Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/751/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Agro Ostrov, s.r.o., so sídlom Duklianska 1399, 085 01 Bardejov, IČO: 36 573 906 proti povinnému: EKO OR, s.r.o., so sídlom Hospodársky dvor Gyňov, 044 14 Gyňov, IČO: 36 599 425 v konaní zast.: CHOCHOĽÁK & ČESLA, s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 104.017,97 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. októbra 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 21.10.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, so sídlom exekútorského úradu Pribinova 1, 075 01 Trebišov, trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti toho uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , , , , , , , veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , MS SR č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie mal k dispozícii právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ďalej uviedla, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Tiež uviedla, že ustanovenie Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Následne uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal v vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Rovnako povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Ďalej uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je skutočnosť, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia bola z dôvodu nesprávneho doručenia exekučného titulu právnemu zástupcovi povinného zrušená, a predmetný exekučný titul bude právnemu zástupcovi žalovaného (v tomto konaní povinného) opätovne doručovaný. Tiež uviedla, že predmetný exekučný

titul bol právnemu zástupcovi povinného doručovaný na nesprávne IČO právneho zástupcu povinného. Súčasne uviedla, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko jen takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového stavu skonštatovala, že exekučný titul nebol povinnému, resp. jeho právnemu zástupcovi zákonne doručený, a preto vznikol dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku. Súčasne čo sa týka ohľadne trov exekúcie uviedla, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Ďalej skonštatovala, že k ukončeniu exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. Pričom v prípadoch, keď dochádza k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to práve oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. V tejto veci tiež uviedla, že storno doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z dôvodu nesprávneho doručenia exekučného titulu zo strany súdu nie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému de facto pričítať, nakoľko súd nemá za preukázané, že jej zrušenie zapríčinil oprávnený, avšak pre potreby konania je to práve oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh na vykonanie exekúcie. Rovnako uviedla, že súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie, a to aj bez pričinenia povinného, resp. oprávneného. A nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že rozsudok, na podklade ktorého oprávnený žiadal vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý však stratil vykonateľnosť, a teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s ohľadom na túto skutočnosť neoprávnene (hoci v čase podania návrhu bol dobromyseľný v tom, že exekučný titul je vykonateľný), a preto s ohľadom na objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítal súd oprávnenému a zaviazal ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia danej situácie zo strany Okresného súdu Banská Bystrica.

4. Svoju sťažnosť odôvodnil s tým, že sa naďalej domáha vymoženia peňažnej sumy vo výške 104.017,97 Eur s príslušenstvom, ktoré mu svojím rozsudkom č.k. zo dňa 31.01.2019 potvrdil aj Okresný súd Košice - okolie. Ďalej uviedol, že na základe vystavenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému a súčasne má za to, že povinný aj so svojim právnym zástupcom následne uskutočnili manipuláciu a spochybnili exekučný titul tak, že právny zástupca úmyselne uviedol nesprávne IČO: 36 687 936, ktoré patrí spoločnosti Cassova business center, a.s., so sídlom Žriedlová 11, 040 01 Košice na plnomocenstve zo dňa 16.01.2019 na čl. 77 spisu, ktoré samotný právny zástupca predložil, a tak uvedené nedoručenie úmyselne a zjavne zavinil. Oprávnený má tiež za to, že sa v žiadnom prípade nejedná o chybu v písaní, nakoľko správne IČO právneho zástupcu (AK CHOCHOĽAK &ČESLA, s.r.o.) je 36 857 416, ktoré sa podstatným spôsobom odlišuje od IČO uvedené na plnomocenstve vyhotoveného právnym zástupcom povinného (36 687 936). Rovnako uviedol, že úmyselnému konaniu právneho zástupcu okrem preukázania nemožnosti chyby v písaní nasvedčuje aj fakt, že IČO uvedené právnym zástupcom na plnomocenstve pridelené spoločnosti so sídlom v Košiciach. Súčasne má oprávnený za to, že sa jedná o zjavné obchádzanie o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), konkrétnej tretí bod. A na záver oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal v čase, keď bol rozsudok právoplatný a vykonateľný, a teda riadnym exekučným titulom, na základe čoho oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na jej pokračovaní, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne vyhodnotenie danej situácie zo strany Okresného súdu Banská Bystrica. Oprávnený súčasne namieta aj výrok II. rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky, nakoľko má za to, že zastavenie exekúcie z vyššie spomínaných dôvodov nespôsobil, a preto považuje za iracionálne, aby okrem znemožnenia možnosti vymôcť dlžnú sumu, právoplatne prikázanú súdom, platil ešte súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- Eur.

5. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 1.12.2019 vyjadril poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že výrok II. napadnutého uznesenia považuje za vecne správny a teda zákonný. Súčasne v prevyšujúcej časti rozhodnutie o sťažnosti oprávneného ponecháva na rozhodnutie súdu.

6. Následne k sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 19.12.2019 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj povinný, ktorý uviedol, že so sťažnosťou Oprávneného nesúhlasí a napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, a preto navrhuje aby súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 06.11.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 23.10.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.04.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky vykonateľnosť dňa 09.04.2019, dňa 23.07.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi (187EX 320/2019). Dňa 07.08.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

16. Podľa §-u 217 ods. 1 vety prvej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Podľa §-u 234 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

18. Podľa §-u 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

20. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného

poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

21. Oprávnený sa vo svojej argumentácii uvedenej v sťažnosti mylne domnieva, že pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie podal v čase, keď bol rozsudok právoplatný a vykonateľný, na základe čoho oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na jej pokračovaní, je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie súdu (konajúcej vyššej súdnej úradníčky) je v zmysle prvej vety ust. v spojení s ust. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (vydania). A preto vyššia súdna úradníčka postupovala správne, keď na základe zisteného skutkového stavu skonštatovala, že exekučný titul nebol povinnému, resp. jeho právnemu zástupcovi zákonne doručený, a preto vznikol dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie.

22. Rovnako čo sa týka výroku II. sťažnosťou napadnutého rozhodnutia sudca na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného, podľa procesného výsledku. Nakoľko v danom prípade sa exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom (exekúciu nie je možné viesť na jeho podklade), exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne, a teda aj návrh na jej vykonanie bol podaný nedôvodne. Keďže oprávnený svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie (ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať), je preto povinný v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. Ohľadne otázky zavinenia oprávneného sudca poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -10 zo dňa 13.05.2014, podľa ktorého názoru okrem iného vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (v tomto rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázali, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Na základe uvedeného sudca uzatvára, že v prípade ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatného a nevykonateľného exekučného titulu (aj keď na základe dokazovania zistené až v priebehu exekúcie), čiže nebol splnený základný materiálny predpoklad vedenia exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, čo viedlo k zastaveniu exekúcie, a teda z procesného hľadiska oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa ako nedôvodnú zamietol.

24. Sudca nad rámec uvedeného uvádza, že ak postup súdu pri doručovaní rozsudku, resp. pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo označené ako exekučný titul, napĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu (čo však exekučný súd nie je oprávnený v tomto konaní skúmať), nie je týmto vylúčený nárok poškodeného na náhradu škody týmto postupom spôsobenej vrátane plnení, ktoré by inak neboli oprávnenému uložené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.