Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28C-15-2020.pdf
PDF · 97.29 KB
No categories available
28C/15/2020
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, Galanta, zast.: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 672 832, so sídlom Šafárikova 1522/42, Galanta, proti žalovaným: 1. KORINVEST, s.r.o., IČO: 51 256 096, so sídlom Pod hájom 962/24, Dubnica nad Váhom, 2. Mgr. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, T., o určení vlastníckeho práva a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Žalovanému v 2. rade sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre obec Sereď, katastrálne územie Sereď a to s pozemkom registra „C“, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 153 m2, s pozemkom registra „C“, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 295 m2 a s pozemkom registra „C“, vedeným ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ X vo výmere 67 m2 a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, ani zaťažiť vecným či záväzkovým právom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáha, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca zároveň so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.2018 žalobca ako predávajúci previedol na žalovaného v 1. rade, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre obec Sereď, kat. úz. Sereď (ďalej len ako „nehnuteľnosť“) a to k: pozemku registra „C“, vedenému ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 153 m2, pozemku registra „C“, vedenému ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 295 m2, pozemku registra „C“, vedenému ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 67 m2. Žalovaný v 1. rade sa žalobcovi zároveň v Kúpnej zmluve zaviazal uhradiť kúpnu cenu a to nasledovne: prvú časť kúpnej ceny vo výške 80.000,- eur bankovým prevodom prostredníctvom vinkulovaného účtu, druhú časť kúpnej ceny spočívajúcu v prevode vlastníckeho práva ku dvom jednoizbovým bytom v rozlohe min. 30 m2 podlahovej plochy v bytovom dome, ktorý mal na Nehnuteľnosti postaviť žalovaný v 1. rade spolu so spoločnosťou SUNHOUSE s.r.o. a to najneskôr do 3 rokov od podpisu Kúpnej zmluvy, alebo v prípade nedodržania termínu odovzdania bytov sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi druhú časť kúpnej ceny v peniazoch vo výške 90.000,- eur prevodom na účet žalobcu a to do 30 dní odo dňa vzniku nároku. Prvú časť kúpnej ceny žalobcovi žalovaný v 1. rade uhradil.
3. Z výpisu z obchodného registra na žalovaného v 1. rade síce vyplýva, že jedinou jeho spoločníčkou a konateľkou má byť Oľga Korinková, za žalovaného v 1. rade však táto osoba vo vzťahu k žalobcovi nikdy nejednala, nikdy ju ani nevidel, ani sa s ňou nerozprával. Ohľadom odkúpenia Nehnuteľnosti žalobcu v mene žalovaného v 1. rade oslovil pán Mgr. Korinek, t.j. žalovaný v 2. rade. S ním bol za prítomnosti ďalšieho svedka na osobnom stretnutí, kde sa preberala ponuka žalovaného v 1. rade na odkúpenie Nehnuteľnosti, žalovaný v 2. rade mu v mene žalovaného v 1. rade poslal do mailu návrh Kúpnej zmluvy, žalovaný v 2. rade podpisoval ako splnomocnenec za konateľku žalovaného v 1. rade aj Kúpnu zmluvu. Rovnako v texte Kúpnej zmluvy v bode 5.2 iii. sa za adresu kupujúceho považuje mailová adresa jarokorinekmail.com, teda mailová adresa žalovaného v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný do obchodného registra len v decembri 2017 a k podpisu Kúpnej zmluvy došlo dňa 21.03.2018, je zrejmé, že žalovaný bol založený len za účelom tejto jednej investičnej akcie. Nakoľko ohľadne nej pani Korinková za žalovaného v 1. rade nikdy oficiálne nekonala, je zrejmé, že bola v obchodnom registri zapísaná len formálne. Vzhľadom k zhode v priezviskách je vysoko pravdepodobné, že ide o osobu, ktorá je vo vzťahu k žalovanému v 2. rade osobou blízkou. Dňa 17.3.2020 bol žalobcovi žalovaným v 2. rade doručený mail z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade svoj záväzok už ani v budúcnosti nesplní, pritom zo znenia tohto mailu opätovne vyplynulo, že žalovaný v 2. rade v ňom vystupuje ako zástupca žalovaného v 1. rade. V maily sa výslovne uvádza: „Spoločnosť Korinvest s.r.o. nebude z ekonomických dôvodov realizovať výstavbu bytového domu na ulici Cukrovarská v Seredi.“, „Aktuálne je spoločnosť Korinvest s. r. o. insolventná a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiadne príjmy a nie je schopná si plniť akékoľvek záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že celý stavebný pozemok o výmere cca 1054 m2 na ulici Cukrovarská v Seredi spoločnosť Korinvest s .r. o. už nevyužije a bude odpredaný. Vzhľadom na skutočnosť, že viem, že ste pozemok odpredali spoločnosti Korinvest síce za trhovú cenu, ale od uvedeného pozemku ste mali „viac očakávaní“, tak Vám tento celý stavebný pozemok ponúkam prednostne za 189.000,- Euro, predtým ako bude ponuka zverejnená za 200.000,- Euro.“ Následne bol žalobcovi dňa 25.03.2020 od žalovaného v 2. rade doručený ďalší mail, pričom sa v ňom uvádza: „Firma Korinvest už vlastne neexistuje.“, „Aby som pravdu povedal, tak najviac by mi v túto chvíľu vyhovovalo odpredať daný pozemok cez verejnú inzerciu za 200 tis. resp. aj za viac, aby som aspoň čiastočne ponížil straty, o ušlom zisku ani nehovorím.“, „Sú vlastne len dve možnosti. Buď to predám Vám za 185 tis. a zachránim si ako sa povie česť a dobré meno aspoň v rámci možnosti alebo to predám niekomu inému za 200 tis. a zachránim si aspoň časť peňazí.“
4. Z uvedených mailov vyplývajú, okrem iného, dve veci. Prvou je, že žalovaný v 2. rade stále hovorí o žalovanom v 1. rade ako o sebe. Po celý čas v mene žalovaného v 1. rade fakticky konal a v jeho mene sa vyjadroval žalovaný v 2. rade, čiže žalovaný v 1. rade je fakticky spoločnosťou žalovaného v 2. rade. Druhou vecou, ktorá z uvedených mailov vyplýva je, že žalovaný v 1. rade žiadny bytový dom stavať nebude, je insolventný a nie je schopný splácať akákoľvek záväzky, teda že už nikdy svoj záväzok uhradiť žalobcovi druhú časť Kúpnej zmluvy nesplní, resp. nebude mať možnosť splniť svoj záväzok. V druhom maily bolo dokonca uvedené, že žalovaný v 1. rade už de facto ani neexistuje. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1054, vedeného Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, vyplýva, že Nehnuteľnosť mala byť kúpnou zmluvou , vklad ktorej povolil Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, pod č. vkladu V XXX/XXXX dňa 26.02.2020, prevedená zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Napriek tomu, že kúpnu zmluvu medzi žalovaným v 1. a 2. rade kataster síce zavkladoval, takýto prevod vlastníckeho práva však považuje žalobca za neplatný a zápis na liste vlastníctva v prospech žalovaného v 2. rade len zakladá vyvratiteľnú domnienku, že vlastníkom Nehnuteľnosti je žalovaný v 2 rade. Zároveň žalobca tvrdí, že došlo k zániku Kúpnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia na strane žalovaného v 1. rade a preto žalobcovi a žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť vzájomne si vydať všetko, čo vzájomne podľa Kúpnej zmluvy nadobudli.
5. Kúpna zmluva medzi žalovanými je neplatná pre obchádzanie zákona v zmysle zásady in fraudem legis a je tiež neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Konanie in fraudem legis teda predstavuje postup, ktorým sa vylúči záväzné pravidlo zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav javí z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Zákon dáva veriteľovi možnosť uspokojiť sa z majetku dlžníka v prípade, ak tento nesplní svoj zmluvný záväzok. Rovnako, v prípade pokiaľ sa záväzok dlžníka stane nemožný, zmluva zaniká a strany majú povinnosť vrátiť si vzájomné plnenie. Konaním žalovaných bolo toto právo žalobcu vylúčené. Uvedený prevod medzi žalovanými nemal zjavne iný dôvod, len vyčistiť spoločnosť, ktorá fakticky patrila žalovanému v 2. rade od majetku, aby tak nemusela
splatiť veriteľom jej dlhy a aby sa tak žalovaný v 2. rade bez primerané protiplnenia dostal k majetku. To, že k primeranému protiplneniu nemohlo dôjsť svedčí aj to, že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade previedol Nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade, je insolventný a bez akýchkoľvek prostriedkov, ktorými by si mohol plniť svoje záväzky.
6. Konanie žalovaného v 1. rade, ktorý konal prakticky neustále a výlučne prostredníctvom žalovaného v 2. rade a tiež konanie samotného žalovaného v 2. rade, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, bolo zároveň konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 2. rade, mal tento záujem vyhnúť sa tomu, aby žalovaný v 1. rade prišiel o Nehnuteľnosť v exekučnom konaní. Preto sa žalovaný v 1. rade pred splatnosťou svojho záväzku prostredníctvom rozhodnutí žalovaného v 2. rade svojho majetku zbavil, vlastnícke právo previedol na žalovaného v 2. rade a tým pádom zmaril možnosť žalobcu ako veriteľa, uspokojiť sa z Nehnuteľnosti. Možno teda konštatovať, že žalovaný v 2. rade previedol majetok „svojej“ spoločnosti na seba ako fyzickú osobu, aby tak o majetok neprišiel a nemusel prostredníctvom „svojej“ spoločnosti veriteľovi, teda žalobcovi, uhradiť zmluvný záväzok. Žalovaný v 2. rade, ako osoba blízka konateľke a jedinej spoločníčke žalovaného v 1. rade a de facto ako osoba, ktorá v mene žalovaného v 1. rade konala od samotného počiatku, nemohol byť pri nadobúdaní vlastníckeho práva dobromyseľný. V tomto prípade je však zrejmé, že ani byty, ale ani peniaze nebudú, pričom žalobca nemá na mysli, že nedostane konkrétne bankovky v hodnote 80.000,- eur, ale nedostane žiadne peniaze, nakoľko mu ich už nebude mať žalovaný v 1. rade z čoho vyplatiť, keďže žalovaný v 1. rade je insolventný, nevykonáva žiadnu činnosť a už prakticky ani neexistuje. Rovnako žalobca poukázal na to, že v tomto prípade je osobou, do ktorej majetkových práv bolo zasiahnuté a to tým, že žalovaný v 1. rade mu už nikdy neuhradí druhú časť kúpnej ceny. Inštitút odstúpenia od zmluvy využiť nemôže, nakoľko záväzok žalovaného v 1. rade splatný doposiaľ nie je. Inštitút odporovateľnosti rovnako nemôže využiť, nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva medzi žalovanými nemal ešte vymáhateľnú pohľadávku. Žiada preto súd, aby v záujme elementárnej spravodlivosti zohľadnil, že v súčasnosti nemá inú možnosť, ako sa domôcť svojho práva a preto žiada, aby jeho majetkovému právu poskytol súdnu ochranu.
7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade vo svojom maily zo dňa 25.03.2020 uvádza, že buď nehnuteľnosť od neho žalobca odkúpi za ním určenú cenu, o čo žalobca záujem nemá, alebo pozemok ďalej predá tretej osobe za 200.000,- eur. Výslovne hovorí, že sú len tieto dve možnosti. Je tu teda reálna hrozba, že Nehnuteľnosť žalovaný v 2. rade predá ďalšej osobe a to v krátkej dobe. Napriek tomu, že prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade bol neplatný, je žalovaný v 2. rade predsa len v súčasnosti zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva a preto de facto uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou môže. V prípade, pokiaľ by žalovaný v 2. rade ďalej Nehnuteľnosť scudzil na tretiu osobu, hrozilo by, že žalobca nebude mať už ako preukázať, že následný nadobúdateľ nebol dobromyseľný, v dôsledku čoho by sa už nemusel domôcť svojho práva sledovaného podanou žalobou. Žalovaný v 2. rade by tak mal peniaze, na ktoré siahnuť nemôže, keďže má pohľadávku voči žalovanému v 1. rade a nie voči žalovanému v 2. rade. Jediným poškodením by tak ostal žalobca. Bez urýchleného nariadenia neodkladného opatrenia by však boli majetkové práva žalobcu ohrozené a celé súdne konanie by stratilo význam, čo by bolo opätovne len popretím spravodlivosti.
8. Žalobca spolu so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súdu predložil aj Zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa 21.03.2018, výpis z obchodného registra spoločnosti KORINVEST, s.r.o., emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
17. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
19. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
21. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.
22. Žalobca svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred rozhodnutím konania vo veci samej, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
23. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V priebehu konania bolo totiž dostatočne osvedčené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovaného v 1. rade s tým, že žalovaný v 1. rade zaplatil len prvú časť kúpnej ceny vo výške 80.000,- eur žalobcovi a druhá časť kúpnej ceny mala predstavovať budúce
vlastnícke právo na dva jednoizbové byty v rozlohe min. 30 m2 podlahovej zastavanej plochy a to v bytovom dome, ktorý bude na uvedených parcelách realizovaný žalovaným v 1. rade a spoločnosťou SUNHOUSE s.r.o., ktoré mali byť žalobcovi odovzdané do 3 rokov od podpisu zmluvy. V prípade nedodržania termínu odovzdania bytov žalobcovi by bol žalovaný v 1. rade povinný uhradiť žalobcovi sumu 90.000,- eur. Táto druhá časť kúpnej ceny síce nie je doposiaľ splatná, avšak žalobca dostatočne osvedčil skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nebude realizovať výstavbu plánovaného bytového domu v Seredi, a taktiež, že je insolventný a nie je schopný si plniť akékoľvek záväzky voči svojim veriteľom, čím de facto splnenie svojej povinnosti ohľadom zaplatenia druhej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti voči žalobcovi sa stalo nemožným. Na základe toho žalobca dostatočne osvedčil, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným v 1. rade môže byť neplatná a stranám tak vznikla povinnosť vrátiť všetko, čo im bolo na základe zmluvy poskytnuté protistranou. Žalobca by tak mal vrátiť žalovanému v 1. rade sumu 80.000,- eur a žalovaný v 1. rade by zas mal na žalobcu previesť nehnuteľnosti. Súd má však tiež osvedčené, že žalobca spochybnil platnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2. rade, ktorý konal aj ako splnomocnenec žalovaného v 1. rade totiž bez toho, aby zaplatil druhú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, prípadne inak zabezpečil uspokojenie žalobcu (napr. odpredajom nehnuteľností za adekvátne protiplnenie a z nej uhradiť druhú časť kúpnej ceny), previedol vlastnícke právo uvedených nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na seba, teda žalovaného v 2. rade. Týmto krokom sa žalobcovi de facto zabránilo, aby sa v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti žalovaným v 1. rade uspokojil z tohto majetku, prípadne, aby mohol žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto konanie žalovaného v 2. rade sa z pohľadu súdu javí ako pokus o umelé znižovanie majetku žalovaného v 1. rade, a tým poškodiť jeho veriteľov a zároveň o snahu získať majetkoví prospech pre seba. Preto predmetom konania vo veci samej bude aj posúdenie prejudiciálnej otázky, a to platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd tu zároveň poukazuje na komunikáciu žalovaného v 2. rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti ponúkol na predaj žalobcovi, pričom túto ponuku spravil vo vlastnom mene s tým, že ak žalobca túto ponuku neprijme, nehnuteľnosti predá tretej osobe. Toto vyjadrenie žalovaného v 2. rade už samo o sebe osvedčuje obavu, že v prípade, ak súd vo veci samej rozhodne v prospech žalobcu, bude vymoženie jeho práva ohrozené, nakoľko nový vlastník nehnuteľností už môže byť dobromyseľným, čím nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam riadne a žalobca bude mať nárok len na náhradu škody.
24. Súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu je dôvodné, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 2. rade, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko týmto opatrením zabráni žalovanému v 2. rade scudziť, prípadne inak zaťažiť nehnuteľnosti a tak sťažiť žalobcom vymôcť svoje právo v prípade úspechu v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak bolo uznesenie doručené do 30.04.2020, plynie lehota až od 01.05.2020 (§ 1 písm. a/ a § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).