konštatovaní, že písomná zmluva o dielo je platne dojednaná, nezaoberal sa druhou zásadnou vadou tejto zmluvy vytýkanú žalobcom a to neurčitosťou predmetu diela v zmluve.
15. Podľa bodu 1.2 písomnej Zmluvy o dielo „Predmetom tejto zmluvy je vykonanie nasledovných prác a činností: Montážne práce na objekte TEVA Genesis ULM, SRN konkrétne - PR Fassaden Stahl/ ALU und Vordächer (ďalej aj ako „ dielo “) v rozsahu vymedzenom v tejto zmluve alebo v jej prípadných prílohách.
16. Podľa bodu 1.3 písomnej Zmluvy o dielo „Dielo sa uskutočňuje pre Objednávateľa ako subdodávka prác a činností na stavbe (projekte): TEVA Genesis, Dornierstr. 10.890 79 ; Spolková republika Nemecko (ďalej aj ako „Hlavný objednávateľ“). Dielo sa bude vykonávať podľa pokynov objednávateľa a harmonogram prác ktorý sa nachádza v prílohe č. 10 pod názvom Terminplan. Objednávateľ uskutočňuje práce a činnosti na Stavbe pre hlavného objednávateľa, ktorým je spoločnosť: TEVA Biotech GmbH so sídlom Dornierstr. 10.89079ULM, Spolková republika Nemecko (ďalej len ako „Hlavný objednávateľ“).
17. V rámci konania na súde prvej inštancie žalobca opakovane zdôrazňoval, že žalovaný mu doručil elektronicky iba zmluvu o dielo bez príloh. Teda doručovaná zmluva bola neúplná, ak mali byť jej súčasťou prílohy, a žalovaný tým vytvoril podmienky, ktorú žalobca nevedel splniť, preto určenie diela nebolo určité. Žalobca argumentoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k platnosti písomnej zmluvy o dielo.
18. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 02.09.2010, sp. zn. 54 Cb/14/1998 „Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka vzniká dosiahnutím dohody medzi zmluvnými stranami o predmete zmluvy. Predmetom zmluvy je výsledok určitej činnosti. Ustanovenie §536 ods. 1 Obchodného zákonníka je základným ustanovením pre zmluvu o dielo, a preto sa od neho nemožno odchýliť, ani uzavrieť zmluvu bez náležitostí v ňom uvedených. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán (objednávateľa a zhoťoviteľa), určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Výška ceny nie je podstatnou časťou zmluvy, lebo zmluva môže vzniknúť, aj pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia tejto ceny. Aby bolo vymedzenie predmetu diela dostatočne určité, musí ísť o vymedzenie predmetu diela tak zo stránky
kvalitatívnej, ako aj zo stránky kvantitatívnej. Ak absentuje dostatočne presne určitý predmet zmluvy - kvantitatívne a kvalitatívne vymedzenie predmetu diela, pričom nejde len o chybné slovné vyjadrenie vôle, ktoré by bolo možné odstrániť výkladom podľa 266 Obchodného zákonníka, prípadne výkladom doplniť obsah predmetného právneho úkonu, zmluva je neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, pričom ide o absolútnu neplatnosť pôsobiacu od začiatku (ex tunc), na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. “
19. Žalobca nesúhlasil s nelogickým záverom v napadnutom rozsudku, že konanie O. Š. v súvislosti s jeho podpísaním písomnej zmluvy o dielo na parkovisku v Nemecku a dodatkov č. 1 a č. 2 bolo v súlade s §15 ods. 1 Obchodného zákonníka a túto úvahu súd oprel o whatsappovú komunikáciu a o vyjadrenie Š., že zmluvu podpísal a aj to, že všetko oznámil konateľke žalobcu.
20. Žalobca ako i svedok O. Š. zhodne tvrdili, že je zamestnancom žalobcu a jeho pracovná pozícia je referent montážnik, jednoducho povedané odborný robotník. Z pracovnej pozície ani len náznakom nemožno vyvodiť záver, že z pracovnej pozície referent montážnik je možné uzatvárať v mene žalobcu zmluvu o dielo. Z výpovede zamestnanca O. Š. jednoznačne vyplynulo, že on nikdy nebol oprávnený k uzatváraniu písomných zmlúv on rieši výlučné technické odborné záležitosti. Je pravdou, že O. Š. v Nemecku na parkovisku podpísal zmluvu a dodatky (ktoré doložil do spisu žalovaný) s tým, že ako vyplýva z whatsappovej komunikácie, že túto potrebuje pre účtareň a daniarov, uvedené vyplýva i z výpovede svedkov T. N.. Žalobca dodal, že poverenie O. Z. muselo byť navonok zreteľné, čo v danom prípade nebolo naplnené, keďže sám O. A. vedel, že O. Š.X. nie je konateľom, a teda nemôže konať v mene žalobcu ani z ničoho nevyplývalo jeho poverenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.10.2009, sp. zn. 23Cdo 28/2008, publikovaný v časopise Soudní rozhledy č. 7/2010: „Pri posúdení zákonného zastúpenia podnikateľa treba zistiť, či konajúca osoba je podnikateľom poverená určitou činnosťou (§15 OBZ), prípadne koná v jeho prevádzkarni (§16 OBZ), jej oprávnenie na konanie nemožno vyvodzovať alternatívne. “
21. Žalobca nesúhlasil s tvrdením v napadnutom rozsudku, že „V konaní súd nepovažoval za zistené a preukázané tvrdenie žalobcu, že by medzi stranami bola uzavretá aj iná zmluva o dielo ako zmluva o dielo špecifikovaná v odseku 6.1/ odôvodnenia tohto rozsudku.“ Konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 06.09.2021 poverila O. Š. na uzatvorenie zmluvy o vykonaní prác na stavbe, keďže nebol čas na písomné dojednanie a vyhotovenie zmluvy s tým, že strany sporu ako zmluvné strany sa dohodli na nasledovných podmienok: cena práce 20-Eur za hodinu na pracovníka, týždennou fakturáciou a trojdňovou splatnosťou. S tým, že O. A.Š. trval na tom, že prácu pracovníkom žalobcu bude zadávať každé ráno stavbyvedúci priamo na stavbe, ktorý bude podpisovať stavebný denník. Zmluvné strany sa dohodli trvaní tejto dohody na 3 týždne. Na základe tohto ústneho dojednania na ubytovni išli na ďalší deň zamestnanci žalobcu na stavbu a začali vykonávať práce podľa ústnej dohody, na základe ktorej žalobca plnil. Neskôr predĺžili trvanie tejto dohody o ďalšie 2 týždne.
22. Žalobca upozornil na vyjadrenie konateľky žalovaného na pojednávaní dňa 06.09.2021, že na všetko som splnomocnilsa svojho manžela O. A., preto bol žalobca presvedčený, že O. A. mal oprávnenie konať v súlade s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a bol oprávnený uzatvoriť ústnu zmluvu v mene žalovaného. Upozornil aj na výpoveď O. A. dňa 27.10.2021, že pracovníci odpracovali to, čo je uvedené v jednotlivých záznamoch stavebného denníka a že pracovníkov žalobcu kontrolovali stavbyvedúci priamo na stavbe, ktorý podpisoval pracovníkom žalobcu stavebný denník. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejme, že bolo vôľou oboch strán sporu, aby práce na stavbe boli realizované, ktoré žalovaný na základe vystavených faktúr platil okrem poslednej faktúry, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca dodal, že z predloženej whatsappovej komunikácie v podaní žalobcu zo dňa 08.12.2021 vyplynulo, správa od O. A., „Zatiaľ sme v režime dohody do 08.04. “ a „Potom sa uvidí ako sa bude situácia vyvíjať“ čiže do 08.04.2020 boli dohodnuté práce na stavbe.
23. Žalobca poukázal aj na žalovaným predložený e-mail z 24.04.2020, ktorý bol od L.. Č. pre O. A. a z ktorého jednoznačne vyplýva, že pracovníci žalobcu neboli povinní sa vrátiť späť na stavbu do Nemecka, rovnako z mailu vyplýva, že zisťoval za akých podmienok by sa tam boli ochotní vrátiť. Uvedené podľa žalobcu jasne preukazuje, že písomná zmluva medzi stranami sporu neexistovala, existovala ústna dohoda, tak ako žalobca tvrdí od počiatku a na základe ktorej žalovaný väčšiu časť plnil.
III. Vyjadrenia strán sporu po podaní odvolania
24. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 24.03.2022. Odvolanie žalovaný považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Tvrdil, že v odvolaní neboli uvedené dôvody odvolania v súlade s CSP, pričom v odvolaní žalobca nijako nepreukázal, že by konanie malo mať inú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, takúto vadu bližšie neurčil, len tvrdil, že z jeho strany nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo. Žalovaný poukázal na to, že bolo nepochybne preukázané, že žalobca voči Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca, predložil riadne (štatutárom žalobcu aj štatutárom žalovaného) podpísanú predmetnú zmluvu o dielo.
25. K tvrdeniu žalobcu, že v písomnej zmluve o dielo nie presne určený predmet diela, žalovaný oponoval, že faktúry, ktoré žalobca priložil ako dôkaz ku svojej žalobe, obsahujú len lakonické ustanovenie, že sa žalovanému fakturujú stavebné práce.
26. Pokiaľ v odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k platnosti písomnej zmluvy o dielo, žalovaný upozornil na to, že žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom odvodzoval svoj nárok z ústne uzavretej zmluvy o dielo, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca a žalovaný takúto zmluvu o dielo uzavreli a žalobca nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz, ani žiaden takýto dôkaz neoznačil, neuniesol teda dôkazné bremeno. Žalobca v súdnom konaní pred prvoinštančným súdom síce tvrdil, že zmluvu o dielo so žalovaným v písomnej podobe neuzavrel, avšak čo do produkovania dôkazov o uzavretí ústnej zmluvy o dielo, toto zostalo len v rovine tvrdenia.
27. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že O. Š. bol len osobou poverenou na riešenie technických záležitostí, potom sa toto tvrdenie žalovaného javí ako vnútorne rozporné, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že O. Š. podpísal jednak predmetnú zmluvu o dielo, ako i jej dva dodatky s niekoľkotýždňovým odstupom.
28. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 06.04.2022. Poukázal na skutočnosť, že sám žalovaný uviedol vo vyjadrení, že zmluvu o dielo podpísanú štatutárnym zástupcom žalobcu získal až v rámci dopytovania sa súdom prvej inštancie z jeho podnetu na Sociálnu poisťovňu, čo znamená, že predtým podpísanú zmluvu nemal, teda mu nikdy zo strany žalobcu nebola doručená. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že strany sporu mali dohodnuté miesto vykonania prác, išlo všeobecne o stavebné práce na stavbe v Nemecku podľa pokynov nemeckého stavbyvedúceho, cenu za vykonané práce ako i splatnosť jednotlivých faktúr. Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k ústnej zmluve žalobca preukázal najmä už zaplatenými faktúrami za vykonané práce, ktoré priložil k žalobnému návrhu, stavebným denníkom a výsluchom svedkov T. N., A. O., O. Š., ktorí v rámci svojej svedeckej výpovede uviedli, že chceli zo stavby odísť, avšak prišiel za nimi na ubytovňu pán O. A. (zástupca žalovaného), ktorý ich prehováral aby ostali, následne si stanovili podmienky a po konzultácií O. Š. so štatutárnym orgánom žalobcu, ktorý odobril dohodu na stavbe, v Nemecku ostali.
III. Relevantné právne predpisy
29. Podľa § 13 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
30. Podľa § 15 ods.1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
31. Podľa § 15 ods.2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
32. Podľa § 267 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
33. Podľa § 267 ods.2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
35. Podľa § 536 ods.2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
36. Podľa § 536 ods.3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
37. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
38. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č.k. 15Cb/72/2020 - 327 zo dňa 18. februára 2022, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
39. Žalobca v odvolaní tvrdil, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento namietaný nedostatok žalobca v odvolaní nerozvinul, neuviedol konkrétnu vadu, ktorej by sa súd prvej inštancie v konaní dopustil a v čom táto vada bola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozsudku. Takejto odvolacej námietke bez materiálneho obsahu a argumentácie odvolací súd nemohol vyhovieť a ani k nej zaujať stanovisko.
40. Nosnou odvolacou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústne, od dohôd takto vzniknutých odvíjal žalobou uplatnený nárok, pričom písomné uzavretie zmluvy žalobca odmietal tvrdiac, že k uzavretiu zmluvy o dielo v tejto forme nedošlo. Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k ústnej zmluve, žalobca podľa jeho názoru preukázal faktúrami, ktoré žalobca zaplatil za vykonané práce, stavebným denníkom a taktiež jej existencia podľa názoru žalobcu vyplýva z výpovedí svedkov T. N., A. O., O. Š..
41. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia (že zhotoviteľ vykoná určité dielo) a dohoda o cene za vykonanie diela, ktorú sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť.
42. Pokiaľ ide o uhradené faktúry, ako také nemôžu byť považované za priamy dôkaz uzavretia zmluvy. Ich vystavenie a úhrada by mohli indikovať pravdivosť žalobcovho tvrdenia, keby v nich bol na ústnu dohodu odkaz a logicky by preberali v zmluve dohodnuté podmienky. Pokiaľ však žalobca vo faktúrach uvádzal, že žalovanému fakturuje za stavebné práce, v takomto znení mohlo ísť rovnako ako plnenie zo žalobcom tvrdenej ústnej zmluvy ako zo zmluvy o dielo č. K10070TEVA2020 zo dňa 26.02.2020 predloženej v konaní súdu prvej inštancie. V tomto zmysle nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o obsahovomm rozdiele označení „stavebné činnosti“ a „montážne práce“.
43. Pokiaľ sa žalobca odvolal na záznamy v stavebnom denníku a svedok O. Š. (pracovník žalobcu a manžel konateľky žalobcu) k tomu vypovedal, že druh a rozsah prác určovali a ich plnenie kontrolovali nemeckí stavbyvedúci, o čom sa mal spisovať záznam do stavebného denníka, odvolací súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu, že tieto dôkazy preukazujú uzavretie žalobcom tvrdenej ústnej zmluvy o dielo. Tvrdenie svedka O. Š. je v rozpore s tvrdením O. A. (pracovník žalovaného a manžel konateľky žalovaného), ktorý poprel uzavretie ústnej zmluvy a naopak tvrdil, že bol podpísaný dodatok 1 a neskôr dodatok 2, v ktorého súlade boli vykonávané práce za inú (zmenenú) cenu. Odvolací súd v tomto
ohľade neprioritizoval výpoveď žalovaného, len konštatuje, že žalobca nepredložil dôkaz potvrdzujúci jeho verziu.
44. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatáciou žalobcu, že existencia ústnej zmluvy vyplýva z výpovedí svedkov T. N.C., A. O., O. Š.. Svedkovia T. N., A. O. neboli priamo prítomný pri takej situácii, ktorú by mohli autenticky opísať a existencia ústne uzavretej zmluvy o dielo by vyplynula z ich výpovede.
XX. O. Š. zamestnanec žalobcu a manžel konateľky žalobcu uviedol, že pracovnú náplň určovali nemeckí stavbyvedúci, ktorí prácu aj kontrolovali. K tejto skutočnosti súd zaujal stanovisko vyššie. Svedok potvrdil, že disponoval aj pečiatkou žalobcu, podpísal zmluvu aj oba dodatky, nikto ho k tomu nenútil, pričom dodal, že upozornil na to, že nie je na taký úkon oprávnený. Zároveň uviedol, že ním podpisované listiny nečítal. Odvolací súd považuje takéto tvrdenia za nedôveryhodné. Takéto svedkom opísané správanie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno predpokladať pri osobe spôsobilej na právne úkony, osobe, ktorá by mala aj len základnú skúsenosť s podnikaním, ktorá sa (ako to vyplýva z viacerých podaní žalobcu) zúčastňuje rokovaní o zákazkach a zákazky tiež vybavuje a je predpoklad, že sa nevymyká bežne inteligenčnému normatívu. Vnútorný rozpor vo výpovedi svedka predstavuje to, že disponoval aj pečiatkou žalobcu. Ak by nebol oprávnený vykonávať za žalobcu právne úkony, prečo by mal k dispozíci a používal pečiatku. Preto svedeckú výpoveď a tvrdenie žalobcu o tom, že vlastne podpis na zmluve o dielo a dodatkoch O. Š. nebol vážnym prejavom vôle, pre rozpor s elementárnou logikou odmietol.
46. Svedok O. Š. tiež tvrdil, že na predmetnej stavbe v skutočnosti neurobili to, čo bolo s O. A. pôvodne dohodnuté. Z hľadiska skutkových tvrdení žalobcu o tom, že O. Š. nebol oprávnený uzatvárať dohody za žalobcu, a preto jeho podpis na zmluve a dodatkoch žalobcu nezaväzuje, je v protiklade k argumentácii žalobcu, že O. Š. dohodol za žalobcu na mieste realizácie diela s O. A. inú zmluvu.
47. Ak žalobca tvrdil, že jeho konateľka poverila O. Š. na uzatvorenie ústnej zmluvy o vykonaní prác na stavbe, o existenciu ktorej však nepotvrdil žiaden priamy dôkaz, potom vychádzajúc z dikcie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka možno vnímať O. Š. - manžela konateľky žalobcu a pracovníka žalobcu (označovaný ako projektový manažér), ako osobu, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Žalobca pripustil, že medzi oprávnenia patrilo i uzatváranie zmlúv. Ustanovenie § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že prekročenie poverenia pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou osobou konajúcou za právnickú osobu, preukazuje táto právnická osoba a skutočnosť, že o prekročení druhý účastník, ku ktorému právny úkon smeroval, nemohol vedieť, preukazuje druhý účastník a následne dôkazom opaku právnická osoba. S poukazom na argumentáciu uvedenú v ods. 45 odôvodnenia tohto rozhodnutia preto podľa názoru odvolacieho súdu podpísanie zmluvy a jej dodatkov nenapovedalo prekročenie oprávnení O. Š. ako osoby konajúcej za žalobcu a taktiež žalobca v tejto súvislosti nevyvrátil tvrdenie žalovaného o tom, že ako osoba, ktorej bol určený predmetný prejav vôle, o prekročení rozsahu poverenia O. Š. nevedela, ani že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nemohla vedieť.
48. Primárnou podmienkou preukázania právneho titulu pre plenenie v prospech žalobcu a teda aj predpokladom úspechu žalobcu v konaní bolo nepochybné zistenie, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej žaloba v prospech žalovaného dielo realizoval a z tohto planenia mu vznikol nárok na fakturovanú odmenu (cenu za vykonanie diela). V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o predmete plnenia (vykonanie diela) a k dohode o cene za vykonanie diela. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že s prihliadnutím na vykonané dôkazy nebolo bez pochybností preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo tak ako to tvrdil žalobca - ústne.
49. Odvolací súd dodáva, že nepochybne žalobca pre žalovaného niečo urobil, avšak výška jednotlivých plnení bola predmetom posúdenia len z hľadiska ich vyčíslenia stranami sporu a ich oznámením druhému účastíkovi zmluvy, presnosť výpočtu (faktúry alebo jednostranného započítania pohľadávky) nebola pred súdom spochybnená a rozhodnutie sporu od toho nezáviselo.
50. Pokiaľ žalobca spochybnil dôkaz - zmluvu zadováženú zo Sociálnej poisťovne, z dôvodu, že ide o kópiu, resp. naskenovaný dokument a bez príloh a že vlastne išlo o doklad len pre potreby vybavenia
formulára A1, odvolací súd uvádza, že k žiadosti o vydanie formulára A1 (prenosný dokument v prípade vyslania (zamestnanca, SZČO) alebo v prípade súbežného výkonu činnosti (zamestnanca/SZČO) na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ), predmetnú žiadosť vyplnil žalobca a podpísanú zmluvu oskenovanú priložil k žiadosti práve žalobca. Žalobca neuviedol právne relevantné a uveriteľné vysvetlenie, prečo zmluva zaslaná Sociálnej poisťovne obsahovala podpisy, ktoré by nemali byť brané do úvahy ako prejav súhlasu s uzavretím zmluvy o dielo. Žalobca potvrdil, že na zmluve je podpis konateľa. Osobou, ktorá komunikovala so Sociálnou poisťovou, bol žalobca a on doručil podpísanú zmluvu. Preto je logický záver o tom, že išlo o kópiu žalobcom podpísanej zmluvy, teda zmluvy, ktorú žalobca uzavrel. Súd opakuje, že pokiaľ žalobca sporoval existenciu zmluvy v písomnej podobe, vo vzťahu k ním uplatneného nároku nie je existencia písomnej zmluvy primárnou spornou otázkou. Žalobca, pokiaľ chcel byť v konaní pred súdom úspešný, mal preukázať existenciu ústne uzavretej zmluvy o dielo a samotná skutočnosť, že existuje písomná zmluva, ktorá je podpísaná štatutárnym zástupcom alebo zástupcom žalobcu (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka) je iba jedným z dôkazov spochybňujúcich tvrdenie žalobcu o existencii ústne uzavretej zmluvy.
51. Rovnako aj argumentácia žalobcu o neurčitosti písomnej zmluvy o dielo nebolo tvrdením podľa názoru odvolacieho súdu dôvodným. Žalobca toto svoje tvrdenie stotožnil s absenciou prílohy. Odvolací súd súhlasí s tým, že predmet zmluvy bol určený značne voľne. Formulácia v článku 1.2 „Montážne práce na objekte TEVA Genesis ULM, SRN konkrétne - PR Fassaden Stahl/ ALU und Vordächer (ďalej aj ako „ dielo “) v rozsahu vymedzenom v tejto zmluve alebo v jej prípadných prílohách“ však určuje miesto vykonania diela dostatočne zrozumiteľe prejavuje vôľu zmluvných strán vykonať dielo v rozsahu, ktorý bude bližše špecifikovaný buď v zmluve alebo jej prípadnej prílohe. Žalobca namietal, že k zmluve nebola pripojená žiadna príloha, pričom v článku 1.3 zmluvy sa uvádza, že „dielo sa bude vykonávať podľa pokynov objednávateľa a harmonogramu prác, ktorý sa nachádza v prílohe č. 10 pod názvom Terminplan.“ Odvolací súd poukazuje na to, že článok 1.2 a 1.3 zmluvy o dielo dáva viac možností upresnenia rozsahu vykonania diela ako len podľa prílohy č. 10 pod názvom Terminplan. Zmluva odkazuje na „prípadné prílohy“ (článok 1.2) k zmluve a tiež na „pokyny objednávateľa“ (článok 1.3). Z tohto hľadiska preto tvrdenie žalobcu o neurčitosti predmetu zmluvy a preto neplatnosti zmluvy o dielo č. K10070TEVA2020 zo dňa 26.02.2020 odvolací súd neakceptoval.
52. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považuje skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie za správne a spoľahlivo zistený a rovnako za vecne správne a po právnej stránke správne posúdené považoval jeho rozhodnutie, že žalobu zamieta. Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku, týkajúcu sa príslušenstva a výrok II, týchto sa v odvolaní uvedená argumentácia žalovaného nedotkla. Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rosudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať.
53. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
54. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s ustanovením § 387 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
55. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Zˇalovanému, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
56. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa
druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.