Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/70/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. G. nar. XX.XX.XXXX a S. G. nar. XX.X.XXXX bytom u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov matky Mgr. A. G. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej E. XX Y. zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Námestí 1. mája a otca C. Y. U. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S. 6, XXXX G., O. kráľovstvo právne zastúpený Cottyn Cúth , s.r.o. Advokátska kancelárie so sídlom v Bratislave Laurinská 18 v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 27.11.2019 č.k. - 334 v spojení s opravným uznesením z 4.12.2019 č.k. - 356 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch II., III. a IV..

M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že neodkladným opatrením upravuje rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom U. nar. XX.XX.XXXX a S. G. nar. XX.X.XXXX vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. .

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch V. a VI..

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom za obdobie do podania návrhu a do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej tak, že maloleté U. G. nar. XX.XX.XXXX a S. G. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky Mgr. A. G. S. nar. XX.XX.XXXX. Zaviazal otca C. Y. U. G. nar. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého U. G. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne a na maloletého S. G. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc dňom 1.5.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletých detí od 9:30 hod. do 11:00 hod a od 15:00 hod. do 17:30 hod. dva po sebe nasledujúce dni v mesiaci s tým, že otec bude povinný oznámiť matke päť dní vopred pred začiatkom styku s maloletými deťmi dátum a čas realizácie styku. Rozhodol, že uznesenie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia a žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti všetkým výrokom predmetného uznesenia podľa neboli splnené procesné podmienky, podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

3. Poukázal na , v ktorom sú definované procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktoré zahŕňajú okrem iného aj podmienku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Vyslovil presvedčenie, že je úlohou súdu zistiť nedostatok procesnej podmienky, ktorý je prítomný už v čase začatia konania, pričom nedostatok právomocí súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok, čo absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jediný správny postup je vec zastaviť. Ak súd napriek nesplneniu procesných podmienok vec prejednal a rozhodol, odvolací dôvod pre vady konania podľa je týmto naplnený. Zdôraznil, že povinnosťou konajúceho súdu je skúmať svoju právomoc podľa všeobecného princípu vyjadreného v čl. , v zmysle ktorého majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu tie súdy členského štátu, v ktorom má toto dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. K otázke obvyklého pobytu v súvislosti s daným prípadom uviedol, že fyzická prítomnosť, trvalý pobyt ani bydlisko v štáte nezakladá automaticky obvyklý pobyt, skúma sa sociálne a rodinné začlenenie, vek dieťaťa, pôvod rodiča, čas strávený na danom mieste, dôvod presťahovania a iné súvislosti. Zdôraznil, že maloletý U. sa narodil a do novembra 2018 žil a vyrastal so svojimi rodičmi v Belgicku v meste G., kde mal svojho lekára, určitý čas navštevoval materskú škôlku a rozvíjal svoje jazykové znalosti francúzskeho jazyka. Matka s maloletým U.om vycestovala na Slovensko k svojim rodičom s úmyslom krátkodobej, resp. predĺženej dovolenky a otec jej nikdy nedal súhlas na trvalé odcestovanie s maloletým U.om z Belgického kráľovstva, čím sa matka podľa jeho presvedčenia dopustila neoprávneného premiestnenia dieťaťa a tým pádom bolo porušené opatrovnícke právo druhého rodiča. Uviedol, že nie je zmierený s neoprávneným premiestnením mal. U. do Slovenskej republiky, o čom svedčí iniciovanie návratového konania v Belgickom kráľovstve. Na základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že právomoc na konanie v predmetnej veci je založená Belgickým súdom. On, ako otec nikdy výslovne ani iným jednoznačným spôsobom neprijal v tejto veci právomoc súdu od Slovenskej republiky ani rozhodné právo Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že výrok I. napadnutého uznesenia, tak ako ho formuloval konajúci súd, je nevykonateľný, nakoľko dočasnosť neodkladného opatrenia vymedzil na čas určitý k 2 rôznym právnym skutočnostiam : 1. k podaniu návrhu rodičov na súd a zároveň 2. do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Keďže matka podala návrh vo veci samej - návrh na rozvod mnaželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu 30.5.2019, možno uzavrieť, že neodkladné opatrenie malo zaniknúť k 30.5.2019. Na základe uvedeného konštatoval, že výrok I. napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľný, vnútorne rozporný, a preto aj nevykonateľný. Ďalej namietal, že konajúci súd nesprávne rozhodol o momente vykonateľnosti rozhodnutia (výrok V.), pretože neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť až jeho doručením účastníkom konania a nie dňom vyhotovenia. Uviedol, že výrok IV. napadnutého rozhodnutia spôsobuje neprípustnú retroaktivitu jeho povinnosti platiť výživné od 1.5.2019, pričom konajúci súd nijako nevysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že za účelom zabezpečenia potreby neodkladnej úpravy pomerov je mu nevyhnutné uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. detí so spätnými účinkami. Rozhodnutie v napadnutom výroku IV. označil za arbitrárne, a nerešpektujúcu konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej je môže konajúci súd predbeťným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov iba s účinkami ex tunc, nie s účinkami ex tunc (R 53/1964). Ďalej namietal, že konajúci súd neaplikoval na prejednávanú vec príslušné právne normy práva Európskej únie v otázkach právomoci súdov a rozhodného práva vo veci rodičovských práv a povinností, práva styku a vo veciach vyživovacej povinnosti obsiahnutých predovšetkým v Nariadení 2201/2003, Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, dohovore o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 a Haagskom protokole z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom. Okrem tohto procesného pochybenia otec namietal aj nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, resp. skutočnosť, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu. Namietal preto tak zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného a úpravu styku. V súvislosti s určením výživného poukázal na posledné zamestnanie matky, ktorá bola zamestnaná v Bruseli a mala minimálne taký priemerný mesačný zárobok, ako otec a po nástupe na materskú dovolenku poberá finančné dávky a príspevky v takej výške, s ktorými je schopná dostatočne zabezpečiť výchovu a výživu obidvoch maloletých detí bez toho, aby rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia bolo určené výživné otcovi, u ktorého v tomto štádiu konania neboli hodnoverne a dôkladne preukázané príjmy. Nesúhlasil ani s výrokom o úprave styku, ktorá je podľa jeho názoru

nedostatočná. Nakoľko nemá možnosť častejšie pricestovať na Slovensko za účelom realizácie styku je žiaduce zabezpečiť aj alternatívny spôsob kontaktu vo forme videohovorov, ktoré sú pre obidvoch rodičov relatívne jednoducho realizovateľné. Poukázal na , z ktorého je zrejmé, že okrem náležitosti žaloby a špecifikácie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľka domáha, je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto už v tomto štádiu konania musí predložiť navrhovateľ také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základnej podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh matky zamietol a v prípade, ak by odvolací súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu, navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že maloleté deti U. G. a S. G. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, dočasne sa upravuje styk otca C. Y. U. G. s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi v čase o 9:00 do 12:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod. dva po sebe nasledujúce dni v mesiaci, ktoré otec oznámi matke v časovom predstihu dva dni pred začiatkom realizácie styku, a to bez prítomnosti matky a tretích osôb a dočasne upravil styky otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo každý stredu, sobotu a nedeľu o 09:00 hod. uskutočniť videohovor s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie používanej matkou, matka je povinná videohovor umožniť bez prítomnosti tretích osôb a počas hovoru nekomunikovať s deťmi v slovenskom jazyku. Vo výnimočných prípadoch, ak nie je možné videohovor otca s maloletými deťmi realizovať, je matka povinná v najbližšom možnom čase kontaktovať otca a videohovor s maloletými deťmi mu umožniť.

4. Otec v podaní doručenom konajúcemu súdu 6.2.2020 zmenil svoj odvolací návrh tak, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh matky zamietol a v prípade, ak by odvolací súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu, navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že maloleté deti U. G. a S. G. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, dočasne sa upravuje styk otca C. Y. U. G. s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi tri po sebe nasledujúce dni v mesiaci, prvý deň v čase od 14:30 do 18:30 hod., druhý deň od 8:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:30 hod. do 18:30 hod. a tretí deň od 8:00 hod do 12:00 hod., ktoré otec oznámi matke v časovom predstihu najneskôr dva dni pred začiatkom realizácie styku, a to bez prítomnosti matky a tretích osôb, dočasne upravil styky otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo každý sobotu a nedeľu o 09:00 hod. a jeden pracovný deň v týždni, ktorý sa dohodne medzi matkou a otcom počas v poslednú predchádzajúcu nedeľu vrátane jeho času, uskutočniť videohovor s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie používanej matkou, matka je povinná videohovor umožniť bez prítomnosti tretích osôb a počas hovoru nekomunikovať s deťmi v slovenskom jazyku. Ak nie je možné videohovor otca s maloletými deťmi realizovať, je matka povinná v najbližšom možnom čase kontaktovať otca a videohovor s maloletými deťmi mu umožniť a dočasne upravil styky otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým deťmi dvakrát v roku počas jedného týždňa mimo bydliska matky s tým, že matka je oprávnená nasledovať maloleté deti na prázdniny s otcom a otec oznámi matke túto skutočnosť najneskôr jeden mesiac pred prevzatím maloletých detí.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí s návrhom aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný. K otázke podmienkam konania vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie má charakter predbežného neodkladného opatrenia, to znamená, že aj v zmysle judikatúry EÚ aj v zmysle čl. 20 Nariadenia rady (ES č. 2201/2003 z 27.11.2003) v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie vrátane ochranných opatrení s ohľadom na osoby alebo majetok v štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodnúť vo veci samej súd iného členského štátu. Vyslovila presvedčenie, že v zmysle ustálenej judikatúry je Slovenská republika aj štátom obvyklého pobytu detí s prihliadnutím na miesto, kde dieťa dlhodobo žije, má vytvorené rodinné, sociálne zázemie, miesto, kde navštevuje predškolské zariadenie a má svojho lekára. Vzhľadom k odvolaciemu petitu otca je zrejmé, že súhlasí so zverením maloletých detí do výchovy matke, navrhuje len zmeniť vo výroku o úprave styku a tým v podstate súhlasí s pobytom maloletých detí v Slovenskej republike. Vo vzťahu k otcom žiadanej úprave styku uviedla, že požiadavky otca sú nadmieru neprimerané, nevykonateľné a postrádajú akúkoľvek súdnosť a mieru spravodlivosti. Nesúhlasila s realizáciou styku bez jej prítomnosti s poukazom na útly vek detí a jazykovú bariéru. Ďalej nesúhlasila

s úpravou styku vo forme videohovoru a v tejto súvislosti tvrdila, že tieto vyvolávajú u mal. U.a apatiu, až traumu, nevynímajúc až citové vydieranie zo strany otca. K výroku o určení výživného uviedla, že vyživovacia povinnosť otca ako povinnej osoby voči mal. deťom je daná zo zákona a nemožno sa jej zbaviť. Uviedla, že priemerný mesačný zárobok otca je 3.200 Eur až 4.000 Eur. Vyslovila presvedčenie, že otec nemá skutočný záujem o mal deti, nakoľko sa o ne nestaral ani počas ich spolužitia v jednej domácnosti.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam účastníkov konania nevyjadril.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa (ďalej len „“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa , a , ďalej len ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bola osvedčená nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, predovšetkým maloletých detí a to v súlade s ich najlepším záujmom, ktorým v dôsledku zjavného nezvládnutia ukončenia partnerského vzťahu rodičov hrozí nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, ako i porušovanie ich práva na starostlivosť oboch rodičov, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na realizácii ich rodičovských práv a povinností. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletých detí sú v rozvodovom konaní, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z podaní oboch rodičov vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú výrazne narušené a konfliktné, odlišne hodnotia rovnaké situácie.

15. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia súdu do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa,

ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností.

16. Odvolací súd vyhodnotiac argumenty oboch rodičov, ako aj zástupcu maloletého dieťaťa - kolízneho opatrovníka, dospel k presvedčeniu, že v prejednávanom prípade je nevyhnutná ingerencia súdu do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia, a to dočasným zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, predovšetkým s prihliadnutím na vek detí (3 roky a 1 rok), pre ktorý je charakteristická fyzická aj psychická naviazanosť na matku, pričom otec v podanom odvolaní nežiadal o zverenie mal. detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.

17. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorá zodpovedá účelu neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu a súčasne zohľadňuje aj vek maloletých detí a špecifické okolnosti prejednávaného prípadu (vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné povinnosti otca). Prítomnosť matky počas styku je odôvodnená tak vekom maloletých detí ako aj silnou biologickou väzbou na matku dávajúc možnosť pružnejšieho zásahu matky v prípade nepredvídaných okolností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti a otec podľa konkrétnej situácie a aktuálneho citového a emočného nastavenia maloletého, bude prítomnosť matky pri styku tolerovať a vnímať ako pomocný element. Odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky otca k rozsahu jeho styku s maloletými deťmi (požadujúcim širší rozsah úpravy) zdôrazňujúc, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu rešpektuje rodičovské práva otca, pričom o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým bude možné rozhodnúť až po vykonaní riadneho dokazovania v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , a v ktorom budú relevantné tu prezentované výhrady rodičov k osobe druhého manžela. Dodáva, že v tomto štádiu konania je predčasné polemizovať o tom, v akom rozsahu a frekvencii je vhodné zabezpečovať jeho styk s maloletými deťmi, prípadne či je v tomto štádiu konania a vzhľadom na nízky vek mal. detí vhodné upraviť styk prostredníctvom videohovoru a až v prebiehajúcom konaní vo veci samej budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje. V tomto konaní ide predovšetkým len o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Konštatuje, že už samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 7 resp. 30 dňovej lehote, neumožňuje tak konajúcemu, vykonať náležité dokazovanie a riadne zistiť skutočný stav veci ohľadom úpravy styku, ktorá bude v najlepšom záujme maloletých detí.

18. Pre úplnosť však dodáva, že najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom stále zostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody o úprav styku poskytuje rodičom dostatočný priestor na to, aby sa o stretávaní s maloletými deťmi mohli slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený rámec styku dohodou modifikovali podľa potrieb maloletých detí a ich samotných. Odvolací súd dôrazne preto apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k pokojnému priebehu styku a takýmto spôsobom naplnili prezentovanú lásku voči svojim deťom.

19. Odvolací súd posúdením právnych pomerov účastníkov konania a ich relevancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade boli splnené ku dňu jeho rozhodnutia ( ) zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného, keď matka podaným návrhom osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov o výživnom vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, keďže medzi manželmi nie je zhoda o riadnom plnení si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a tiež o výške tejto vyživovacej povinnosti. V danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otcovi hradiť výživné na maloleté deti, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že manželia od novembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Poukazuje na to, že otec v podanom odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že by si si plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým, naopak v tejto veci sa spolieha na rodičovský

príspevok matky a pomoc od štátu v podobe rodinných prídavkov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že určenie výživného v danom prípade je dôvodné a stotožnil sa aj s výškou výživného vo výške 200 Eur pre mal. U.a a vo výške 150 Eur pre mal. S. s tým, že rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní neodkladným opatrením nie je daný kritériami určenými v a Zákona o rodine, ale rozsahom nevyhnutnej miery ( ), nota bene neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných potrieb mal. detí. Odvolací súd je toho názoru, že súdom prvej inštancie určené výživné, pri zohľadnení príjmu matky, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, kritériu nevyhnutnosti zodpovedá. Konštatuje, že v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na časové obdobie, za ktoré tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd musí rozhodnúť, nie je možné vykonávať tak dôsledné dokazovanie ohľadne príjmov otca, ale aj odôvodnených potrieb mal. detí a dokazovanie v tomto smere bude dôsledne vykonané v konaní vo veci samej, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodne. Dodáva, že osobné pomery, ani príjem otca zatiaľ zistené neboli, avšak otec, ktorý je v produktívnom veku, vo svojom odvolaní nepoprel tvrdenie matky v návrhu, že je zamestnaný a ani, že jeho príjem dosahuje cca od 3200 Eur do 4000 Eur mesačne.

20. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolacie námietky otca vo vzťahu k právomoci slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v predmetnej právnej veci je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť v súlade s článkom 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, v zmysle ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Súd prvej inštancie v tomto konaní v zmysle čl. 8 Nariadenia rady správne zameral svoje dokazovanie na zistenie miesta obvyklého pobytu maloletých detí, pričom so záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožňuje aj odvolací súd a v celom rozsahu poukazuje na rozsiahle, dôsledné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v jeho relevantnej časti (bod. 16 odôvodnenie), pričom otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné posúdenie obvyklého pobytu maloletých detí než v Slovenskej republike. Dodáva, že podľa SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pre konania vo veciach rodičovských práv a povinností s cudzím prvkom v rámci Európskej únie sa preto prednostne aplikuje Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 s výnimkou konaní týkajúcich sa len vyživovacej povinnosti, ktoré podľa poznámky č. 11 v jeho úvode a čl. 1 ods. 3 písm. e) sú z jeho obsahu pôsobnosti vylúčené. V súvislosti s otázkou právomoci súdov Slovenskej republiky v časti konania o určení výživného na mal. deti, odvolací súd dospel k záveru, že právomoc slovenského súdu je daná aj v tejto časti konania. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť, čo správne namietal otec v podanom odvolaní, že za účelom bezpečného ustálenia svojej právomoci na konanie o určení výživného na mal. deti neaplikoval ustanovenia článkov Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať dňa 18.6.2011, a ktoré sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti priznanej právom toho-ktorého členského štátu vyplývajúce z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva a švagrovstva. Uvedený nedostatok v postupe konajúce súdu ale nemal za následok nesprávnosť nepadnutého rozhodnutia, keďže po ustálení obvyklého pobytu mal. detí v čase začatia konania v Slovenskej republike, tak ako bolo odvolacím súdom vyššie uvedené, je možné založiť právomoc slovenského súdu na konanie o určení výživného v zmysle čl. 3 písm. b) (t.j. podľa obvyklého pobytu oprávnených mal. detí), ako aj písm. d) Nariadenia o výživnom, nakoľko vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je v prejednávanej veci spojená s rozhodovaním o rodičovských právach a povinnostiach, nota bene konaním o otázke zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a určenia styku, ktoré konania navzájom úzko súvisia, sú prepojené a je vhodné ich prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne a vyhnúť sa tým riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

21. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa nemožnosti nadobudnutia obvyklého pobytu mal. U.a na území Slovenskej republiky s ohľadom na neoprávnené premiestnenie maloletého na jeho územie, odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že otec na príslušnom súde v Slovenskej republike ( ) neinicioval súdne konanie o návrat maloletého dieťaťa, čím možno uzavrieť, že otec sa zmieril s pobytom maloletého na území Slovenskej republiky, kde maloletý za uvedené obdobie nadobudol obvyklý pobyt, kde má centrum svojho rodinného života, vybudoval si sociálne väzby

a zžil sa s prostredím. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že rodičia sa na zmene pobytu maloletého dieťaťa v čase jeho odchodu nedohodli spoločne. Dodáva, že konanie o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu upravuje Dohovor o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. prijatý Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 a Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 s tým, že na konanie je príslušný justičný orgán štátu, na územie ktorého bolo maloleté dieťa údajne neoprávnene premiestené, preto nie sú relevantné ani odvolacie námietky otca, ktorý tvrdil, že údajne inicioval návratové konanie v Belgickom kráľovstve. Zároveň je potrebné poukázať na čl. 12 citovaného Dohovoru, podľa ktorého návrat dieťaťa možno nariadiť len ak od neoprávneného premiestnenia neuplynula doba jedného roka (v čase podania návrhu).

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. ako vecne správne potvrdil a súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, preto len na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa , .

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Odvolací súd podľa zmenil uznesenie v napadnutom výroku I. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď sa stotožnil s odvolacími námietkami otca, že predmetný výrok ako ho formuloval súd prvej inštancie je nevykonateľný, pretože trvanie neodkladného opatrenia konajúci súd časovo ohraničil dvomi rôznymi právnymi skutočnosťami, a to do podania návrhu rodičov na súd (nie je zrejmé aký návrh mal konajúci súd na mysli, pozn. odvolacieho súdu) a do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, na základe čoho možno konštatovať, že takýto výrok napadnutého uznesenia je nezrozumiteľný, vnútorne rozporný a preto aj nevykonateľný.

25. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

26. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné odvolacie námietky otca voči výroku V. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie v rozpore s ust. nariadil vykonateľnosť napadnutého uznesenia už momentom jeho písomného vyhotovenia a v tejto časti rozhodnutie navyše nijako neodôvodnil. Ustanovením je osobitne upravená vykonateľnosť uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vzhľadom na účel a právnu povahu neodkladných opatrení platí, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis. Všeobecnú výnimku vykonateľných neodkladných opatrení v súlade s ust. vymedzuje ust. a , ktoré však nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko predmetom konania zjavne nebolo neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého podľa , ktoré je špeciálnym typom neodkladného opatrenia, ktoré súd nariaďuje najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu a ktoré je možné nariadiť len v prípade, ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, o čo v tomto prípade zjavne nešlo a ani neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti maloletého podľa , keďže maloleté deti sa už v čase podania návrhu vo faktickej starostlivosti matky nachádzali.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch I. a V. podľa zrušil, pretože neje o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, ktoré pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Odvolací súd zrušil ako nadbytočný aj výrok o trovách konania účastníkov podľa , pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil ( ).

28. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( Z.z).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).