Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-44-2022.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. - D. E., zastúpený zákonným zástupcom F. E., Záhrady 1, Bratislava, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, C., o zaplatenie 1976,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2021, č.k. 20C/97/2015-229, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 988,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 297,85 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 681,73 eur od 15.03.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 988,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 297,85 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 681,73 eur od 15.03.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa pomeru k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo, sumu 1 976,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 595,70 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 1363,46 eur od 15.03.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného od 01.01.2011 do 31.07.2012 (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“), § 17 ods. 1 písm. a) prvá veta, § 17 ods. 13, § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), § 460, § 470 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 579 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd mal v konaní za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a nebohou H. B. existoval záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého pôvodný žalobca dodával zemný plyn do odberného miesta Staroturský chodník 4, Bratislava, pričom nebohá H. B. bola povinná za dodaný plyn zaplatiť. Pôvodný žalobca ako dodávateľ plynu si splnil svoje povinnosti a dodal do odberného miesta plyn. Z uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č. k. 3D/237/2011-45, Dnot 36/2011 zo dňa 23.01.2015 súd zistil, že H. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto vyplýva, že na vyššie uvedenej adrese naďalej bývali jej dedičia, a to nesv. A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX (pôvodní žalovaní), ktorí nehnuteľnosť na adrese D. I. X, C. aj zdedili, a teda naďalej užívali. Dodávanie a odoberanie plynu žalobca preukázal jednotlivými faktúrami č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.08.2012, č. 7413827650 splatnou dňa 14.03.2013, č. XXXXXXXXXX (označenou ako Vyúčtovanie úroku z omeškania) splatnou dňa 28.12.2012, dokladom č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.09.2012 a dokladom č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.10.2012, ktorými pôvodný žalobca vyúčtoval nebohej H. B. nedoplatok za dodaný plyn, úrok z omeškania, ako aj náklady za vystavenie a zaslanie upomienok. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca účtoval nedoplatok za dodaný plyn za obdobie po smrti H. B., kedy nehnuteľnosť obývali jej dedičia (pôvodní žalovaní). Súd taktiež mal za preukázané, že nehnuteľnosť, na ktorú pôvodný žalobca v spornom období od 19.07.2011 do 29.01.2013 dodával plyn, bola pôvodne vo vlastníctve nebohej H. B., následne však predmetnú nehnuteľnosť a tým aj povinnosť zaplatiť za dodaný plyn zdedili pôvodní žalovaní - 1/ neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako aj D. B.. Z dôvodu, že pôvodní žalovaní v priebehu konania zomreli, súd pokračoval v konaní s ich dedičmi ako nadobúdateľmi vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. dlhu vo vzťahu k žalobcovi titulom neuhradených faktúr za dodaný plyn na adresu Staroturský chodník 4, Bratislava v spornom období, kedy nehnuteľnosť užívali pôvodní žalovaní. Súd nemal za preukázané, že by žalovaní správnosť faktúr spochybňovali, reklamovali alebo že by predmetný dlh uhradili, nárok žalobcu bol nesporným. Vzhľadom k tomu, že žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepopreli, v priebehu konania nepreukázali, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný. Z dôvodu omeškania žalovaných s peňažným plnením počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti faktúr zároveň zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. podľa základnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania, teda po splatnosti jednotlivých vyúčtovaných plnení, a to vo výške vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 595,70 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 1363,46 eur od 15.03.2013 do zaplatenia. Pokiaľ išlo o určenie rozsahu zodpovednosti za súdom uloženú povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1 976,59 eur, súd žalovaných 1/ a 2/ nezaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne tak, ako žalobca žiadal, ale zaviazal ich plniť podľa pomeru k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo, a to s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Proti rozhodnutie súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca spolu s návrhom na opravu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mal za to, že súd prvej inštancie vo výroku I rozsudku opomenul uviesť, v akom podiele sú žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť pohľadávku vo výške 1976,59 eur spolu s príslušenstvom. Poukázal na to, že z dedičského rozhodnutia vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú dedičmi v 1/2 nadobudnutého dedičstva, a preto pre každého z nich pripadá povinnosť uhradiť žalobcovi polovicu uplatneného nároku, t.j. každý sumu vo výške 988,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 1 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 297,85 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy 681,73 eur od 15.03.2013 do zaplatenia. Žalobca mal za to, že sa jedná o chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť, ktorú by mal súd opraviť vydaním opravného uznesenia. Zároveň z opatrnosti podal aj odvolanie voči rozsudku a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby výrok rozhodnutia bol správny a vykonateľný.
5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.03.2022 č.k. 20C/97/2015-266 návrh žalobcu na opravu rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 20C/97/2015 zo dňa 14.09.2021 zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie strany sporu nepodali odvolanie.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
8. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania podaného žalobcom, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca namieta nesprávnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, majúc za to, že súd prvej inštancie vo výroku opomenul uviesť, v akom pomere sú žalovaní povinní uhradiť pohľadávku spolu s príslušenstvom. Poukázal pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého zrozumiteľne vyplýva, že žalovaní 1/ a žalovaní 2/ sú dedičmi v podiele 1 nadobudnutého dedičstva.
10. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Žalobný petit musí byť preto presný a určitý. Pokiaľ je navrhovaný žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nevykonateľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné, a aby mohli nastať účinky zamýšľané žalobcom (I.ÚS 233/97).
11. V prejednávanej možno súhlasiť s námietkami žalobcu, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočne určitým a presným, čo môže mať za následok jeho nevykonateľnosť. Súd prvej inštancie vec správne právne posudzoval podľa ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak citované ustanovenie dôsledne na prejednávanú vec neaplikoval. Pokiaľ uviedol, že zodpovednosť dedičov je delená, pričom každý z nich zodpovedá za dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva, tieto závery súd prvej inštancie dôsledne neaplikoval vo výroku rozhodnutia.
12. V prejednávanej veci nebolo sporným, že predmetom konania je nárok právneho predchodcu žalobcu za dodávku zemného plynu za obdobie od 19.07.2011 – 29.01.2013 na odberné miesto : XXXXXXXXXX, adresa D. I. X/X, C. – D. E., t.j. do nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXX (rodinný dom, zastavaná plocha a nádvorie, záhrady)). Predmetná nehnuteľnosť pôvodne patrila poručiteľke H. B., zomrelej dňa 19.07.2011 a v dedičskom konaní po poručiteľke ju na základe dohody dedičov nadobudol A. B., nar. XX.XX.XXXX, v 1/3 k celku, A. B., nar. XX.XX.XXXX v 1/3 k celku a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, v 1/3 k celku (uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3D/237/2011-45, Dnot 36/2011 z 23.01.2015). Keďže predmetný dlh vznikol za obdobie od 19.07.2011-29.01.2013, kedy bola predmetná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX ako i mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, zodpovednosť za vzniknutý dlh ich zaťažovala v pomere 1/3. A. B. nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel, dlh do okamihu jeho smrti nebol ani v časti uhradený ani nebol vysporiadaný dohodou dedičov v dedičskom konaním. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4D/174/2018, Dnot 16/2018 z 07.01.2019 vyplýva, že v dedičskom konaní po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, každí v podiele 1, preto na nich (A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX), prešla zodpovednosť za predmetný dlh v časti, za ktorú pôvodne zodpovedal poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to pomere 1. V danom čase tak za vzniknutý dlh v celom rozsahu ( sume 1976,59 eur s prísl.) zodpovedali tak A. B., nar. XX.XX.XXXX ako i mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1. Následne počas konania pred súdom prvej inštancie zomrel dňa XX.XX.XXXX p. A. B., nar. XX.XX.XXXX a ako jediný dedič po poručiteľovi nadobudol dedičstvo mal. A. B. (v tomto konaní žalovaný 1/), a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4D/127/2019 z 05.12.2019. Vychádzajúc tak z dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch žalovaných možno prijať záver, že za splnenie dlhu zodpovedajú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v pomere 1, preto bolo dôvodným uložiť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 988,30 eur s príslušenstvom a žalovanému 2/ sumu 988,30 eur s príslušenstvom.
13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 988,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 297,85 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 681,73 eur od 15.03.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 988,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 297,85 eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 681,73 eur od 15.03.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto rozhodol tak, že žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).