Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-31-2019.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXXX, O. V., za účasti kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXXX, O. V., zastúpenej Advokátska kancelária, JUDr. Dušan Klimo, so sídlom ul. Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom a otca U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, K., zastúpený JUDr. Renáta Matejová, advokátka so sídlom Banská Bystrica, ul. ČS armády č. 25, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa U. B., nar. XX.X.XXXX voči maloletému dieťaťu Z. B., nar. X.X.XXXX z v y š u j e zo sumy 200 € mesačne na sumu 320 € mesačne, počnúc dňom 1.9.2019.
II. Takto určené výživné je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred.
III. Na zameškané výživné za obdobie od 1.9.2019 do 31.3.2020 vo výške 840 € súd otcovi p o v o ľ u j e á 30 € mesačné splátky, ktoré je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky maloletého dieťaťa spolu so splátkami bežného výživného až do úplného vyrovnania.
IV. Týmto dochádza k zmene Rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 24.5.2011, právoplatného 31.5.2011 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti.
V. Súd zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podala dňa 2.9.2019 návrh na Okresný súd v Žiari nad Hronom na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu Z. B., nar. X.X.XXXX. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že od uplynutia stanovenia výšky vyživovacej povinnosti ostatný krát uplynulo obdobie takmer 9 rokov, ktorá doba sama o sebe odôvodňuje navýšenie výšky vyživovacej povinnosti v súvislosti s fyzickým rastom maloletého dieťaťa. Zároveň ako dôvod navýšenia výšky vyživovacej povinnosti obsiahlym spôsobom dokumentovala dôvody spočívajúce jednak na strane matky, ktorej príjem od posledného rozhodovania podstatným spôsobom z objektívnych dôvodov klesol, jednak na strane maloletého dieťaťa v súvislosti so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, v súvislosti s nástupom do vyššieho stupňa vzdelávania, taktiež v súvislosti s podstatným navýšením nákladov u maloletého dieťaťa v súvislosti s hradením ošatného a stravného, v neposlednej miere i v súvislosti so zmenou pomerov na strane otca maloletého dieťaťa v náväznosti na dosahovanú výšku príjmu aktuálne oproti výške príjmu dosahovanej otcom maloletého dieťaťa pri ostatnej úprave výšky vyživovacej povinnosti.
2. Otec maloletého dieťaťa žiadal návrh matky maloletého dieťaťa zamietnuť, resp. vyjadril súhlas s navýšením výšky vyživovacej povinnosti na sumu 230 € oproti ostatnej úprave výške vyživovacej povinnosti. Spochybnil vo svojej výpovedi dôvody uvádzané matkou, ako dôvody pre navýšenie výšky vyživovacej povinnosti podstatným spôsobom a to predovšetkým dôvody, ktoré spočívali v podstatnom navýšení nákladov v súvislosti s ochorením maloletého dieťaťa. Zároveň formou predloženia dôkazných prostriedkov písomného charakteru proklamoval svoju starostlivosť o maloleté dieťa spočívajúcu predovšetkým v osobnej starostlivosti v rámci možností otca maloletého dieťaťa, ale i v súvislosti s uhrádzaním nákladov na výchovu maloletého dieťaťa vo forme zakupovania ošatenia, školských potrieb, ale i vo forme pomerne vysokých platieb v súvislosti s podieľaním sa otca na zlepšení zdravotného stavu maloletého dieťaťa, napríklad zakúpenie špeciálnej rasy psa, zvyšujúceho kvalitu života maloletého dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na dlhotrvajúci časový úsek od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti, ale i v náväznosti na zdravotný stav maloletého dieťaťa navrhoval vyhovieť návrhu matky a výšku vyživovacej povinnosti primerane navýšiť.
4. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a to vo forme zadováženia dôkazných prostriedkov písomného charakteru ohľadom pomerov u matky maloletého dieťaťa, pomerov u otca maloletého dieťaťa, resp. samotného maloletého dieťaťa, ich oboznámením, výsluchom samotných účastníkov konania, oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka, správami ošetrujúcich lekárov, správami štátnych orgánov, ktoré sa svojimi rozhodnutiami a v konečnom dôsledku i finančnými príspevkami podieľali na zvýšení kvality života maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Maloletá Z. B., nar. X.X.XXXX je narodená z manželstva oboch označených rodičov. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Zvolen spisovej značky XXC/ XX/XX-XX zo dňa 24.5.2011, s právoplatnosťou ku dňu 31.5.2011. Rozhodnutím Okresného súdu Zvolen bola maloletá zverená do výchovy a opatery matky, otec maloletého dieťaťa bol na základe rodičovskej dohody zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 € mesačne. Pomerne zvýšená výška vyživovacej povinnosti v tom čase podľa vyjadrenia otca mal slúžiť na refundáciu zvýšených nákladov maloletého dieťaťa, vzhľadom na poškodený zdravotný stav tohto. Okresný súd Zvolen pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti, rešpektujúc už vtedy narušený zdravotný stav maloletého dieťaťa vychádzal jednak z uzatvorenej rodičovskej dohody, ale jednak i z okolnosti, že v tomto čase matka maloletého dieťaťa pracovala vo firme F., R.. F.., F. F. Ž.C. O. B., kde dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 1.737,13 € mesačne, bola bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to rodinného domu, vyživovaciu povinnosť mala k jednému maloletému dieťaťu, o ktoré v konaní ide. Súd zároveň na strane otca vychádzal z právnych skutočností, že tento mal vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, o ktoré v konaní ide, príjem dosahoval zo závislej pracovnej činnosti, kde priemerný zárobok za mesiac dosahoval vo výške á 841,24 €, vyživovaciu povinnosť mal k jednému maloletému dieťaťu, bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú užívala rodina spoločne. Náklady v tomto čase v súvislosti so zdravotným stavom maloletého dieťaťa na maloleté dieťa podľa vyjadrenia matky predstavovali mesačne obnos 1.075 € za rok 2010 s tým, že táto suma bola tvorená sumou 575 €, sumy spojenej s mimoriadnymi nákladmi na stravu a výživu maloletého dieťaťa vo veku 4 rokov, rehabilitáciami a ďalšou liečbou, sumou 200 € na asistentku v materskej škôlke po dobru 4 hodín a sumou 300 € za opatrovateľku v domácom prostredí. Maloletá v roku 2012 nastúpila do prípravného ročníka Súkromnej autistickej školy, so sídlom vo Zvolene.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, aj majetkové pomery povinného.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Po vykonaní prevedeného dokazovania v hore uvedenom smere, súd aktuálne zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
13. Matka maloletého dieťaťa v súčasnej dobe žije spolu s maloletým dieťaťom a jej súčasným manželom v rekreačnej chatke slúžiacej k trvalému užívaniu. Chata pozostáva z jedného podlažia, pivnice a povaly. Iné nehnuteľnosti matka maloletého dieťaťa nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má naďalej k jednému maloletému dieťaťu a to k maloletej Z. B.. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, resp. hnuteľného majetku väčšieho rozsahu. Jej mesačný príjem je tvorený štátnym príspevkom na opatrovanie vo výške 550 €, rodičovským príspevkom vo výške 28 €. Iný príjem nedosahuje. Manžel maloletého dieťaťa vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, pričom podľa vyjadrenia matky, tento dosahuje príjem vo výške á 970 € netto.
14. Otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe žije v 3-poschodovom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky jeho terajšej manželky. Otec maloletého dieťaťa spolu so svojou manželkou a jej maloletým dieťaťom obýva samostatne 4-izbovú bytovú jednotku v citovanej nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom ďalších nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí väčšieho rozsahu. Vyživovaciu povinnosť má naďalej voči maloletému dieťaťu, o ktoré v konaní ide. Jeho príjem je tvorený príjmom z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy vo firme N. R. F. F. F..E..D.., so sídlom vo K., kde jeho príjem predstavuje finančný obnos cca. 1.400 € netto mesačne. Proklamuje výdavky v súvislosti s terajším ubytovaním s novou rodinou cca. vo výške 100 € mesačne, mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške á 217,63 €, výživné pre maloleté dieťa stanovené vo výške 200 € mesačne, náklady v súvislosti so zabezpečením chodu domácnosti cca. vo výške 200 € mesačne, pohonné hmoty v súvislosti s cestou do zamestnania a späť cca. vo výške 260 € mesačne.
XX. Maloletá Z. B., nar. X.X.XXXX mesiacom september roku 2019 nastúpila na druhý stupeň vzdelávania. K zlepšeniu diagnostikovaného zdravotného stavu v čase ostatného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti nedošlo, naopak k diagnostikovaným problémom v súvislosti s autizmom maloletého dieťaťa sa pridružili podľa lekárskych správ i problémy psychického charakteru, ktoré si nesporne vyžadujú pomerne zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté dieťa. Z dôvodu zdravotného stavu maloletého dieťaťa bola nútená matka maloletého dieťaťa zabezpečovať celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, čo nevyhnutne z objektívnych príčin viedlo k strate zamestnania matky.
16. Rešpektujúc dikciu zákona v zmysle Ustanovení § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd zameral svoje dokazovanie vzhľadom na obsah podaného návrhu na zmenu okolností, ktoré by teoreticky odôvodňovali navýšenie výšky vyživovacej povinnosti.
17. Súd konštatuje, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolnosti odôvodňujúcich zmenu výšky vyživovacej povinnosti a to tak na strane osoby oprávnenej, ako i na strane matky osoby oprávnenej, resp. osoby povinnej.
18. Pokiaľ súd pri svojom ostatnom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rešpektoval narušený zdravotný stav maloletého dieťaťa, súd aktuálne konštatuje, že k zlepšeniu zdravotného stavu u maloletého dieťaťa nedošlo. Naďalej si tento vyžaduje objektívne zvýšené náklady v súvislosti s terapiou v jej akejkoľvek forme. Čo sa týka zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa súd konštatuje podstatnú zmenu pomerov v súvislosti s fyzickým rastom maloletého dieťaťa, nakoľko o zmene výšky vyživovacej povinnosti nebolo rozhodované počas obdobia 9 rokov. Je nesporné, že za toto obdobie
maloleté dieťa fyzicky vyspelo, čo si vyžaduje zvýšené náklady na krytie potrieb dieťaťa v súvislosti s ošatným a stravným. Zároveň k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa došlo v súvislosti s nástupom mesiacom september roku 2019 do vyššieho štádia štúdia.
19. K podstatnej zmene pomerov od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti však došlo podľa prevedeného dokazovania i na strane matky maloletého dieťaťa. Matka preukázateľne z dôvodov objektívneho charakteru nutnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti o výchovu maloletého dieťaťa prišla o zamestnanie, v súčasnej dobe je jej príjem tvorený len opatrovateľským príspevkom, resp. rodinnými prídavkami, globálne vo výške 600 € mesačne, oproti dosahovanému príjmu matkou v čase ostatného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti v sume 1.700 € mesačne. Na strane matky maloletého dieťaťa k zmene ohľadom počtu vyživovacej povinnosti nedošlo. V súčasnej dobe žije v novej rodine, kde manžel dosahuje cca. príjem vo výške 970 € mesačne.
20. Súd konštatuje zmenu pomerov i na strane otca maloletého dieťaťa, v súvislosti s výškou dosahovaného príjmu aktuálne, oproti výške dosahovaného príjmu v čase ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti. V súčasnej dobe podľa potvrdenia zamestnávateľa otec maloletého dieťaťa dosahuje príjem cca. vo výške 1.400 € mesačne, čo predstavuje od ostatného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti nárast cca. o sumu 500 € mesačne. Súd ďalej konštatuje, že na strane otca maloletého dieťaťa nedošlo k zmene počtu vyživovaných osôb. Taktiež žije v novej rodine, spolu so svojou manželkou. Z tohto vzťahu spoločné maloleté dieťa nepochádza. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy i nesporne preukázateľné plnenie zo strany otca maloletého dieťaťa nad rámec stanovenej výšky vyživovacej povinnosti, súd však zároveň konštatuje, že takéto plnenie je nevymožiteľné pre prípad, že by sa osoba povinná rozhodla naďalej toto neposkytovať. Tým osoba oprávnená stráca právo na ochranu a predovšetkým vymožiteľnosť tohto práva.
21. Rešpektujúc aktuálny právny a faktický stav pri zohľadnení súvisiacich dôvodov v súvislosti s dlhoročným neupraveným výšky vyživovacej povinnosti, tým i nárastom nákladov na strane maloletého dieťaťa, v súvislosti s fyzickým vekom maloletého dieťaťa, jej zdravotným stavom, v súvislosti s podstatným znížením príjmu matky maloletého dieťaťa z objektívnych príčin, v súvislosti s podstatným zvýšením príjmu otca maloletého dieťaťa pri rovnakom zaťažení oboch rodičov počtom vyživovaných osôb, súd konštatuje, že navýšenie výšky vyživovacej povinnosti o 130 € oproti pôvodne ustálenej výške vyživovacej povinnosti zodpovedá aktuálnemu stavu, potrebám maloletého dieťaťa, pri zohľadnení skutočnosti, že na výchove a výžive maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia. Podľa názoru súdu výška vyživovacej povinnosti požadovaná matkou v sume á 480 € mesačne, presahuje možnosti a schopnosti povinnej, na ktoré je nutné v zmysle platnej právnej úpravy prihliadať.
22. Výšku vyživovacej povinnosti súd svojim rozhodnutím zmenil počnúc dňom 1.9.2019. Dôvodom zmeny výšky vyživovacej povinnosti týmto dátumom bola okolnosť, že oproti požadovanému dátumu zmeny výšky vyživovacej povinnosti, týmto dátumom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá mesiacom september roku 2019 nastúpila na druhý stupeň svojho vzdelávania a prípravy na ďalšie zamestnanie. Vzhľadom na dosahovanú výšku príjmu osoby povinnej, súd poskytol na zameškané výživné v sume 840 € osobe povinnej splátky.
23. Súd pri svojom rozhodovaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania niektorej zo zúčastnených strán, preto rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.