Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Csp-39-2017.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/39/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, pr. zast. advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. č. XX, XXXXX B., H. T., o zaplatenie 155,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobcovi - Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky bez autorizácie na tunajšom súde dňa 28.02.2017, doplnenou v listinnej podobe podaním doručeným súdu dňa 07.03.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 155,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 36,41 eur od 01.04.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16,61 eur od 06.05.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 21,60 eur od 04.06.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 36,41 eur od 04.07.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12,66 eur od 05.08.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32,05 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len "právny predchodca žalobcu"), a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznamované listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a prípadných ich dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnila. Žalobca si preto uplatnil nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu uvedenú v žalobe (V. S.. XXX, ktorú adresu má žalovaná zároveň evidovanú ako adresu trvalého pobytu podľa lustrácie v registri obyvateľov SR), z ktorej sa zásielka vrátila s označením adresát je neznámy. Súd požiadal o doručenie zásielky žalovanej na uvedenú adresu aj príslušný útvar policajného zboru, ktorý súdu oznámil, že žalovaná sa na uvedenej adrese nezdržiava asi tri roky. Na základe uvedeného súd vykonal ďalšie lustrácie pobytu žalovanej. Obec V. S. súdu oznámila, že žalovaná sa na adrese V. S. č. XXX od januára 2015 nezdržiava. Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne a zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok garančného poistenia a dávok v nezamestnanosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou vyplýva, že žalovaná nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov od 01.09.2009. V spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX žalovaná uviedla adresu v Českej republike, na ktorej sa zdržiava. Na túto adresu súd žalovanej doručil žalobu aj s prílohami a s poučením a výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Tunajší súd uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2018 vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil (výrok I.), žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a rozhodol, že žalobcovi - Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, vracia súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení (výrok III.).
5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2019, právoplatným dňa 30.12.2019, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dopyt na žalovanú s tým, aby mu oznámila, či na adrese v Českej republike, ktorú súd zistil, sa zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tu trvale, či sa tu zdržiava spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, či tu pracuje a podobne. Súd prvej inštancie sa prednostne sa musí zaoberať námietkou žalobcu, či sú splnené predpoklady pre vyvodenie právomoci tamojšieho súdu v zmysle čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 a až následne môže súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť.
6. V intenciách uvedeného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, tunajší súd vyzval žalovanú, aby oznámila, či sa v Českej republike zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, či má na území Českej republiky sociálne väzby, či sa tam zdržiava spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, či tam pracuje a podobne. Uvedená výzva bola žalovanej doručená na adresu v Českej republike.
7. Na túto výzvu reagovala žalovaná podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2020 označeným ako "Odpoveď na Výzvu" zo dňa 31.01.2020, v ktorom uviedla, že si nie je vedomá dlhu 155,74 eur, nemá žiadne vyrozumenie k tejto dlžnej čiastke, dlhodobo sa zdržiava na území Českej republiky, kde má uzavretú pracovnú zmluvu s firmou SETL SK, s.r.o. - organizační složka, so sídlom 664 67 Sobotovice č. 60, Česká republika, IČO: 29413664, kde pracuje ako pomocný pracovník v Pivovare M. W., T. X, XXX XX M. W. a naďalej chce byť zamestnaná a trvale sa zdržiavať na území Českej republiky. Oznámila, že so svojimi rodinnými príslušníkmi nie je v kontakte a v Českej republike pracuje a býva sama. Zároveň žalovaná uviedla adresu svojho prechodného pobytu a korešpondenčnú adresu v Českej republike, a to T. P. č. XX, XXXXX B., H. T..
8. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
9. Podľa článku 4 ods. 1 oddiel 1 kapitola II Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len "nariadenie"), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
10. Podľa článku 4 ods. 2 oddiel 1 kapitola II citovaného nariadenia na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.
11. Podľa článku 5 ods. 1 oddiel 1 kapitola II citovaného nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
12. Podľa čl. 17 ods. 1 oddiel 4 kapitola II citovaného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
13. Podľa čl. 18 ods. 2 oddiel 4 kapitola II citovaného nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa čl. 19 oddiel 4 kapitola II citovaného nariadenia od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu alebo 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
15. Podľa čl. 26 ods. 1 oddiel 7 kapitola II citovaného nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
16. Podľa čl. 26 ods. 2 oddiel 7 kapitola II citovaného nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať o absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
17. Podľa čl. 28 oddiel 8 kapitola II citovaného nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
18. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
19. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
21. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
22. Z podanej žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná je spotrebiteľom. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej priznania nároku, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu žalobcu - Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469. Súd k tomu uvádza, že
predmetná zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, je zmluvou o poskytovaní verejných služieb a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Žalovaná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, využívaním služieb dodávateľa uspokojovala svoje osobné potreby, teda žalovaná sa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ poskytujúci klientom služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom.
23. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že citované nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 citovaného nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 citovaného nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Otázku bydliska posudzuje procesný súd podľa svojho národného práva, v predmetnom prípade práva slovenského. Slovenský právny poriadok však pojem bydlisko v žiadnom svojom právnom predpise nevymedzuje, preto pri určení, čo tento pojem znamená, treba vychádzať z ustálenej judikatúry. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je teda miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, popr. kde pracuje, pokiaľ tam býva.
24. Posúdiac vyššie uvedené zistené skutočnosti a aplikujúc citované ustanovenia nariadenia súd dospel k záveru, že tunajší súd nemá právomoc v danej veci konať, keď vykonanými lustráciami a dopytom na žalovanú súd zistil, že žalovaná má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne na území iného členského štátu Európskej únie, a to na území Českej republiky. Súd zistil, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava na území Českej republiky, na adrese v Českej republike preberá poštové zásielky, je tu zamestnaná a má v úmysle naďalej sa tu zdržiavať a pracovať. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, konania sa nezúčastnila, doručeným podaním odpovedala na výzvu súdu ohľadom oznámenia rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jej bydliska. Z obsahu spisového materiálu zároveň nevyplýva existencia dohody strán o právomoci podľa článku 19 citovaného nariadenia.
25. Nakoľko právomoc tunajšieho súdu nemôže byť založená na žiadnom z ustanovení citovaného nariadenia, súd v súlade s článkom 28 nariadenia aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na § 9 a § 161 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.
26. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku nedostatku právomoci súdu, teda žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania by mala podľa § 256 ods. 1 C.s.p. žalovaná v celom rozsahu voči žalobcovi, ale pretože si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žalovanej ani žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli rozhodol súd tak, že žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade
ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
30. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
31. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci, vracia žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. a/, m/ C.s.p.). Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.