Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-504-2010.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/504/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému F. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXA, N.Ý. Y., pre vymoženie pohľadávky 66,38 eura, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, Žilina, pod spisovou značkou EX 2360/16, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 03. 2019, sp. zn. 3Er/504/2010, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi bolo dňa 25. 05. 2010 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5505 027318* pre vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 eura a trov exekúcie. Exekučným titulom je vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 10. 02. 2008, č. AA 1356348, vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Liptovský Mikuláš.
2. Vzhľadom k tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 11. 2018, sp. zn. 7OdK/274/2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd uznesením zo dňa 13. 03. 2019, sp. zn. 3Er/504/2010 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura.
3. Oprávnená podala v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že predmetná exekúcia mala byť zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty dňom 25. 02. 2011, teda pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Z uvedeného dôvodu neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala trovy exekúcie znášať oprávnená.
4. Súdny exekútor uviedol, že ustanovenie § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bolo zmenené od 01. 09. 2008, pričom zákon v prechodných ustanoveniach neurčil pokračovanie účinnosti § 88 v už existujúcich rozhodnutiach.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním napadnutého uznesenia zákonný sudca zistil, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. Na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty nebol dôvod. V čase vydania exekučného titulu zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v ustanovení § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej právnej úpravy vymôcť pohľadávku najneskôr do 25. 02. 2011. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 01. 09. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote, pričom v tomto zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady začaté po 01. 09. 2008, keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie, platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach začatých po účinnosti zákona, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starých právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach neustanoví výnimky. Pokiaľ však ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti novely zákona ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Iba v prípade, ak by starší zákon ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa skončí v tomto neskoršom čase. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 298/2008 Z. z. vyplýva, že vypustením odseku 1 v ustanovení § 88 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z čoho je zrejmé, že vypustenie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sledovalo jednoznačný cieľ, a to aby vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty spadalo pod režim právnej úpravy zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ustanovenie § 73 ods. 3 správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej je oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie, a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť k vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť.
11. Účelom zmeny zákona tak nebolo dostať povinných do výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladení naďalej plynula prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodnému zvýhodňovaniu povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu za priestupok, oproti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny delikt.
12. Súd zároveň poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012. Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie síce odkázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2014, sp. zn. 5MCdo/2/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd dospel k inému záveru.
13. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by bola vymáhaná pohľadávka prekludovaná uplynutím troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. od 26. 02. 2011, oprávnená ju nemohla nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 12. 2015. V takom prípade by nedoručila súdnemu exekútorovi súhlas so vstupom do konania namiesto pôvodnej oprávnenej.
14. Na základe uvedeného súd sťažnosť oprávnenej zamietol ako nedôvodnú, lebo vyššia súdna úradníčka správne rozhodla o tom, že trovy exekúcie v tomto prípade znáša oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.