Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-31-2019.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému Štefanom B., G.. XX.XX. XXXX, trvale bytom K.. G. XXX/XX, XXX XX Z.C. C., o zaplatenie 600 EUR istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600 EUR spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600 EUR počnúc od 18.04.2016 až do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna strana n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2020 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 600 EUR, odplaty vo výške 168 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 33 EUR, poplatku za upomienky vo výške 180 EUR, zmluvného úroku vo výške 68 % zo sumy 600 EUR od 17.04.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 600 EUR od 18.04.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil právnym titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.04.2015, podľa ktorej žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 576 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovo čiastku vo výške 1.176 EUR do 17.04.2016. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPP“), podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli pre prípad neuhradenia dlžnej sumy v dohodnutej lehote a výške na zaplatení zmluvnej pokuty 33 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil zmluvné povinnosti požadoval žalobca zaplatenie úroku z omeškania počnúc od dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru, pričom žalovaný ku dňu doručenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
Vzhľadom na to, že žalovanému sa žalobu nepodarilo doručiť na adresu miesta jeho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP), zverejnil Okresný súd Veľký Krtíš dňa 17.01.2020 podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli a webovej stránke oznámenie o podanej žalobe a podľa § 167 ods. 2 CSP žalovaného vyzval, aby sa k žalobe vyjadril v lehote do pätnástich dní.
Žalovaný sa do rozhodnutia súdu k veci písomne nevyjadril.
Hodnota sporu nepresahuje 1.000 Eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a pojednávanie na prejednanie sporu nenariaďoval.
Na úradnej tabuli a webovej stránke súd dňa 08.04.2020 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP a dňa 17.04.2020 rozsudok verejne vyhlásil.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2015 na č.l. 8, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského (platného 13.03.2015) na č. l. 9, Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na č. l. 11-12, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 na č. l. 80, Priemernými úrokovými mierami z úverov za rok 2015 na č. l. 81.
Na danom základe súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 17.04.2015 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zmluva“). V zmysle bodu 1/ Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť na žiadosť žalovaného bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur, pričom žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť dohodnutú odplatu a úrok spojený s úverom vo výške, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne bola suma 576 EUR. Celkom sa žalovaný zaviazal zaplatiť čiastku 1.176 EUR. V zmysle bodu 2/ Zmluvy bola dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 168 EUR. V bode 3/ Zmluvy bol dohodnutý úrok 68,00 % ročne zo sumy poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho a úplného zaplatenia spotrebiteľského úveru predstavovalo čiastku 408 EUR. Výška RPMN v Zmluve bola vyjadrená údajom 28 %. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku vo výške 1.176 EUR na účet žalobcu (veriteľa) uvedený vo VPP. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastal ku dňu 17.04.2016. Žalovaný (spotrebiteľ) vyslovil súhlas s obsahom Zmluvy a prehlásil, že bol oboznámený s VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, nevyslovil k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluvné strany sa v bode 3/, odsek 5 Zmluvy dohodli na zmluvnej pokute vo výške 33 EUR a poplatku vo výške 30 EUR za každú upomienku. Žalovaný ako spotrebiteľ zobral na vedomie výšku priemernej hodnoty RPMN podľa zmluvy 21,35 %.
Podľa § 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. do 30.03.2016 (ďalej len „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ); Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ; zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ; ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Súd podľa vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná a to v rozsahu vyjadrenom vo výroku tohto rozsudku, preto jej v uvedenej časti vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600 EUR spolu s príslušenstvom.
Z predložených listín súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 614902576 zo dňa 17.04.2015. Vzhľadom na postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení Zmluvy je zrejmé, že zmluva má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa posudzuje podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a § 52 a nasl. OZ. Zmluvný vzťah sa podraďuje pod ustanovenia osobitnej právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch a súd bol povinný uskutočniť súdnu kontrolu jednotlivých zmluvných ustanovení obsiahnutých v texte zmluvy a zistiť, či žalobcu stíha sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie náležitostí ZoSÚ.
Súd po vykonanej kontrole zmluvných podmienok dospel k záveru, že zmluva neobsahuje požadované náležitosti, pretože v zmluve bola nesprávne vyjadrená úroková sadzba, informácia o RPMN, priemernej RPMN a žalobca pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou starostlivosťou.
Zmluva nedeklaruje náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. l) ZoSÚ, pretože neuvádza výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani poradie, v ktorom sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo. V Zmluve nie je uvedený počet splátok, výška mesačnej splátky ani dátum prvej splátky. Takéto znenie Zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
Zmluva vyjadruje nesprávne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, t.j. úrokovú sadzba spotrebiteľského úveru. Podľa Zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 68,00 % ročne, čím presahuje viac ako 9 násobne výšku priemernej úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v mesiaci 4/2015 pri úveroch so splatnosťou do jedného roka podľa údajov evidovaných a zverejňovaných v NBS. Hodnota ročnej úrokovej sadzby sa v rozhodnom čase (v čase uzatvorenia zmluvy) pohybovala na úrovni 7,06 % podľa stavu poskytnutých úverov a pri nových úveroch do 7,66 %. Dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje obvyklú odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a bola dohodnutá v rozpore s ustanovením §53 ods. 6 OZ. Dojednanie o výške úrokovej sadzby (odplaty) v časti presahujúcej obvyklú úrokovú sadzbu je odporujúce dobrým mravom a v tejto časti neplatné podľa § 39 OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2015 je odplatnou zmluvou a v časti neplatné zmluvné dojednanie o odplate možno oddeliť od ostatných časti zmluvy (§ 41 OZ). Uvedená vada zmluvy má za následok nedodržanie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, pretože zmluva nevyjadruje v súlade so zákonom dohodnutú úrokovú sadzbu.
Zmluva uvádza nesprávnu informáciu o výške RPMN 28%. Ukazovateľ RPMN definuje údaj o cene úveru. RPMN obsahuje konkrétnu výšku všetkých nákladov, ktoré sú prepočítané na jeden kalendárny rok, preto okrem úrokovej sadzby do RPMN musia byť zahrnuté jednorazové poplatky a pravidelné poplatky, ktoré sa platia s úverovou splátkou. Na základe vstupných údajov relevantných pre výpočet nemožno určiť výšku RPMN. Zmluva uvádza informáciu o RPMN na úrovni 28 % určenú v nadväznosti na odplatu stanovenú úrokom vo výške 68 %, čo predstavuje čiastku 408 Eur. Z obsahu Zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k určeniu RPMN so zreteľom na vzorec výpočtu vyjadrený v bode 6 VPPSÚ.
Zmluva uvádza klamlivú informáciu o priemernej RPMN v čase uzatvorenia Zmluvy vo výške 21,35 %. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 17.04.2015 a podľa Súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 (v období predchádzajúcom uzatvoreniu úveru) bola priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery nado 1.500,- Eur a so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov so zabezpečením na úrovni 30,74 %. Z tohto vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému neobjektívnu informáciu o priemernej RPMN, t.j. priemerných nákladoch spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru, keďže uviedol, že spotrebiteľské úvery sú všeobecne poskytované za iných menej priaznivých podmienok ako v skutočnosti.
Ďalej súd dodáva, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa bolo s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a zohľadniť dobu, na ktorú si vzal spotrebiteľský úver, výšku a príjem spotrebiteľa a tiež účel úveru. Uvedený postup žalobca ničím nepreukázal a úver žalovanému poskytol bez údajov o jeho sociálno-ekonomickej situácii, čo je hrubé porušenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Všetky zistené nedostatky náležitostí zmluvy predpísané osobitným zákonom spôsobujú, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 ZoSÚ.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia nesmie výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
V predmetnej veci zmluvná pokuta bola stanovená paušálne vo výške 33 EUR ročne a vzťahovala sa pre prípad, ak sa spotrebiteľom dostane do omeškania s úhradou dlhu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia ale nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku ani doba vzniknutého omeškania. Mohla nastať aj situácia, že žalovaný ako spotrebiteľ svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu. Dojednaná zmluvná pokuta výšku dlhu však vôbec nezohľadňuje. Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Jedná sa preto o paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje i pri menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v rovnakej výške. Nárok žalobcu na zaplatene zmluvnej pokuty je založený v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá odporuje zákonu a dobrým mravom, preto nárok považoval za neopodstatnený.
Na základe vyššie uvedeného, pretože súd považoval poskytnutý úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX za bezúročný a bez poplatkov bolo možné žalobcovi priznať nárok len na to, čo už bolo žalovanému poskytnuté, t. j. istinu spotrebiteľského úveru vo výške 600,- Eur po zohľadnení plnení na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný ku dňu doručenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Základom pre priznanie nároku bol žalobcom tvrdený a listinnými dôkazmi preukázaný skutkový stav. Keďže žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku a splnil si dôkaznú povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, súd jeho návrhu vyhovel vo výške 600 Eur, pretože žalobný nárok v tomto rozsahu zodpovedá zostatku istiny, ktorú žalovaný má povinnosť žalobcovi uhradiť (600 Eur - 0 Eur).
Žalobca si nárokoval zaplatenie úrokov z omeškania počnúc od dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, t.j. od 18.04.2016. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 16.03.2016 bola 0,00 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi z prisúdenej sumy úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 600 EUR počnúc od dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t.j. od 18.04.2016 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti (t.j. v časti odplaty vo výške 168 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 33 EUR, pokuty za upomienky vo výške 180 EUR, z ku vo výške 68 % ročne zo sumy 600 EUR od 17.04.2015 do zaplatenia) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe vyhovel v časti istiny a vo zvyšku žalobu zamietol, potom vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).