Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-7-2020.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Subarea
54Cb/7/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: Noran s.r.o., so sídlom Nobelova 34 831 02 Bratislava, IČO: 46 826 653, zastúpeným AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: 3P DEVELOPMENT IS s.r.o., so sídlom Mliekárenská 3, 821 09 Bratislava, IČO: 50 329 090, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.03.2020, sa žalobca domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, konkrétne parcelách registra "C", zastavané plochy a nádvoria, v kat. území G., obec G., okres U., zapísaných na LV. č. XXXX, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ktoré budú právoplatne priznané súdom, in eventum za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vzniknuvších zo zmlúv o dielo v znení ich príloh ako sú definované v podanom návrhu, resp. na základe všetkých faktúr vystavených žalobcom žalovanému obsiahnutých v tomto návrhu.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že je veriteľom žalovaného vo vzťahu k peňažnej pohľadávke vo výške a) 88.611,09 €, ktorá je splatná a ktorej úhrady sa žalobca domáha návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a b) 66.991,44 €, ktorej splatnosť má nastať 30.07.2022, nakoľko ide o garančnú zábezpeku vo výške 5% z každej faktúry, ktorú vystavil žalobca žalovanému. Strany sporu uzatvorili tri zmluvy o dielo, predmetom ktorých bol okrem iného záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa dielo a záväzok žalovaného ako objednávateľa dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi odplatu. V zmysle zmlúv dochádzalo k priebežnej fakturácii odplaty a k priebežným úhradám faktúr, pričom z každej fakturovanej sumy žalovaný zadržal v zmysle zmlúv 10% sumy. 5% ako zádržné splatné 30 dní po odovzdaní a prevzatí diela a 5% ako garančná zábezpeka, splatná 30 dní od momentu uplynutia záručnej doby. Žalobca diela v zmysle zmlúv vykonal a odovzdal a žalovaný tieto prevzal, preto sa stalo zádržné vo výške 5% z každej fakturovanej sumy splatné vždy 30 dní od odovzdania a prevzatia diela. Žalovaný faktúry vystavené žalobcom dodnes neuhradil celkom alebo sčasti, pričom z každej faktúry okrem toho ostane uhradiť záručnú zábezpeku, ktorej splatnosť nastane až v budúcnosti. Neuhradená dlžná suma z faktúr po lehote splatnosti predstavuje celkom 88.611,09 € a neuhradená dlžná suma z faktúr, ktorých splatnosť ešte len nastane predstavuje 66.991,44 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal žalobcovi bez relevantného dôvodu plniť, existuje dôvodný predpoklad toho, že žalovaný je platobne neschopný a nebude preto schopný svoje záväzky dobrovoľne uhradiť, následkom čoho bude exekúcia. Predpokladom úspešnej exekúcie je existencia majetku žalovaného. Do momentu exekúcie však môže žalovaný prísť o akýkoľvek takýto majetok, pričom uvedeným dôjde k zmareniu exekúcie. Exekúcia tak je vzhľadom k uvedenému ohrozená. Žalobca preto
žiada o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v prospech zabezpečenia pohľadávok žalobcu z dôvodu, že je ohrozená budúca exekúcia.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Dňa 12.08.2016 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o dielo, v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 30.03.2017, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - Stavbu "Miestna obslužná komunikácia S. - II. etapa" a objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo prevziať a zaplatiť zaň maximálnu dohodnutú cenu. Podľa čl. 8.1. zmluvy, podkladom pre úhradu za realizáciu diela sú faktúry.
5. Dňa 16.08.2016 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o dielo, v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2017, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - Stavbu "T. pre výstavbu rodinných domov - I. etapa" a objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo prevziať a zaplatiť zaň maximálnu dohodnutú cenu. Podľa čl. 8.1. zmluvy, podkladom pre úhradu za realizáciu diela sú faktúry.
6. Dňa 21.09.2016 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o dielo, v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2017, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - Stavbu "G. - N.. Q. a objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo prevziať a zaplatiť zaň maximálnu dohodnutú cenu. Podľa čl. 8.1. zmluvy, podkladom pre úhradu za realizáciu diela sú faktúry.
7. Z knihy záväzkov žalovaného ako aj z faktúr vystavených žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi za prevedené práce v období od 07.09.2016 do 28.02.2018, vyplýva, že v uvedenom období boli žalovanému vystavené faktúry v celkovej sume 168.058,94 €.
8. Dňa 31.01.2020 žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie záväzkov v celkovej výške 95.686,24 €, vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o dielo.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., obec G., okres U. vyplýva, že vlastníkom parciel registra "C" evidovaných v katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, je žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1.
10. Dňa 31.03.2020 žalobca podal na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh voči žalovanému na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na zaplatenie 88.156,97 € s príslušenstvom.
11. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukazujúcimi cenovú ponuku diela "G. - N.. Q.", kópiou katastrálnej mapy, potvrdením o komplexnom poistení žalobcu, preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí stavby, tiež dôkazmi preukazujúcimi súpisy prác a rozpočty diel, ďalej dodacími listami ako aj rekapituláciami ponukových rozpočtov, nakoľko predmetné dôkazy nie sú v danom prípade pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému relevantné.
12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
13. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
19. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
20. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
22. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca však vo svojom návrhu nielenže neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto okolnosť ani neuviedol. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu len uviedol, že (s poukazom na predložené dôkazy) má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, pričom opísal priebeh jej vzniku. Uvedené však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
23. Žalobca odôvodňuje potrebu zabezpečenia svojej pohľadávky zriadením súdneho záložného práva len tým, že žalovaný prestal bez relevantného dôvodu žalobcovi plniť svoje splatné záväzky, čím odôvodňuje predpoklad, že žalovaný je platobne neschopný. Uvedené tvrdenia žalobcu sú však abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Mohlo by sa jednať napríklad o situáciu, kedy by sa určitý subjekt úmyselne zbavoval svojho, doposiaľ záložným právom nezaťaženého majetku, s cieľom ukrátiť svojho veriteľa, čím by bola reálne ohrozená úspešnosť veriteľovej budúcej exekúcie. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, v tomto prípade žalobca. Chýbajúce osvedčenie takýchto skutočností nemožno ničím nahradiť a je základnou
podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca však existenciu žiadnych obdobných skutočností súdu ani len neuviedol a súd tak nemohol v jeho návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému.
24. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.