Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-79-2019.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanému : U. E., nar. X. X. XXXX, C. Q., Š. H.. XXX/XX, o zaplatenie 4.262,36 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8. 10. 2018, č.k. 27Csp/320/2017 - 113, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 232,13 €, na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti, nakoľko táto suma bola v dňoch 11. 9. 2018 (vo výške 174,94 €) a 14. 9. 2018 (vo výške 57,19 €) uhradená žalovaným. K späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania (§ 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods.1 CSP). Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.221,17 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 68,88 € od 21. 1. 2017 do 11. 9. 2018, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 2. 2017 do 11. 9. 2018, ďalej zo sumy 37,18 € od 21. 3. 2017 do 11. 9. 2018, ďalej zo sumy 31,70 € od 21. 3. 2017 do 14. 9. 2018, ďalej zo sumy 25,49 € od 21. 4. 2017 do 14. 9. 2018, ďalej zo sumy 43,39 € od 21. 4. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 5. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 6. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 7. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 8. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 9. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 7. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 8. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 9. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 10. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 11. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 12. 2017 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 1. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 2. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 3. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 4. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 5. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 6. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 7. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 8. 2018 do zaplatenia, ďalej zo sumy 68,88 € od 21. 9. 2018 do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,92 %. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný dňa 8. 8. 2016 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4.400 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 96 mesačných splátkach po 68,88 €. Termín splatnosti prvej splátky bol dňa 22. 8. 2016, konečný termín splatnosti dňa 22. 7. 2024. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá 10,90 % ročne, RPMN vo výške 13,35 %, priemerná RPMN vo výške 15,19 %. Uzavretú zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú, žalovaného ako
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu aplikoval na právny vzťah založený predmetnou zmluvou ust. § 52 a nasl. Obč. zák. Zároveň túto zmluvu podradil aj pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a teda podrobil uzatvorenú zmluvu prieskumu, či táto spĺňa zákonné podmienky uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nezistil žiadne pochybenie. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 3/ Súd prvej inštancie zároveň zistil, že žalobca úver nezosplatnil platne. Žalovaný totiž poprel, že by mu žalobca doručil list „Opakované upozornenie“ zo dňa 19. 1. 2017, ktorým žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie omeškanej splátky úveru v sume 87,57 € a upozornil ho, že pokiaľ neuhradí túto sumu, žalobca si uplatní svoje právo podľa § 565 Obč. zák. a bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky vo výške 4.372,32 €. Ak tento list nebol doručený žalovanému, potom nebola splnená podmienka stanovená v § 53 ods. 9 Obč. zák. a žalobca nebol oprávnený poskytnutý úver zosplatniť. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom žalobcu. Keďže úver zo zmluvy o úvere sa nestal predčasne splatným, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie len tých splátok, ktoré sa stali splatnými do dňa rozhodnutia súdu, t.j. splátok za mesiace január 2017 až september 2018. Celkovo sa jedná o 21 splátok po 68,88 €, takže žalobca má právo na zaplatenie sumy 1.446,48 €. Od tejto sumy súd prvej inštancie odpočítal sumu 232,13 €, ktorú žalovaný uhradil v prospech žalobcu (a v ktorej časti bolo konanie zastavené), takže žalovaného súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie sumy 1.214,35 €. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného povoliť mu zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, keď takúto žiadosť žalovaný nijako nezdôvodnil a tiež nepredložil žiadny dôkaz o nepriaznivej životnej či finančnej situácii, ktoré by takéto rozhodnutie odôvodňovali. 4/ Súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo splatných splátok, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky. Úhrady žalovaného na dlh po podaní žaloby súd započítal na splátky, ktoré boli splatné najskôr (úhradu 174,94 € uskutočnenú 11. 9. 2018 započítal na prvú, druhú a časť tretej splátky a úhradu 57,19 € na časť tretej a štvrtej splátky). Žalobcovi ďalej priznal nárok na zaplatenie neuhradeného poplatku za poistenie vo výške 6,82 €, keďže v Zmluve bol dohodnutý aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver. Vo zvyšnej časti žiadal žalobca zaplatenie sumy, ktorej splatnosť ešte nenastala, súd prvej inštancie preto vo zvyšku žalobu zamietol. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 2, § 497, § 517 ods. 2, § 565 Obč. zák., ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z,z, o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal z toho, že žalobca uplatňoval v konaní zaplatenie istiny 4.269,18 € (istina + poistenie). V časti o zaplatenie sumy 232,13 € (5,44 %) bolo konanie zastavené pre úhradu žalovaným po podaní žaloby, t.j. nárok na náhradu trov konania tu prináleží žalobcovi. Žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania aj v časti o zaplatenie 1.221,17 € (28,60 %). Naopak žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšku, o zaplatenie 2.815,88 € (v ktorej bola žaloba zamietnutá), t.j. v 54,96 %. Procesne úspešnejší bol tak žalovaný, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,92 % (65,96 % - 28,60 % - 5,44 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil so záverom súdu, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák., nesprávne však priznal žalobcovi dlžnú sumu, ktorá predstavuje splátky, ktorých splatnosť nastala do dňa rozhodnutia súdu, teda splátky za mesiac január až september 2018, celkovo 21 splátok po 68,88 €. Po správnosti mal však súd prvej inštancie podľa žalovaného priznať žalobcovi sumu, ktorú predstavuje súčet splátok zročných od 22. 8. 2016 (zročnosť 1.splátky) do 20. 3. 2017 (zročnosť poslednej splátky pred podaním žaloby), teda celkovo 8 splátok po 68,88 € v celkovej výške 551,04 €. Od tejto sumy je ďalej potrebné odpočítať vykonané úhrady v sume 521,29 € (289,16 úhrady do podania žaloby + 232,13 € úhrady po podaní žaloby). Keďže neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák., žalobca nemá podľa žalovaného nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, teda splátky zročné od 20. 4. 2017 do 22. 7. 2024, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Žalovaný navrhol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7/ Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný na úvere uhradil sumu 521,29 € (úhrady pred podaním aj po podaní žaloby). 8/ Ďalšie podania strany sporu neučinili. 9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10/ Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 11/ Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12/ Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 13/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Žalovaný ani podľa názoru odvolacieho súdu neprodukoval v konaní žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu zistil, že žalobca neplatne vyhlásil predčasné splatenie úveru, nakoľko neboli splnené zákonom požadované podmienky pre platné predčasné zosplatnenie úveru; žalobca totiž v konaní nepreukázal, že žalovanému doručoval výzvu zo dňa 19. 1. 2017 označenú ako „Opakované upozornenie“, ktorou ho žiadal o zaplatenie omeškanej splátky a zároveň ho upozorňoval na možnosť uplatnenie jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz, pokiaľ zameškanú splátku neuhradí (žalobca súdu nepredložil napr. doručenku, vrátenú obálku, podací hárok, knihu odoslanej pošty či iný dôkaz). Skutočnosť, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu celého zvyšku úveru naraz však neznamená, že sa nestali splatnými priebežne aj ďalšie mesačné úverové splátky, preto súd prvej inštancie správne skúmal, či a koľko jednotlivých mesačných úverových splátok sa stalo splatnými následne. 14/ Súd prvej inštancie v zmysle cit. ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP rozhodoval podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 8. 10. 2018, pričom zistil, že žalovaný mal od januára 2017 do septembra 2018 (úverové splátky sú podľa zmluvy splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, t.j. pred rozhodnutím prvoinštančného súdu naposledy k 20. 9. 2018) uhradiť 21 splátok x 68,88 €, čo predstavuje sumu 1.446,48 €, od ktorej bolo nutné odpočítať sumu 232,13 €, ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby na súd (a v ktorej bolo konanie zastavené), čo ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie činí 1.214,35 €. Námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie mohol prihliadať len na splátky úveru, ktoré sa stali splatnými pred podaním žaloby na súd, tak nebola opodstatnená. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 16/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške žalobcovi priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).