Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-31-2020.pdf
PDF · 181.64 KB
Case nature
Subarea
15Co/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, IČO: 00 603 481, zastúpený spoločnosťou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Bratislava, Panenská č. 6, IČO: 35 905 832, za ktorú koná JUDr. Radovan Pala, LL.M., Ph.D., 2. Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska č. 1, IČO: 00 492 736, proti žalovaným: I. F.. K. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G., K. č. 4, II. I. X. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G., Z. č. XXXX/XX, III. F.. G. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, IV. M. T. narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom G., N. č. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v I., II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. decembra 2019, č.k. 40 C 66/2019-67, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. decembra 2019, č.k. 40 C 66/2019-67, vo výrokoch I., II., III., VI. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaných v I., II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. decembra 2019, č.k. 40 C 66/2019-67, vo výrokoch IV., V., VII. o d m i e t a .
III. Žalobcom v 1., 2. rade každému v rozsahu 100 % proti žalovaným v I., II. rade každému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 11.12.2019, č.k. 40 C 66/2019-67, výrokom I. žalovaným v I., II. rade uložil povinnosť zdržať sa umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu k stavbe „Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F“, nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ako stavba súpisné č. XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., Obec BA - m.č. O., okres Bratislava IV. Výrokom II. žalovanému v I. rade uložil povinnosť umožniť žalobcom v l., 2. rade a oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby „Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F“, nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ako stavba súpisné č. XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., Obec BA - m.č. O., okres Bratislava IV, vstup, výstup, vjazd a výjazd cez parcelu registra “E“ č. XXXX/XXX, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., Obec BA
- m.č. O., okres Bratislava IV, k stavbe trakčnej meniarne, k súčastiam dráhy a vykonávanie činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a prevádzku dráhy. Výrokom III. uložil žalovanej v II. rade povinnosť žalobcom v l., 2. rade a oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby „Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F“, nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X ako stavba súpisné č. XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., Obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV, vstup, výstup, vjazd a výjazd cez parcelu registra “E“ č. XXXX/X, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., k stavbe trakčnej meniarne,
k súčastiam dráhy a vykonávanie činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a prevádzku dráhy. Výrokom IV. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v III., IV. rade; výrokom V. poučil žalovaných v I., II. rade, že môžu podať žalobu v právnej veci žalobcov: 1/ F.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 4, XXX XX G., 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, G., proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 2/ Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o náhradu škody spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Výrokom VI. žalobcom v l., 2. rade voči žalovaným v I., II. rade priznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu a výrokom VII. žalovaným v III., IV. rade náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal. 1.2. Žalobcovia v l., 2. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v I. až IV. rade povinnosť zdržať sa umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu k stavbe „Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F“, nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ako stavba súpisné č. XXXX, vedená v LV č. XXX pre katastrálne územie O., umožniť žalobcom v l. a 2. rade a oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby vstup, výstup, vjazd a výjazd cez parcelu registra “E“ č. XXXX/XXX, vedenú v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., cez parcelu registra “E“ č. XXXX/X, vedenú v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., k stavbe trakčnej meniarne, k súčastiam dráhy a vykonávanie činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a prevádzku dráhy. Žalobca v l. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby „Trakčná meniareň
- M. Sch. Trnavského 2/F“, nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ako stavba súpisné č. XXXX, vedená v LV č. XXX pre katastrálne územie O.. Táto bola dňa 4.10.1983 riadne skolaudovaná (kolaudačným rozhodnutím čís. výst.: XXXX/XX/X-XXX-Ča). V kolaudačnom rozhodnutí je táto stavba označená ako „Trakčná meniareň -obj. D 301 11, jednosmerná časť električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka, 1. stavba, Bratislava - Dolné Krčace“. Spolu s trakčnou meniarňou bola predmetným kolaudačným rozhodnutím riadne skolaudovaná aj stavba „22 kV rozvodňa - meniareň“ ako súčasť stavby električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka. Kolaudačným rozhodnutím č. XXX/ XXXX-XXX/X-Šá zo dňa 8.10.1984 bolo povolené užívanie ďalších objektov stavby vybudovaných v rámci stavby električková trať Karlova Ves - Dúbravka 1. stavba. Ich súčasťou bolo aj oplotenie meniarne v rozhodnutí označené ako objekt C XXX XX. Trakčná meniareň Dolné Krčace je súčasťou technického charakteru, ktorá je potrebná a nevyhnutná na prevádzku dráhy a na dopravu na nej, teda je súčasťou dráhy. Slúži výlučne na napájanie časti električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka. Jej úlohou je meniť napätie 22kV 50Hz (striedavých) na napätie 600V jednosmerných. Všetky zariadenia inštalované v trakčnej meniarni slúžia len tomuto účelu a práce v trakčnej meniarni sú vykonávané pracovníkmi so skúškami stanovenými podľa zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a súvisia len s predpísanými kontrolami a údržbou zariadení. Žalobca v l. rade sa stal vlastníkom trakčnej meniarne na základe § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí; trakčná meniareň je v súčasnosti prenajatá žalobcovi v 2. rade na základe zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.1.2014 medzi žalobcami v l., 2. rade, za účelom (čl. II ods. 4 nájomnej zmluvy) zabezpečovania prevádzky mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, zabezpečovania služieb mestskej hromadnej dopravy a zabezpečovania ďalších doplnkových činností vychádzajúcich z predmetu činností nájomcu zapísaných v obchodnom registri, ktoré súvisia so zabezpečením prevádzky a služieb mestskej hromadnej dopravy nájomcom v hlavnom meste Slovenskej republiky v zmysle § 6a zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Podľa čl. IV ods. 1 nájomnej zmluvy žalobca v l. rade prenechal predmet nájmu do užívania žalobcovi v 2. rade na dobu 15 rokov a doba nájmu začala plynúť dňom 1.2.2014. Žalobca v 2. rade je prevádzkovateľom dráhy v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 27.3.2019 vydal Bratislavský samosprávny kraj potvrdenie o ohlásení stavebných úprav a udržiavacích prác týkajúcich sa rekonštrukcie trakčnej meniarne. Stavba trakčnej meniarne sa nachádza na parcele registra “C“ č. XXXX/X ako stavba súpisné č. XXXX, vedená v LV č. XXX pre katastrálne územie O. v prospech žalobcu v l. rade; stavba trakčnej meniarne spolu s okolitým pozemkom na parcele č. XXXX/XX tvorí oplotený a uzamknutý areál, o ktorý sa stará žalobca v 2. rade. K parcele registra “C“ č. XXXX/X nie je založený list vlastníctva, na mape určeného operátu je tento pozemok zložený so siedmych parciel registra “E“: č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/ X, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX, č. XXXX/X. Vlastníkom parcely registra “E“ č. XXXX/XXX, vedenej v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., je žalovaný v I. rade, spoluvlastníkmi parcely registra “E“ č. XXXX/X, vedenej v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., sú žalované v II., IV. rade. Žalovaná vo IV. rade sa nezúčastňuje na protiprávnom konaní, avšak z dôvodu podielového spoluvlastníctva uvedenej parcely je súčasťou žaloby. V mene vlastníkov predmetných pozemkov koná žalovaný v III.
rade. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že žalovaní v I., II., III. rade bránia žalobcom v l., 2. rade v prístupe k stavbe a k uskutočňovaniu činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a ostatných súčastí stavby - električková trať Karlova Ves - Dúbravka, pričom od vydania kolaudačných rozhodnutí až do dňa 21.10.2019 mali k stavbe bezproblémový prístup. Dňa 21.10.2019 žalovaný v I. rade zabránil oprávneným osobám zabezpečujúcim stavebné práce vykonávané na rekonštrukcii električkovej trate Karlovesko - Dúbravskej radiály vstup k trakčnej meniarni. Situácia sa opakovala aj dňa 8.11.2019, kedy žalovaný v I. rade v sprievode ochranky vyhnal z pozemku osoby zabezpečujúce stavebné práce, vyhrážal sa im fyzickým napadnutím, ak budú v prácach na stavbe trakčnej meniarne pokračovať. Dňa 25.11.2019, kedy vznikla potreba vykonávania prác potrebných na odstránenie nepriaznivých dôsledkov skratu káblov elektrického vedenia, žalovaní v I., II., III. rade, aj napriek potrebe neodkladného zásahu na stavbe trakčnej meniarne, opätovne zabránili prístupu k predmetnej stavbe a pred vstup na pozemok umiestnili obytný príves, ktorý prístup k stavbe trakčnej meniarne znemožnil. Obdobná situácia sa opakovala aj dňa 5.12.2019. Zdôraznili ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorých žalobca v 2. rade disponuje zákonným vecným bremenom k pozemkom pod dráhou a jej súčasťami. Toto právo spočíva v práve držby a užívania pozemkov pod stavbou dráhy a v práve prístupu k jej súčastiam, má právo prístupu k stavbe trakčnej meniarne a cez pozemky žalovaných v I., II. rade je oprávnený prechádzať. Dňa 3.12.2019 žalobcovia požiadali o zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalobca v l. rade je vlastníkom meniarne, z čoho mu vyplývajú všeobecné vlastnícke práva definované v Občianskom zákonníku. Stavba trakčnej meniarne je v plnej prevádzke a prístup k nej je bezpodmienečne nutný k prevádzke celej električkovej dopravy v rámci mestských častí Dúbravka a Karlova Ves. Znemožňovaním výkonu nevyhnutných prác na stavbe trakčnej meniarne žalovaní v I. až III. rade ohrozujú verejný záujem spočívajúci v zabezpečení nepretržitej električkovej dopravy na predmetnom úseku, čím priamo ohrozujú riadne spustenie električkovej premávky. Ich konaním rovnako dochádza k predlžovaniu lehoty rekonštrukcie, čo má za následok vznik materiálnych škôd na strane žalobcov. 1.3. Nadväzne na ustanovenie § 324 ods. l, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 337 ods. l, ods. 2 C.s.p. a obsah spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia; bola splnená zákonná podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Žalobca v l. rade je výlučným vlastníkom trakčnej meniarne nachádzajúcej sa na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ako stavba súpisné č. XXXX, vedená v LV č. XXX pre katastrálne územie O., ku ktorému pozemku nie je založený list vlastníctva, pričom na mape určeného operátu je tento pozemok zložený z viacerých pozemkov (parciel), medzi nimi aj z parcely registra “E“ č. XXXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v I. rade, z parcely registra “E“ č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníckom podiele žalovaných v II., IV. rade. Zostalo tiež osvedčené, že trakčná meniareň je v súčasnosti prenajatá žalobcovi v 2. rade na základe zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.1.2014 medzi žalobcami v l., 2. rade na dobu 15 rokov za účelom zabezpečovania prevádzky mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, zabezpečovania služieb mestskej hromadnej dopravy a zabezpečovania ďalších doplnkových činností vychádzajúcich z predmetu činností nájomcu zapísaných v obchodnom registri, ktoré súvisia so zabezpečením prevádzky a služieb mestskej hromadnej dopravy nájomcom v hlavnom meste Slovenskej republiky v zmysle § 6a zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Žalobca v 2. rade je prevádzkovateľom dráhy v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zostalo tiež osvedčené, že žalovaní v I., II. rade bránia žalobcom v 1., 2. rade v prístupe k trakčnej meniarni a k uskutočňovaniu činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a ostatných súčastí stavby - električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka, keď dňa 21.10.2019 žalovaný v I. rade zabránil oprávneným osobám zabezpečujúcim stavebné práce vykonávané na rekonštrukcii električkovej trate Karlovesko - Dúbravskej radiály vstup k trakčnej meniarni, dňa 8.11.2019 žalovaný v I. rade za asistencie polície opätovne zabránil uvedeným osobám v prístupe k trakčnej meniarni, dňa 25.11.2019, kedy vznikla potreba vykonávania prác potrebných na odstránenie nepriaznivých dôsledkov skratu káblov elektrického vedenia, žalovaný v I. rade znovu zabránil v prístupe k predmetnej stavbe a pred vstup na pozemok umiestnil obytný príves, ktorý prístup k stavbe trakčnej meniarne znemožnil. Uvedené vyplýva z listu zo dňa 23.10.2019, záznamu zo stretnutia zo dňa 21.10.2019, listov zo dňa 12.11.2019 a 26.11.2019, z fotodokumentácie a z potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 5.12.2019, v zmysle ktorého splnomocnenec žalobcu v l. rade podal trestné oznámenie na žalovaných v I., II., III. rade z dôvodu, že bránia pracovníkom žalobcu v 2. rade vo vstupe do trakčnej meniarne pre dlhotrvajúce spory žalovaných v I., II. rade ako vlastníkov parciel pod trakčnou meniarňou a žalobcom v l. rade, čím
vzniká doposiaľ nezistená škoda, keďže žalobcovia v l., 2. rade musia prevádzkovať autobusovú dopravu namiesto električkovej z dôvodu, že žalovaní v I., II. rade bránia pracovníkom žalobcu v 2. rade zapnúť alebo vypnúť prúd, a taktiež nemôžu vykonávať revízne skúšky a kontrolu. Súd mal za osvedčené, že prístup k stavbe trakčnej meniarne je bezpodmienečne nutný k prevádzke celej električkovej dopravy v rámci mestských častí Dúbravka a Karlova Ves a znemožňovaním výkonu nevyhnutných prác na stavbe trakčnej meniarne žalovaní v I., II. rade ohrozujú verejný záujem spočívajúci v zabezpečení nepretržitej električkovej dopravy na predmetnom úseku, čím priamo ohrozujú riadne spustenie električkovej premávky, a zároveň ich konaním dochádza k predlžovaniu lehoty rekonštrukcie, čo má za následok vznik materiálnych škôd na strane žalobcov. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v l. rade bola daná jeho vlastníckym právom k stavbe trakčnej meniarne (LV č. XXX pre katastrálne územie O.). Súd prvej inštancie zdôraznil ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním; ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Žalovaní v I., II. rade ako vlastníci pozemkov, na ktorých sa podľa mapy určeného operátu nachádza stavba trakčnej meniarne, sú povinní umožniť žalobcovi v l. rade ako vlastníkovi stavby trakčnej meniarne (a zároveň aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby trakčnej meniarne) vstup, výstup, vjazd, výjazd, na svoje pozemky za účelom vykonávania opravy, údržby a ďalších činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a zároveň sú povinní zdržať sa umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu, výjazdu, k stavbe trakčnej meniarne. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v 2. rade bola daná tým, že je nájomcom trakčnej meniarne na základe zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 31.1.2014, a teda je oprávneným držiteľom disponujúcim rovnakými oprávneniami ako vlastník v zmysle § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a zároveň je prevádzkovateľom dráhy v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. v obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozoval dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. V zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca v 2. rade ako prevádzkovateľ dráhy disponuje zákonným vecným bremenom k pozemkom pod dráhou a jej súčasťami. Toto právo spočíva v práve držby a užívania pozemkov pod stavbou dráhy a v práve prístupu k jej súčastiam. Žalobca v 2. rade má teda právo prístupu k stavbe trakčnej meniarne cez pozemky žalovaných v I., II. rade a títo žalovaní sú povinní umožniť žalobcovi v 2. rade (a zároveň aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby trakčnej meniarne) vstup, výstup, vjazd, výjazd, na svoje pozemky za účelom vykonávania opravy, údržby a ďalších činností nevyhnutných pre prevádzku stavby trakčnej meniarne a zároveň sú povinní zdržať sa umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu, výjazdu, k stavbe trakčnej meniarne. Súd prvej inštancie rozdelil povinnosť uloženú žalovanému v I. rade a žalovanej v II. rade (umožniť prístup k stavbe trakčnej meniarne) tak, aby zodpovedala vlastníctvu ich pozemkov (žalovaný v I. rade je povinný umožniť prístup k stavbe trakčnej meniarne cez pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve a žalovaná v II. rade cez pozemok, ktorý je v jej podielovom spoluvlastníctve). 1.4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v III. rade súd zamietol, keďže tento pri namietanom závadovom konaní vystupuje podľa tvrdenia samotných žalobcov len ako zástupca žalovaných v I., II. rade (žalobcovia netvrdili ani neosvedčili žiadny iný právny vzťah žalovaného v III. rade k sporným pozemkom), preto uloženie navrhovanej povinnosti žalovaným v I., II. rade súd považoval za postačujúce na zabezpečenie účelu navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči žalovanej vo IV. rade, nakoľko táto ako spoluvlastníčka parcely registra „E“ č. XXXX/X, vedenej v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., podľa tvrdenia samotných žalobcov nebráni v prístupe k stavbe trakčnej meniarne, a preto nebol dôvod ukladať jej navrhované povinnosti. 1.5. V nariadenom neodkladnom opatrení žalobcom súd neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p. (keďže nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami), v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1, ods. 2 C.s.p. poučil žalovaných v I., II. rade o možnosti podať žalobu na náhradu škody spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 1.6. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Úspešným žalobcom v I., II. rade priznal voči žalovaným v I., II. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. Žalovaným v III., IV. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal, hoci boli v konaní úspešní, keďže im žiadne trovy doposiaľ nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v I., II. rade. 3. Odvolanie žalovaného v I. rade smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. l písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ C.s.p. (neboi splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd sa ku dňu vydania rozhodnutia nevysporiadal s aktuálnym skutkovým stavom, neprihliadol na neprimeraný zásah do vlastníckeho práva fyzickej osoby v porovnaní s potrebou žalobcov. Ochrana požadovaného práva nemá žiadny právny základ, požadovanou ochranou práva žalobcov je výraznou mierou a neprimeraným spôsobom zasahované do jeho vlastníckeho práva v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky; v tejto súvislosti zdôraznil čl. 20 ods. l, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Návrh žalobcov považuje za šikanózny zásad do individuálnych vlastníckych práv fyzických osôb, jednotlivé kroky žalobcov vo vzťahu k parcele č. XXXX/XXX, č. XXXX/X sú cielené na získanie majetkového prospechu žalobcu v l. rade na úkor žalovaných. Od roku 2017 sa vedie, na základe ním podanej žaloby, vo vzťahu k stavbe na nich stojacej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 7 C 55/2017 konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ktorá v čase podania žaloby ani nebola zapísaná v liste vlastníctva. O legálnosti danej stavby sa preto rozhodne až v danom (súvisiacom) konaní. Žalobca doteraz nevie doložiť k stavbe stavebné povolenie, právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Má tak dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti existencie dotknutej stavby, o legálnosti neskoršieho zápisu vlastníckeho práva k dotknutej stavbe v liste vlastníctva v prospech žalobcu v l. rade. Žalobca v l. rade neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho ústavou chráneného vlastníckeho práva, predmetným návrhom sa žalobcovia dopúšťajú zjavného zneužitia práva. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevyporiadal so skutočnosťou, či daná stavba je oprávnená v zmysle príslušných právnych predpisov, či povinnosť uložená žalovaným nezasiahne do ich individuálneho vlastníckeho práva v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je zrejmé, že skutočným predmetom tohto konania a záujmom žalobcov zhmotneným do sporu o užívanie pozemkov pod stavbou je rekonštrukcia električkovej trate, ku ktorej bolo vydané stavebné povolenie Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 29.12.2016, č. XXXXX/ XXXX/CDD-XX; v tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Je zrejmé, že pozemky, ktoré tvoria obvod dráhy, musia byť definované v príslušnom stavebnom povolení. Pozemky žalovaných sa ale nenachádzajú v obvode dráhy, preto tvrdenie žalobcov, že stavba a pozemky sú súčasťou dráhy, nie je pravdivé, a teda požiadavka žalobcu v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že údajne mu vzniklo zákonné vecné bremeno, nemá právny základ. Žalobcovia vlastnícky a ani iný právny vzťah k parcele č. XXXX/X, č. XXXX/XXX, nepreukázali, keď tento odvodzujú od vlastníckeho práva k stavbe, ktorej samotná existencia je pochybná. Odvolateľ ďalej dôvodil, že vo veci neexistuje naliehavý právny záujem žalobcov a neexistuje ani nevyhnutná potreba na strane žalobcov bezodkladne upraviť pomery, aj z dôvodu, že stavba pred začatím súvisiaceho konania existovala len fakticky, nebola registrovaná na žiadnom liste vlastníctva, a teda nemala ani pridelené súpisné číslo. Stavba v prospech žalobcu v l. rade bola zapísaná v liste vlastníctva až v roku 2017, bez upovedomenia vlastníkov dotknutých pozemkov, na ktorých je postavená; existuje tak aj dôvodná pochybnosť o zákonnosti zápisu vlastníckeho práva v liste vlastníctva v prospech žalobcu v l. rade. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mal súd brať na zreteľ hodnovernosť osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Práve vlastníci dotknutých pozemkov, na ktorých je postavená stavba, sú tí, ktorým je zo strany žalobcov zasahované do ich práv a oprávnených záujmov, sú obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve; konanie žalobcov tak považuje za konanie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. K obmedzeniu nelegálneho vstupovania na dotknuté pozemky osobami poverenými žalobcami prišlo až po tom, čo začiatkom septembra 2019 zhotoviteľ rekonštrukcie trate (Metrostav a.s.) začal bez akéhokoľvek upovedomenia vlastníkov pozemkov (žalovaných) vykonávať na pozemkoch výkopové práce, navozil na pozemky
stavebný material, vykonával práce bez vedomia a súhlasu vlastníkov parciel, ktoré si objedal žalobca v l. rade. Hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, napadnutým uznesením súd upravil pomery spôsobom, že nie je zrejmé, dokedy má zásah do práva vlastníkov dotknutých pozemkov trvať. Súd je povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Žalobca v l. rade spustil dňa 19.12.2019 dopravu električiek na dotknutej dráhe aj iným spôsobom ako využitím stavby, a preto má za to, že nie je splnená podmienka nevyhnutnosti a naliehavosti úpravy pomerov tak, aby boli obmedzené vlastnícke práva individuálnych fyzických osôb. Pozemok nie je súčasťou dráhy. Úprava pomerov mohla byť vyriešená už v roku 2016, resp. už niekoľko rokov predtým, nakoľko už predchádzajúci vlastníci sa dožadovali ochrany svojich práv voči žalobcovi v l. rade. V čase vydania napadnutého uznesenia žalovaná v II. rade nebola vlastníčkou parcely č. XXXX/X, na ktorom je stavba, o ktorej spornej existencii sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 7 C 55/2017. K parcele registra “C” č. XXXX/X v katastrálnom území O., na ktorej je stavba postavená, nie je vytvorený list vlastníctva, keď táto umelo prekrýva existujúce parcely registra “E” č. XXXX/XXX, č. XXXX/X. Zdôraznil, že súd nevykonal riadne ani dôkazy navrhnuté žalobcami, výpisom z listu vlastníctva k parcele č. XXXX/X, a preto je uznesenie vecne nesprávne z hľadiska skutočností, ktoré nastali pred jeho vydaním, čo je neprípustné a uznesenie je nevykonateľné. Žalovaná v II. rade nie je pasívne legitimovaná, čo spochybňuje nielen vážnosť a dôveryhodnosť vydaného uznesenia, ale aj jeho vecnú a právnu správnosť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia podali na súde dňa 6.12.2019, krátko na to sa k stavbe dotknutým pozemkom dostavil F.. S. Z., zástupca žalobcu v l. rade, ktorý sa vyjadril “si to neodkladné opatrenie na súde vybaví”. Takémuto záveru napovedá aj neobvykle rýchly postup súdu prvej inštancie pri vydaní neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietnuť; žalobcov zaviaže povinnosťou nahradiť žalovaným trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Hoci odvolanie smeruje aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania, jeho vecnú a právnu správnosť vôbec nenamietal. Spolu s odvolaním predložil žalobu zo dňa 20.12.2017 podanú na Okresnom súde Bratislava IV., v ktorej sa žalobca F.. K. H. domáha proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vyporiadania neoprávnenej stavby a zaplatenia sumy 12.875,-- € spolu s príslušenstvom; podnet zo dňa 9.9.2019 na podanie protestu prokuráta proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo vzťahu k vyššie označenej stavbe - proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka zo dňa 25.4.2017, ktorým bol vykonaný zápis do registra adries dňa 25.4.2017 a určené súpisné č. XXXX a orientačné č. X/ E budove postavenej v O., ulica M. Sch. Trnavského, budove postavenej na parcele č. XXXX/X; protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV. zo dňa 9.12.2019, č. P Pd XX/XX/XXXX-XX; rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 29.12.2016, č. XXXXX/XXXX/CDD-XX; list vlastníctva zo dňa 14.1.2020 č. XXXX pre okres Bratislava IV, Obec BA - m.č. O., katastrálne územie O..
4. Odvolanie žalovanej v II. rade smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V čase vydania uznesenia nebola a v súčasnosti tiež nie je vlastníčkou dotknutej parcely registra “E” č. XXXX/X, predtým vedenej v LV č. XXXX pre katastrálne územie O., Obec BA - m.č. O., okres Bratislava IV, na ktorej je postavená stavba “Trakčná meniereň - M.Sch. Trnavského 2/F” so súpisným č. XXXX postavená na parcele registra “C” č. XXXX/ X v katastrálnom území O. vedenej v LV č. XXX, o ktorej spornej existencii sa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 7 C 55/2017 (spor medzi žalovaným v I. rade a žalobcom v l. rade o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ktorá v čase podania žalobného návrhu nebola zapísaná na žiadnom liste vlastníctva; či teda je stavba legálna). Žalobca v l. rade doteraz nevie doložiť k stavbe stavebné povolenie. K parcele registra “C” č. XXXX/X nie je vytvorený list vlastníctva, pretože umelo prekrýva existujúce parcely registra “E” č. XXXX/X, č. XXXX/XXX, teda aj pozemok, ktorý už nie je v jej vlastníctve. Súd prvej inštancie tak nedostatočným spôsobom vykonal dôkaz - výpis z listu vlastníctva týkajúci sa pozemku, a preto je uznesenie vecne nesprávne z hľadiska skutočností, ktoré nastali pred jeho vydaním, čo považuje za neprípustné a vo vzťahu k nej nie je uznesenie vykonateľné. Je zrejmé, že skutočným predmetom tohto konania a záujmom žalobcov zhmotneným do sporu o užívanie pozemkov pod stavbou je rekonštrukcia električkovej trate, ku ktorej bolo vydané stavebné povolenie Bratislavského samosprávneho kraja dňa 29.12.2016, č. XXXXX/XXXX/CDD-XX.
V tejto súvislosti zdôraznila § 3 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Je zrejmé, že pozemky, ktoré tvoria obvod dráhy, musia byť definované v príslušnom stavebnom povolení; pozemky žalovaných sa ale nenachádzajú v obvode dráhy, preto tvrdenie žalobcov, že stavba a pozemky sú súčasťou dráhy, nie je pravdivé, a teda požiadavka žalobcu v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že údajne vzniklo zákonné vecné bremeno, nemá právny základ. Odvolateľka ďalej dôvodila, že vo veci neexistuje naliehavý právny záujem žalobcov a neexistuje ani nevyhnutná potreba na strane žalobcov bezodkladne upraviť pomery, aj z dôvodu, že stavba pred začatím súvisiaceho konania existovala len fakticky, nebola registrovaná na žiadnom liste vlastníctva, a teda nemala ani pridelené súpisné číslo. Stavba v prospech žalobcu v l. rade bola zapísaná v liste vlastníctva až v roku 2017, bez upovedomenia vlastníkov dotknutých pozemkov, na ktorých je postavená, existuje aj dôvodná pochybnosť o zákonnosti zápisu vlastníckeho práva v liste vlastníctva v prospech žalobcu v l. rade. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mal súd brať na zreteľ hodnovernosť osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Práve vlastníci dotknutých pozemkov, na ktorých je postavená stavba, sú tí, ktorým je zo strany žalobcov zasahované do ich práv a oprávnených záujmov, sú obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve; konanie žalobcov tak považuje za konanie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. K obmedzeniu nelegálneho vstupovania na dotknuté pozemky osobami poverenými žalobcami prišlo až po tom, čo začiatkom septembra 2019 zhotoviteľ rekonštrukcie trate (Metrostav a.s.) začal bez akéhokoľvek upovedomenia vlastníkov pozemkov (žalovaných) vykonávať na pozemkoch výkopové práce, navozil na pozemky stavebný material, vykonával bez vedomia a súhlasu vlastníkov práce, ktoré si objednal žalobca v l. rade. Vytýkala ďalej súdu prvej inštancie, že hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, napadnutým uznesením upravil pomery spôsobom, že nie je zrejmé, dokedy má zásah do práva vlastníkov dotknutých pozemkov trvať. Súd je povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Žalobca v l. rade spustil dňa 19.12.2019 dopravu električiek na dotknutej dráhe aj iným spôsobom ako využitím stavby, a preto má za to, že nie je splnená podmienka nevyhnutnosti a naliehavosti úpravy pomerov tak, aby boli obmedzené vlastnícke práva individuálnych fyzických osôb. Pozemok nie je súčasťou dráhy. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietnuť; žalobcov zaviaže povinnosťou nahradiť žalovaným trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Hoci odvolanie smeruje aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania, jeho vecnú a právnu správnosť vôbec nenamietala. Súčasne s odvolaním predložila list vlastníctva zo dňa 22.12.2019 č. 6728 pre okres Bratislava IV, Obec BA - m.č. O., katastrálne územie O., rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 29.12.2016, č. XXXXX/XXXX/CDD-XX.
5.1. Žalobca v l. rade odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v I., II. rade navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a uložiť žalovaným v I., II. rade povinnosť nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu. V celom rozsahu sa pridržiava a zotrváva na všetkých svojich prezentovaných tvrdeniach a argumentácii uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; stotožňuje sa v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Tvrdenia a argumenty odvolateľov považuje za ničím nepodložené, zavádzajúce, ich právne závery za nesprávne. Obe odvolania považuje formálne, obsahovo za takmer identické, vo svojich odvolaniach uvádzajú rovnaké odvolacie dôvody, ktoré podporujú rovnakými tvrdeniami a argumentáciou, k obidvom odvolaniam sa preto vyjadruje súčasne. “Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F” nachádzajúca sa na parcele registra “C” č. XXXX/X ako stavba so súpisným č. XXXX, zapísaná na LV č. XXX pre okres Bratislava IV, Obec BA
- m.č. O., katastrálne územie O., nemôže byť neoprávnenou stavbou v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, pretože neoprávnenou stavbou sa rozumie stavba, ktorú jej vlastník zriadi na cudzom pozemku, hoci na to nemá žiadny právny titul. Právnym titulom žalobcu v l. rade ako jej vlastníka na užívanie pozemkov pod trakčnou meniarňou vo vlastníctve žalovaných v I., II. rade je zákonné vecné bremeno, ktoré pre neho vyplýva z ustanovenia § 4 ods. l zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona vecné premeno vzniká vo verejnom záujme k pozemkom pod stavbou v prospech vlastníka stavby a jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou (vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou), vrátane práva uskutočniť zmeny stavby. V tejto súvislosti odkázal na právnu teóriu obsiahnutú v Občianskom zákonníku I. § 1
- 450. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2015, str. 951 (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.) “pri tých stavbách občianskoprávnej povahy, na ktoré dopadá režim uvedeného zákonného vecného bemena predstavujúci právnu úpravu lex specialis, sa preto nebude môcť vlastník pozemku pod nimi domáhať ochrany svojich vlastníckych práv postupom podľa § 135c OZ”. Keďže na tieto stavby nemožno aplikovať postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nejedná sa o stavby neoprávnené. Vo vzťahu k odvolateľmi namietanému konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 7 C 55/2017 žalobca v l. rade uviedol, že žalobca v označenej veci (v predmetnom súdnom konaní v postavení žalovaného v I. rade) zobral žalobu späť. Žalobca v l. rade ďalej uvádzal, že bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že trakčná meniareň je legálnou stavbou predovšetkým predložením príslušných právoplatných kolaudačných rozhodnutí takmer pred 40 rokmi: kolaudačné rozhodnutie zo dňa 31.8.1983, č. XXXX/XX/X-XXX-Ča, zo dňa 8.10.1984, č. XXX/ XXXX-XXX/X-Šá. Kolaludácii predchádzalo vydanie stavebného povolenia, na základe ktorého spolu so schválenou projektovou dokumentáciou bola stavba trakčnej meniarne realizovaná a tieto skutočnosti neboli už do zmeny vlastníkov pozemkov, resp. do začatia zastupovania týchto vlastníkov žalovaným v III. rade, spochybnené. Kolaudačné rozhodnutia sú verejné listiny a žalovaní nesú dôkazné bremeno na preukázanie opaku v nich uvedeného; doteraz ho neuniesli. Tvrdenia odvolateľov, že trakčná meniareň nebola zapísaná v liste vlastníctva a nebolo jej pridelené súpisné číslo, považuje vo vzťahu k otázke legality stavby za právne irelevantné, keďže legalita stavby sa od týchto skutočností neodvodzuje, ani ju nezakladá. Naviac vo vzťahu k trakčnej meniarni sa nevzťahuje povinnosť pridelenia súpisného čísla, pretože je transformačná stanica, ktorá je v zmysle ustanovenia § 43a ods. 3 písm. h/ Stavebného zákona inžinierskou stavbou, a teda nejde o budovu, ktorá podlieha vyhláške č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, a teda sa na ňu nevzťahuje povinnosť určenia súpisného čísla. Nesúhlasí ani s tvrdením odvolateľov, že pozemky pod trakčnou meniarňou (parcely registra “E” č. XXXX/XXX, č. XXXX/X) netvoria obvod dráhy, pretože tí nesprávne interpretovali relevantné zákonné ustanovenia. Žalobca v 2. rade ako prevádzkovateľ električkovej dráhy je oprávneným subjektom zo zákonného vecného bremena podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je okrem iného oprávnený pristupovať k dráhe a jej súčastiam cez pozemky nachádzajúce sa v obvode dráhy, čo sú mu povinní vlastníci dotknutých pozemkov umožniť. Obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenei dráhy a jej súčastí potrebných na prevádzku dráhy a na dopravu na nej (§ 3 ods. l zákona o dráhach). Súčasťou dráhy je teda nepochybne aj trakčná meniareň. Žalovaní síce správne konštatujú, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o dráhach obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolení alebo vo vyvlastňovacom rozhodnutí, to ale platí len pre obvod nových dráh, ktoré boli povolené a vybudované po účinnosti zákona o dráhach, teda po 1.1.2010. Obvod dráhy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, resp. vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pri dráhach povolených a vybudovaných pred jeho účinnosťou je obvod dráhy vymedzený priamo na základe ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o dráhach a vznikol dňom účinnosti zákona o dráhach. Električková dráha na úseku Karlova Ves - Dubravka, a teda aj trakčná meniareň, boli nepochybne povolené a vybudované pred účinnosťou zákona o dráhach. Stavebné povolenie Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 29.12.2016, č. XXXXX/XXXX/CDD-XX, na ktoré odkazujú odvolatelia, sa týka len rekonštrukcie a prestavby dotknutej už existujúcej električkovej dráhy, a nie jej prvotného povolenia a vybudovania, preto nie je pre vymedzenie obvodu dráhy právne relevantné. Zopakoval a v konaní preukázal, že v prístupe k trakčnej meniarni mu bolo opakovane bránené zo strany zástupcu žalovaných v I., II. rade, ako aj zo strany zamestnancov ním objednanej strážnej služby, napriek opakovanému privolaniu príslušníkov Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy a Policajného zboru SR. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaných v I., II. rade, že električková trať bola spustená dňa 19.12.2019. V uvedený deň bola električková trať spustená len na úseku po obratisko električiek v Karlovej Vsi. Na obnovenie električkovej dopravy na úseku Karlova Ves - Dúbravka je nevyhnutné napojenie električkovej trate k trakčnej meniarni, a teda električká doprava na tomto úseku nebola doposiaľ opätovne obnovená. 5.2. Opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v l. rade odôvodňuje tiež vznikom rozsiahlej majetkovej škody, ktorá sústavne narastá, predovšetkých a/ v potrebe zabezpečovania nepretržitej náhradnej osobnej dopravy na úseku Karlova Ves - Dúbravka v podobe autobusovej dopravy (za jeden kalendárny deň cca 4.300,-- €), b/ v uplatnených sankciách zo strany dodávateľa stavby a ku dňu vyjadrenia vyčíslené sumou 4.500,-- €, c/ v zabezpečení náhradného riešenia napájania električkovej dráhy Karlova Ves - Dúbravka na jednosmerný elektrický prúd, ktoré za jeden kalendárny mesiac predstavuje cca 10.000,-- €. Všetky zásahy, resp. obmedzenia vlastníckych práv žalovaných ako vlastníkov pozemkov pod trakčnou meniarňou, ako aj ostatných
vlastníkov pozemkov v obvode dráhy, zo strany poverených zamestnancov boli a sú legálne. Z hľadiska oprávnenosti výkonu činností poverených zamestnancov žalobcov v l., 2. rade súvisiacich s trakčnou meniarňou a zásahov do práv vlastníkov dotknutých pozemkov nie je právne relevantná existencia uznesenia, pretože ich oprávnenosť sa odvodzuje priamo ex lege, zo samotnej existencie časovo neobmedzených zákonných vecných bremien, ktoré sú povinní vlastníci dotknutých pozemkov rešpektovať. Preukázal, že vlastníci pozemkov, vrátane žalovaných, opakovane odmietali dobrovoľne umožniť výkon oprávnení jeho zamestnancov. V priebehu mesiacov december 2019 a január 2020 žalobcovia iniciovali zápisy zákonných vecných bremien v katastri nehnuteľností v listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, o čom ku dňu podania vyjadrenia svedčia aj vyznačené plomby na základe Z-XXXXX/ XXXX, Z-XXXX/XXXX. Ako nepravdivé považuje tvrdenie žalovaného v I. rade, že zástupca žalobcu v 1. rade sa vyjadroval v tom zmysle, že si neodkladné opatrenie vybaví, ohradzuje sa voči nemu. Odvolateľom nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia, pretože v konaní právne zastúpení nie sú a odvolanie podali vo vlastnom mene.
6. Žalobca v 2. rade odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v I., II. rade navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Stavba trakčnej meniarne Dolné Krčace slúži na napájanie časti električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka - úsek na ul. Schneidera Trnavského a na ul. Karloveská, pričom meniareň mení napätie 22kV 50Hz (striedavých) privedené od Západoslovenskej distribučnej, a.s., na napätie 600V jednosmerných, ktoré je privedené káblami k troleju a ku koľajnici. Všetky zariadenia inštalované v meniarni (či už priamo alebo nepriamo) slúžia len uvedenému účelu. Práce v meniarni vykonávajú pracovníci so skúškami podľa zákona o dráhach a súvisia len s predpísanými kontrolami a údržbou zariadení. Dňa 3.12.2019 podal, ako prevádzkovateľ trate, žiadosť o zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o dráhach, podľa ktorého “Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.” Podľa § 3 ods. l zákona o dráhach “Obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenei dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.” Zdôraznil, že meniareň je súčasťou električkovej dráhy, ktorá bola povolená a vybudovaná pred účinnosťou zákona o dráhach, a teda vymedzenie obvodu dráhy vyplýva priamo z § 3 ods. 3 zákona o dráhach bez potreby jeho vymedzenia špeciálnym stavebným úradom v stavebnom povolení. Nebola žiadna pochybnosť o tom, že predmetné pozemky, na ktorých sa nachádza meniareň, od svojej existencie až po súčasnosť slúži na napájanie časti električkovej trate Karlova Ves - Dúbravka, a teda je potrebná na prevádzku dráhy, sú súčasťou dráhy a tvoria obvod dráhy. Meniareň vzhľadom na jej potrebnosť a nevyhnutnosť na prevádzku dráhy a na dopravu na nej s cieľom zabezpečenia verejnej mestskej dopravy je súčasťou dráhy. V tejto súvislosti zdôraznil, že súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o dráhach v obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prvádzkou dráhy, ani s dopravou, na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozoval dráhu alebo dopravu na dráhe a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Žalovaní sú povinní užívať nehnuteľnosti v obvode dráhy tak, aby neohrozovali dráhu a dopravu na dráhe a zároveň sú povinní umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Žalovaný v I. rade sa stal vlastníkom predmetného pozemku v roku 2016, po určitých rokoch od vybudovania meniarne stavebníkom. Žiaden z predchádzajúcich vlastníkov pozemku nenamietal existenciu meniarne, a preto nemôže získať neskorší vlastník viac práv než mal pôvodný vlastník. V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 5.11.2014, sp.zn. 3 Co 163/2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.11.2017, č.k. ÚS 684/2017-21.
7. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalobcov v l., 2. rade zopakoval odvolací návrh. K tvrdeniu, že stavba nemôže byť v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka neoprávnenou
stavbou, nakoľko vlastník stavby má právny titul k pozemku vo forme zákonného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. zdôraznil ustanovenie § 38, § 58 zákona č. 50/1976 Zb. v znení platnom v čase 1976 - 1990. Stavba meniarne bola postavená v roku 1980 - 1982 bez toho, aby stavebník mal súhlas vlastníka pozemku k postaveniu stavby. Do roku 2017 táto stavba nemala založený list vlastníctva a pridelené súpisné číslo. Spochybňuje legálnosť uvedenej stavby, pretože k stavbe sa nezachovalo stavebné povolenie, jediný doklad, ktorým žalobcovia preukazujú legálnosť stavby, je kolaudačné rozhodnutie, ktoré trpí vadami, ktoré ďalej označil. Aplikácia ustanovenia § 205 C.s.p. je možná len na také verejné listiny, ktoré nadobudli právne účinky. Či verejná listina nadobudla právne účinky nemôže zaťažovať toho, kto túto listinu nepreukazuje. Pod tým istým číslom existujú dve kolaudačné rozhodnutia, ktoré kolaudujú stavbu “Trakčná meniareň” a v druhom prípade “22kV rozvodňa
- Meniareň”. Nemožno z toho nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že stavba je legálna. Zákonom č. 66/2009 Z.z. sa stavba nelegalizuje, ale len zriaďuje dočasné vecné bremeno do majetkoprávneho usporiadania určitým stavbám, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov. Ak by aj pripustil, že meniareň je legálna stavba, napáda aplikáciu zákonného bremena plynúcu zo zákona č. 66/2009 Z.z. na uvedený prípad. 1/ Podľa § 1 ods. l citovaného zákona sa tento zákon vzťahuje na stavby, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov. V tomto prípade stavba prešla do vlastníctva žalobcu v l. rade od žalobcu v 2. rade na základe protokolu zo dňa 15.3.1993, a teda sa zákon č. 66/2009 Z.z. na vec sa nevzťahuje. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 7 C 55/2017 tvrdí (v predmetnej veci žalobca v l. rade), že sa stal vlastníkom stavby na základe § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb., a preto sa usporiadanie vlastníckych vzťahov riadi zákonom č. 66/2009 Z.z., čo je ale v rozpore so skutočnosťou. Je zrejmé a preukázané, že žalobca v l. rade nadobudol vlastníctvo delimitačným protokolom a nie na základe zákona č. 66/2009 Z.z. 2/ Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon nevzťahuje na stavby, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Tento zákon dáva vlastníkovi právo vo forme vecného bremena len stavbám, ktoré vlastník nevyužíva na podnikanie. Žalobca v l. rade ako vlastník uvedenú stavbu prenajíma žalobcovi v 2. rade na základe zmluvy o nájme zo dňa 31.1.2014, č. 088300691400, za to žalobca v l. rade poberá nájomné, a teda táto stavba mu slúži na podnikanie. Nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že stavba žalobcovi v l. rade neslúži na podnikanie; nie je podstatné, na aký účel slúži táto stavba nájomcovi. Navyše je dôvodná pochybnosť o súlade zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou. Keďže prestal byť vlastníkom pozemku, v predmetnej veci stratil pasívnu vecnú legitimáciu. BKS pod č. XXXX/XXXX/CDD-XX dňa 29.12.2016 vydal stavebné povolenie pre stavbu “Električková trať Dúbravsko-Karloveská radiála”. V ňom sú uvedené objekty, ktoré sú súčasťou dráhy, pozemky, na ktorých sa stavba električkovej trate nachádza. V ňom sa ale meniareň a ani pozemky pod ňou nenachádzajú. Namieta argumentáciu žalobcov v l., 2. rade, že súčasť dráhy, ktorá bola v minulosti postavená, vymedzuje priamo § 3 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. Zo zákona nevyplýva, žeby súčasti dráhy, ktoré boli postavené pred jeho účinnosťou, tvorili obvod dráhy. Práve naopak, zákon sa odvoláva len na rozhodnutie podľa § 3 ods. 2, a tým je stavebné povolenie alebo vyvlastňovacie rozhodnutie. Obvod dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pokiaľ stavebník išiel vybudovať novú električkovú trať, ktorej súčasťou je aj meniareň, mal uvedenú meniareň, ktorá je súčasťou dráhy, uviesť do stavebného povolenia, nakoľko túto rekonštruoval, čo neurobil. Neplatí tvrdenie žalobcu v l. rade, že povolenie sa týkalo rekonštrukcie, a preto je vymedzenie obvodu dráhy v povolení právne irelevantné.
8. Ďalšie vyjadrenia už predložené neboli.
9. Žalovaným v III., IV. rade rozhodnutie doručované nebolo a ani neskôr, keďže žalobcovia v l., 2. rade (ako jediné oprávnené osoby na podanie odvolania v tomto rozsahu) odvolanie vo vzťahu k nim (vôbec) nepodali (§ 331 ods. l, § 329 ods. l C.s.p.). V dôsledku toho im nebolo doručované ani odvolanie žalovaných v I., II. rade, vyjadrenia žalobcov v l., 2. rade, žalovaného v I. rade, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 378 ods. l, § 379, § 380 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v I., II. rade sčasti nie je dôvodné (vo výrokoch I., II., III., VI.) a sčasti je potrebné ho odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (odvolanie proti výrokom IV., V., VII. uznesenia; § 386 písm. b/ C.s.p.). Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., VI. odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia ale odvolací súd uvádza
nasledovné (§ 387 ods. 3 C.s.p.). Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie boli spôsobilé odôvodniť vyhovenie návrhu žalobcov v l., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade v nimi navrhovanom znení.
11.1. Je notorietou, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej právnej veci nevyplývajú skutočnosti odôvodňuje záver o tom, že žalobcami v l., 2. rade sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.). 11.2. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 11.3. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, presp. poskytovať navrhovateľovi neodkladného opatrenia neadekvátnu výhodu. 11.4. Zhrnúc všetky žalobcami v l., 2. rade tvrdené a následne osvedčené skutočnosti vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k žalovaným v I., II. rade tieto napĺňajú hypotézu ustanovenia § 325 C.s.p. Vzhľadom na charakter stavby meniarne (zriadenej a využívanej vo verejnom záujme) vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v jej obvode a v obvode dráhy mal a má zákonnú povinnosť strpieť užívanie vlastníkom, oprávneným užívateľom, ale aj oprávneným osobám vykonávajúcim jej opravu, údržbu. Ústavné právo odvolateľov (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky) tak porušené nebolo, ich vlastnícke právo nie je porovnateľné s právami iných vlastníkov pozemkov, ktoré neboli zastavané stavbou vo verejnom záujme.
12. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil zákonnými zásadami uvedenými v napadnutom uznesení nevyhnutnými pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Úvahy súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie je v súlade aj so zákonnými zásadami uvedenými vyššie.
13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia v l., 2. rade túto zákonnú povinnosť splnili.
14. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda súd (len) skúma, či sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie v navrhovanom znení, a síce, predovšetkým, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie veľmi podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Akékoľvek ďalšie dôvody uvádzané odvolacím súdom by bolo len zopakovaním dôvodov už uvedených súdom prvej inštancie. Je osvedčené, že k nehnuteľnosti označenej ako „Trakčná meniareň - M. Sch. Trnavského 2/F“ svedčí vlastnícke právo žalobcu v l. rade, že žalobcovi v 2. rade svedčí právo jej užívania, že žalovaní v I., II. rade, ako vlastníci pozemkov, na ktorých nehnuteľnosť stojí, svojím konaním viackrát, opakovane, znemožňovali prístup žalobcov, ako aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údržbu stavby, vstup, výstup, vjazd, výjazd, k danej stavbe. Je osvedčený princíp opodstatnenosti, princíp efektívnosti, princíp proporcionality. Je osvedčené, že bez zásahu súdu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia žalobcom hrozila veľká škoda.
15. Len v rovine všeobecného tvrdenia zostali tvrdenia odvolateľov v ich odvolaniach. Zamerali sa len na spochybnenie vlastníckeho práva k danej stavbe (u žalobcu v l. rade), na spochybnenie oprávnenia jej užívania žalobcom v 2. rade, ktoré právo ale doteraz nad akúkoľvek pochybnosť vyvrátené nebolo. Žalovaní neuviedli, kedy vstúpili do práv a povinností svojich právnych predchodcov, ako títo nakladali so svojím vlastníctvom k daným parcelám (č. XXXX/XXX, č. XXXX/X), ako sa chovali ku žalobcom v l., 2. rade, či už ich právni predchodcovia nezískali náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva. Je potrebné zdôrazniť, že nadobúdatelia vstúpili nielen do práv, ale aj povinností svojich predchodcov. Okrem toho žalovaní v I., II. rade nijako nespochybňovali, opak ani len netvrdili, tvrdenie žalobcov v l., 2. rade, že im svojím konaním, aj prostredníctvom žalovaného v III. rade, resp. prostredníctvom ďalších, tretích, osôb, viackrát, opakovane, znemožňovali prístup žalobcov, ako aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údrbu stavby, vstup, výstup, vjazd, výjazd, k danej stavbe. Vôbec neuvádzali, následne neosvedčili, skutočnosti, aké má na mysli ustanovenie § 325 ods. l C.s.p., že teda nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, že vo vzťahu k žalobcom v 1., 2. nevykonávali a nevykonávajú úkony žalobcami tvrdené a osvedčené, pre ktoré boli vo vzťahu k nim úspešní. Všetky dôvody odvolania tak neboli spôsobilé privodiť odvolateľom úspech v odvolacom konaní. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, už vyššie uvedené, ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15.1. Žalovaná v II. rade svoje tvrdenie, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením nebola vlastníčkou spomínanej parcely (registra “E” č. XXXX/X, pôvodne vedenej v LV č. XXXX, neskôr v LV č. XXXX, pre katastrálne územie O.), ničím neosvedčila. Ani len netvrdila, nieto osvedčila, kedy sa tak stalo a na základe akého právneho úkonu, kedy nastali právne účinky daného právneho úkonu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v l., 2. rade podali na súde návrh na nariadenie neodkladného opatretia dňa 6.12.2019, spolu s inými listinymi predložili aj LV č. XXXX (č.l. 9 spisu) vyhotovený dňa 5.12.2019, z ktorého podielové spoluvlastníctvo žalovanej v II. rade v podiele 1/2 k parcele registra “E” (okrem iných) č. XXXX/X- trvalý trávny porast vo výmere XXX m2 nepochybne vyplýva (súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 11.12.2019). Spolu s odvolaním žalovaná v II. rade predložila aj LV č. XXXX pre katastrálne územie O., ktorým preukazovala, že parcela registra “E” č. XXXX/X-trvalý trávny porast vo výmere XXX m2 už nie je v jej podielovom spoluvlastníctve, resp. v jej výlučnom vlastníctve. Jej tvrdenie, že teda už v čase vydania napadnutého uznesenia nebola nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie, potom nemá žiaden právny význam. Napokon ak by aj skutočne v čase vydania napadnutého uznesenia nebola podielovou spoluvlastníčkou parcely registra “E” č. XXXX/X, táto skutočnosť by neovplyvnila existenciu jej pasívnej vecnej legitimácie, pretože zostalo osvedčené, že svojím konaním, aj prostredníctvom tretích osôb, viackrát, opakovane, znemožňovala prístup žalobcom, ako aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údrbu stavby, vstup, výstup, vjazd, výjazd, k danej stavbe. 15.2. Rovnako tak aj tvrdenie žalovaného v I. rade, že už nie je (v odvolacom konaní) vlastníkom parcely registra “E” č. XXXX/XXX, a že teda už ďalej nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, zostáva len v rovine všeobecného tvrdenia. Ani len netvrdil, nieto osvedčil, kedy sa tak stalo a na základe akého právneho úkonu, či vôbec a kedy nastali právne účinky daného právneho úkonu. Napokon ak by aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu už vlastníkom danej parcely nebol, rovnako ako u žalovanej v II. rade aj u žalovaného v I. rade neexistencia pasívnej vecnej legitimácie u neho nemá žiaden právny význam. Totiž aj vo vzťahu k nemu zostalo osvedčené, že svojím konaním, aj prostredníctvom tretích osôb, viackrát, opakovane, znemožňoval prístup žalobcom, ako aj oprávneným osobám vykonávajúcim opravy a údrbu stavby, vstup, výstup, vjazd, výjazd, k danej stavbe.
16. Všetky vyššie uvedené dôvody tak odôvodňujú potvrdenie uznesenia ako vecne a právne správne vo výrokoch I., II., III. (ktorými súd prvej inštancie uložil povinnosti žalovaným v I., II. rade v presne tam uvedenom rozsahu), vo výroku VI. (ktorým úspešným žalobcom proti žalovaným v I., II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu).
17. Žalovaní v I., II. rade podali odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Vo vzťahu k výroku IV. (ktorým vo vzťahu k žalovaným v III., IV. rade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol), vo výroku V. uznesenia (ktorým dal žalovaným v I., II. rade zákonné poučenie o možnosti domáhať sa náhrady škody spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia), vo výroku VII. uznesenia (ktorým žalovaným v III., IV. rade náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal), však sú neoprávnenými osobami na podanie odvolania, keďže v ich neprospech rozhodnuté nebolo (§ 359 C.s.p.). Má to ten následok, že takéto odvolanie, už bez ďalšieho, odvolací súd odmietol postupom podľa ustanovenia § 386 písm. b/ C.s.p. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch vo vzťahu k žalovaným v III., IV. rade zostalo právoplatné a vykonateľné z dôvodu, že oprávnené osoby (žalobcovia v l., 2. rade) odvolanie nepodali.
18. Žalobcom v l., 2. rade, samostatným spoločníkom, úspešným aj v odvolacom konaní odvolací priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému voči žalovaným v I., II. rade (každému; samostatným spoločníkom) v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p.). Aj o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).