Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-26-2024.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, bytom ako matka, dieťa matky C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611 a otca G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14P/20/2023-55 zo dňa 9. augusta 2023
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého A. v sume 165,- Eur mesačne s účinnosťou od 05.05.2023 vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné v sume 58,06 Eur za obdobie od 05.05.2023 do 31.08.2023 uložil otcovi zaplatiť do 29.02.2024. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine keď konštatoval, že od doby ostatnej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/69/2017-16 zo dňa 19. decembra 2017) v decembri 2017 došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Maloletý A. je o 6 rokov starší, v súčasnosti je žiakom prvého ročníka strednej školy (v čase poslednej úpravy bol žiakom 5. ročníka ZŠ), čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jeho základných potrieb. Otec v čase poslednej úpravy dosahoval príjem 773,- Eur mesačne, v súčasnosti dosahuje príjem 822,37 Eur mesačne netto. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenia výživného, vychádzal z toho, že vzhľadom na priemerný mesačný príjem otca 822,- Eur a vek maloletého (16 rokov) je adekvátne výživné vo výške 165,- Eur. Keďže životná úroveň otca je determinovaná jeho relatívne nízkym príjmom 822,- Eur, od otca nemožno spravodlivo žiadať, aby financoval vyššiu životnú úroveň maloletého. Otec pracuje ako vodič a príjmy vodičov nákladnej dopravy sú v mnohých prípadoch vyššie ako 822,- Eur mesačne netto, ktoré vodiči dosahujú vďaka tomu, že zamestnávateľ im vypláca cestovné náhrady. Predpokladom na vznik nároku na takéto diéty je, aby vodič vykonával dlhotrvajúce jazdy do zahraničia. Otec síce jazdí aj do ČR - avšak iba z C. do Nošovíc, v dôsledku čoho mal za to, že otcovi nárok na diéty nevzniká. Pokaľ ide o možnosť určiť výživné z tzv. potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnuť, ak by jazdil dlhšie trasy do zahraničia, v súdenej veci takýto postup možný nebol, nakoľko otec má dôležitý dôvod, prečo sa výhodnejšieho zamestnania vzdal. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že otcovi do kamióna „naskákalo“ 17 migrantov, v dôsledku čoho mal „opletačky“ s orgánmi Spojeného kráľovstva.
Podľa názoru súdu je táto negatívna skúsenosť otca ospravedlniteľným dôvodom, prečo už nechce jazdiť do zahraničia. Otec nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H. nadobudol už v roku 2016 (t.j. už pred vydaním rozsudku č.k. 4P/69/2017-16) a nadobudnutie týchto nehnuteľností nie je takou zmenou pomerov, na ktorú by bolo možné prihliadnuť pri aktuálnom rozhodovaní o zvýšení výživného. Zároveň konštatoval, že nie je fyzicky možné, aby otec zvýšené výživné za obdobie od 05.05.2023 až do 31.08.2023 zaplatil v lehotách podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine a otcovi povolil nedoplatok vo výške 58,06 Eur (13,06 Eur za alikvotnú čas mája + 15 Eur za jún + 15 Eur za júl + 15 Eur za august) zaplatiť do 29.02.2024.
3. Proti tomuto rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o výške výživného na maloletého, podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 61-64 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250,- Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na nové konanie. Mala za to, že súd napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť, a tým jej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nedostatočne zdôvodnil jednotlivé závery, ako aj to, prečo pripustil argumenty otca, avšak naopak argumenty matky nepripustil, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov. Rozporovala argument otca a odôvodnenie súdu, že je preukázané, že otcovi v Calais malo údajne do kamiónu naskákať 17 migrantov, ktoré tvrdenie otec nijakým spôsobom neosvedčil a nepreukázal. Poukázala na súčasnú situáciu, kedy je problém s migrantmi aj na území Slovenskej republiky a Českej republiky, kde otec pravidelne s kamiónom jazdí. Mala za to, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal omnoho lepšieho zárobku, keď šoférovaním kamióna v zahraničí dokáže zarobiť omnoho väčšiu mzdu ako v súčasnosti. Pokiaľ vzal súd otcom predložené papiere v anglickom jazyku ako dôkaz, uprel tým matke právo na vyjadrenie sa k obsahu predmetných listín. Na pojednávaní matka aj jej právny zástupca informovali súd, že nerozumejú po anglicky a nie je možné vyjadriť sa k obsahu týchto listín, nakoľko nebol zabezpečený ich úradný preklad. Poukázala na porušenie ustanovenia § 155 ods. 1 CSP, keď súd uprel matke právo konať pred súdom v štátnom jazyku, ktorému rozumie. Podľa názoru matky súd nemôže o tieto nezákonné listiny oprieť odôvodnenie rozsudku, a teda otec nepreukázal, že by existoval vážny dôvod, na základe ktorého nemôže vykonávať povolanie šoféra v zahraničí. Ďalej namietala, že súd nepripustil dôkazy predložené matkou na pojednávaní (ponuky práce vhodné pre pozíciu vodiča kamiónovej dopravy) a žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo uvedené ponuky nevzal do úvahy, a pripustil len dôkaz z vlastnej zisťovacej činnosti. Namietala závery súdu, že maloletému kupuje značkové oblečenie. K streamovacím službám (Netflix, iTunes, Spotify), ktoré maloletý užíva, uviedla, že nechcela od otca, aby maloletému na tieto služby prispieval. Uviedla, že bežné výdavky maloletého priemerne mesačne dosahujú sumu so stravou okolo 350-400 Eur a otec sa žiadnym spôsobom s výnimkou výživného nepodieľa na výchove maloletého, pričom nemá ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Mala za to, že súd nesprávne dospel k výške majetkových možností a schopností otca, postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď z matkou predložených pracovných ponúk vyplýva, že možnosti a schopnosti otca sú oveľa vyššie. Súd zároveň neprihliadol na príslušnú normu § 78 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko podľa názoru odvolateľky nemôže byť v zmysle zásad logického uvažovania dostatočné, keď súd zvýši s prihliadnutím na vývoj bežných výdavkov za posledných 5 rokov výživné o 15,- Eur. Suma výživného 165,- Eur je tak podľa názoru matky viac než nedostatočná a nepokrýva ani základné výdavky na maloletého. Ďalej mala za to, že súd nesprávne aplikoval právnu normu § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď prijal argument otca, že má mať pôžičku vo výške 200,- Eur na nevyhnutné spotrebiče a zariadenie domu, ktorú skutočnosť otec nepreukázal, a teda súd mal posúdiť, že povinnosť platiť výživné má prednosť pred uvedenými výdavkami otca. Prílohou k podanému odvolaniu boli informácie o pracovných možnostiach pre vodičov kamiónov, resp. nákladných vozidiel z portálu profesia.sk.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení (č.l. 71 spisu) odporučil zvýšenie výživného primerane k potrebám maloletého a primerane k finančným a majetkovým pomerom rodičov. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na strane maloletého, v súvislosti s čím matke vzrástli náklady na zabezpečenie jeho starostlivosti.
5. Otec vo svojich vyjadreniach k odvolaniu matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že k pojednávaniu doručil všetky dokumenty a argumenty týkajúce sa svojich vyjadrení. Práce vodiča v zahraničí sa vzdal z obavy o svoj život a zdravie, nakoľko
zažil viacero ohrození, z ktorých jedno je zdokumentované britskými úradmi. Všetky dokumenty vie dať na vyžiadanie súdu preložiť do slovenského jazyka. So synom sa nestretáva asi 2-3 mesiace, pretože mu matka znemožnila kontakt, je s ním v telefonickom kontakte. Rozporoval vyjadrenie matky, že si pôžičku v banke vymyslel. Poukázal, že matka uviedla nový trvalý pobyt, ktorý nie je totožný s trvalým pobytom maloletého, z dôvodu ktorého sa domnieval, že syna nechala bývať so starými rodičmi a v takejto situácii by bolo namieste výživné zasielať starým rodičom maloletého. Zdôraznil, že nie je v schopnostiach otca prispievať na maloletého výživným viac ako 165,- Eur mesačne. Poukázal na to, že matka si môže dovoliť zaplatiť za návrh a odvolanie advokátskej kancelárii. Zvýšené výživné platí od mája 2023, pričom s mesačnými splátkami mešká, a ďalšie zvýšenie by priamo ohrozovalo jeho existenciu.
6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca (č.l. 82-83 spisu) zotrvala na svojom odvolacom návrhu a doplnila, že jej námietka nepreskúmateľnosti rozsudku smerovala voči nemu a nie voči dokumentom a argumentom, ktoré predkladal otec. Vzťahu maloletého s otcom žiadnym spôsobom nebráni a nestretávanie sa otca s maloletým bolo jeho rozhodnutím. Trvalé bydlisko nezmenila a žije v jednej spoločnej domácnosti s maloletým. Novonadobudnuté auto platí splátkami, a teda nie je ani pravda, že by jej pomery boli vysoko nadpriemerné. Poukázala, že otec neplatí výživné včas a je v omeškaní v rozsahu niekoľkých mesiacov. V období 2009 až 2013 platil výživné nepravidelne, pričom neuhradil výživné na maloletého vo výške približne 3.000,- Eur. Argumentáciu otca, že matka si platí právne zastúpenie, považovala za irelevantnú.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Naposledy bolo vo veci úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/69/2017-16 zo dňa 19. decembra 2017, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150,- Eur od 01.12.2017, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala i zmenu pôvodného rozhodnutia (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 165,- Eur mesačne.
10. Zo Zákona o rodine vyplývajú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod.. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), na čo správne prihliadol i súd prvej inštancie, keď vychádzal z majetkových pomerov otca.
11. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie, v priebehu konania nebolo preukázané, že by sa otec bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho príjmu. Aj z predložených listinných dôkazov (Home Office - Civil Penalty Clandestine Entrant Team zo dňa 26. novembra 2014 a korešpondencia s anglickým súdom zo dňa 11.02 2016) je zrejmé, že otec pri výkone práce v zahraničí mal problémy s migrantami, následkom čoho bol aj vyšetrovaný príslušnými orgánmi, a preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vzhľadom na tieto okolnosti od neho spravodlivo vyžadovať, aby naďalej pokračoval vo výkone práce v zahraničí. Pokiaľ matka poukazovala na listiny v anglickom jazyku, tak zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 09.08.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie matku s obsahom listín oboznámil, ich obsah na pojednávaní matka nenamietala, a preto ani nemožno konštatovať, že jej bolo upreté právo konať pred súdom v štátnom jazyku. Následne súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zistenie právne významných skutočností rozhodných pre určenie výšky výživného, keď v súlade s vyšetrovacou zásadou (§ 35 a § 36 CMP) vykonal šetrenie o voľných pracovných
miestach profesie vodiča nákladnej automobilovej dopravy (č.l. 47 spisu), z ktorého vyplynulo zistenie o obdobných mzdových možnostiach pre vodičov nákladnej automobilovej dopravy, aké dosahuje otec maloletého. V tomto smere správne prihliadol i na odborné predpoklady otca, ktorý disponuje vodičským oprávnením (skupiny A, B a C, č.l. 45 spisu) a neprihliadol na matkou predložené ponuky práce z portálu profesia.sk, ktoré si vyžadovali vodičské oprávnenie skupiny E. Následne v súlade s ust. § 78 ods. 1 a § 62 ods. 2 Zákona o rodine vec správne právne posúdil, a preto ani námietka matky týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná.
12. Za takého stavu potom i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že výživné zo strany otca v sume 165,- Eur je primerané k preukázanej zmene pomerov medzi účastníkmi, prihliadajúc najmä na zmenu pomerov na strane otca (rozsah vyživovacej povinnosti je vždy determinovaný možnosťami a schopnosťami povinného), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).