Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/13/2020

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcov: 1/ R. H., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom 982 62 H. X a 2/ I. H., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XX, obaja zastúpení Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov č. 53 Polina, IČO: 42 006 961, sídlo 982 62 Polina 53, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia 1/ a 2/ podali na Okresnom súde Revúca dňa 20.03.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na 3. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 184/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo veľkosti 590/3540 zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. H., ktorý majú žalobcovia 1/ a 2/ záujem predať, predseda bytového spoločenstva však žalobcom 1/ a 2/ odmietol vydať potvrdenie, že nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcom 1/ a 2/ predmetné potvrdenie.

2.Pred rozhodnutím o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v záujme riadneho a čo najúplnejšieho osvedčenia skutkového stavu ako aj v záujme poskytnutia možnosti žalovanému pre uplatnenie jeho procesných práv doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výzvou, aby sa žalovaný písomne vyjadril a uviedol najmä: (i) či majú žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanému nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky údržby a opráv, ak áno za aké obdobie a v akej výške, a (ii) aby vysvetlil dôvod, pre ktorý odmieta žalobcom 1/ a 2/ vydať potvrdenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiadne nedoplatky.

3.Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním z 31.03.2020 tak, že v podanom návrhu absentuje preukázanie, či žalobcovia 1/ a 2/ majú skutočne splnené povinnosti zaplatiť úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, preto je potrebné návrh žalobcov 1/ a 2/ odmietnuť a zamietnuť. Ku skutkovým okolnostiam sa žalovaný odmietol vyjadriť s odôvodnením, že „nemôže uplatňovať všetky prostriedky procesnej obrany“; zároveň uviedol, že obyvatelia bytovky budú voči žalobcom uplatňovať nárok na náhradu škody z dôvodu premokania stien bytu žalobcov v dôsledku neodborne prevedených rekonštrukčných prác.

4.Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom listín predložených žalobcami 1/ a 2/ (výzva č. l. 9 s doručenkami č. l. 10, e-mail č. l. 10, kúpna zmluva č. l. 11, návrh na vklad č. l. 13, výpis z LV č. l. 15, ), a obsahom písomného vyjadrenia žalovaného, na základe čoho mal súd osvedčené nasledovné skutočnosti:

5.Žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi (každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku) bytu č. X na 3. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 184/4 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo veľkosti 590/3540 zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. H.. Dňa 18.03.2020 žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorou predmetný byt predali kupujúcej C. H. za 11.500,- Eur. V ten istý deň bol zmluvnými stranami podpísaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom tento zatiaľ nebol doručený Okresnému úradu Revúca, katastrálnemu odboru. Z obsahu podaného návrhu a mimosúdnej komunikácie prechádzajúcej začatiu tohto konania vyplýva síce hmlisté, ale pri troche dobrej vôle dostatočne jasne čitateľné skutkové tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. K tomuto skutkovému tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/ sa žalovaný napriek výslovnej výzve súdu podrobnejšie nevyjadril, najmä neuviedol vlastný opis súčasného stavu záväzkov žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému z titulu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv. Možno preto teda usudzovať iba tak, že žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanému nemajú žiadny dlh z titulu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv. Naopak, nad rámec výzvy súdu žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol (a vyplýva to aj z mimosúdnej komunikácie prechádzajúcej začatiu tohto konania), že žalobcovia 1/ a 2/ mali ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome spôsobiť bližšie nevyčíslenú škodu presakovaním vody v dôsledku neodborne prevedených rekonštrukčných prác v byte žalobcov 1/ a 2/. Za tohto stavu predseda žalovaného nevydal žalobcom 1/ a 2/ potvrdenie podľa , ktoré má byť prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

6.Podľa , prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7.Z predložených listinných dôkazov, s prihliadnutím k obsahu písomných podaní účastníkov konania, mal súd osvedčené, že žalobcovia 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci bytu č. X na 3. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 184/4 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu vo veľkosti 590/3540 zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. H., tento byt kúpnou zmluvou z 18.03.2020 predali, pričom nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Predseda žalovaného však nevydal žalobcom 1/ a 2/ potvrdenie podľa , ktoré má byť prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby

a opráv, pričom predseda žalovaného postupoval takto zrejme iba z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ mali ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome spôsobiť bližšie nevyčíslenú škodu presakovaním vody v dôsledku neodborne prevedených rekonštrukčných prác v byte žalobcov 1/ a 2/.

8.Z hľadiska rozloženia dôkazného bremena je dlh a jeho výšku povinný preukázať vždy veriteľ. To znamená, že dlžník nie je povinný preukazovať, že nič nedlhuje, ale dlžníkovi stačí len uviesť tvrdenie, že veriteľovi nič nedlhuje, čím sa bremeno tvrdenia existencie dlhu a bremeno dokazovania výšky dlhu dynamicky presúva na veriteľa. Z tohto pohľadu podaný návrh žalobcov 1/ a 2/ všetky potrebné tvrdenia obsahuje, keď je z neho dostatočne zrejmé skutkové tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Preto podaný návrh žalobcov 1/ a 2/ nie je potrebné ako neúplný odmietnuť. Žalovaný, hoci bol k tomu osobitne súdom vyzvaný, netvrdí, že by žalobcovia 1/ a 2/ žalovanému niečo dlhovali z titulu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil výšku prípadného dlhu žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ vyjadrenie žalovaného v časti, kde namieta, že v podanom návrhu absentuje preukázanie, či žalobcovia 1/ a 2/ majú skutočne splnené povinnosti zaplatiť úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, smeruje k popretiu tohto skutkového tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, je žalovaný povinný uviesť vlastné tvrdenia o existencii a výške dlhu žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému z titulu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv, inak je takto tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ popreté neúčinne a považuje sa za nesporné ( a ). Obsahom potvrdenia podľa je len neexistencia nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, a nie aj neexistencia akýchkoľvek iných pohľadávok (napr. na náhradu škody), hoci by svojou výškou boli akokoľvek významné. Možno preto považovať za dôvodné, aby predseda žalovaného vystavil žalobcom 1/ a 2/ žiadané potvrdenie. Preto ak by odvolací súd dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené podmienky, môže toto uznesenie zmeniť a navrhované neodkladné opatrenie nariadiť, bez toho aby toto uznesenie zbytočne zrušil, keďže odlišné právne posúdenie veci zásadne dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je. Súd prvej inštancie však z dôvodov nižšie uvedených má za to, že predmetom žalobcami 1/ a 2/ navrhovaného neodkladného opatrenia je povinnosť, ktorá neodkladným opatrením žalovanému nariadená byť nemôže, ale môže byť len predmetom konania vo veci samej.

9.Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania (alebo dokonca aj po skončení konania), vo všetkých prípadoch ho však možno nariadiť len z dvoch dôvodov: jedným je potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, druhým je potreba zabezpečiť exekúciu, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje exekúcia, spravidla do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie, alebo kým je konečné rozhodnutie vo veci vykonané. Okrem toho musí byť aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a žalobca musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

10.Napriek všetkému, čo sa okolo neodkladného opatrenia napísalo alebo povedalo (napr. Sedlačko F., Rekodifikácia civilného procesného práva: Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia v , Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2016 s. 4-5, alebo Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1084-1089 marg. č. 1), teória o tzv. konzumpcii veci samej nariadením neodkladného opatrenia je vážnym omylom slovenskej teórie procesného práva, ktorý z historického a komparatívneho hľadiska nemá obdobu v žiadnom inom čase a priestore. K tzv. komzumpcii veci samej má dochádzať rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré tak majú povahu rozhodnutia vo veci samej, ak je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných pred začatím konania, na ktoré v zmysle nenadväzuje žaloba (konanie teda končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Výrok nariadeného neodkladného opatrenia možno sformulovať rovnako ako rozhodnutie vo veci samej ( ) a v niektorých prípadoch nariadenie neodkladného opatrenia môže znamenať aj to, že neodkladné opatrenie bude jediným a posledným rozhodnutím o spornej otázke a bude tak dosiahnutá tzv. trvalá úprava pomerov medzi stranami ( ). Rozhodnutie o neodkladnom opatrení však nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie vo veci samej už z dôvodu, že nie je vydané na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu, ale iba na

základe skutočností predbežne osvedčených spravidla listinnými dôkazmi. Osvedčovanie je osobitný druh dokazovania charakteristický tým, že dôkazy súd vykonáva voľnejšou formou a pre skutkový záver je potrebná nižšia miera presvedčenia - prevažujúca pravdepodobnosť. Dokazovaním zistený skutkový stav sa však môže od stavu predbežne osvedčeného v rôznej miere odlišovať. Preto aj v prípade, ak je neodkladné opatrenie formulované ako rozhodnutie vo veci samej, nie je spôsobilé rozhodnutie vo veci samej nahradiť alebo dokonca vytvoriť prekážku veci rozhodnutej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je len spôsobilé predísť konaniu vo veci samej v tom zmysle, že ak poskytne účastníkom konania vo výroku a v odôvodnení dostatočne skutkovo a právne argumentačne podložené odpovede na sporné otázky, účastníci konania stratia záujem ďalej sa o svoje domnelé práva súdiť v riadnom súdnom konaní.

11.Z , ktorý hovorí o tom, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, iba ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, ako aj z , ktorý zas hovorí o tom, že obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, je zrejmé, že nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a samotné navrhované neodkladné opatrenia sú dve rôzne „substancie“, ktoré navzájom nemožno zamieňať alebo stotožňovať. Medzi nárokom žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a navrhovaným neodkladným opatrením musí byť vecný súvis v tom zmysle, že navrhované neodkladné opatrenie je spôsobilé zaistiť sporný nárok žalobcu, napr. dočasnou úpravou vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo zaistením budúcej exekúcie. Preto nemožno, napr. v súvislosti so žalobou o určenie vlastníckeho práva neodkladným opatrením, uložiť žalovanému povinnosť platiť žalobcovi výživné v nevyhnutnej miere, a to ani vtedy, keby žalovaný bol napr. rodičom žalobcu. Prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň nemožno žiadať priamo hlavný predmet konania vo veci samej, t.j. napr. ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu dlhuje 10.000,- Eur, nemožno neodkladným opatrením žiadať, aby žalovaný rovno zaplatil žalobcovi 10.000,- Eur (ale ani len časť z toho napr. 100,- Eur), a to isté primerane platí o všetkých žalobách na plnenie (t.j. požadujúcich aj iné plnenie ako zaplatenie peňažnej sumy). Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len uloženie takej povinnosti žalovanému, ktorá budúce zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi alebo splnenie inej povinnosti žalovaného voči žalobcovi len zabezpečuje alebo inak primerane upravuje vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného. Takáto povinnosť vo vzťahu k hlavnému predmetu konania vo veci samej má spravidla akcesorický alebo subsidiárny charakter, prostredníctvom tejto povinnosti možno však hlavný predmet konania požadovať iba výnimočne a aj to len dočasne.

12.Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nikdy nie je predmetom konania rozhodnutie o hlavnom nároku (ako v konaní vo veci samej), ale iba procesné rozhodnutie o podmienkach pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje formou uznesenia (, ). Ak by rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia malo dôjsť k nahradeniu rozhodnutia vo veci samej, muselo by mať rozhodnutie súdu formu rozsudku, pretože v civilnom spore vo veci samej rozhoduje súd iba rozsudkom ( ), nikdy nie uznesením. Rozsudok, ktorým súd rozhoduje vo veci, je výsledkom riadneho procesu a len takéto rozhodnutie môže byť nadané vlastnosťami právoplatnosti, t.j. záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Rozhodnutie vo veci, ktorému nepredchádza komplexný proces (podanie žaloby, jej doručovanie, dokazovanie a rozhodovanie v dvoch resp. troch inštanciách) by bolo z hľadiska ústavných postulátov fair procesu neprijateľné. Neodkladné opatrenie oproti rozhodnutiu vo veci samej je len procesným rozhodnutím, ktorého výsledkom môže byť iba nemeritórna povinnosť, a preto aj keby bolo formulované ako rozhodnutie vo veci, takéto svojou povahou iba procesné rozhodnutie nikdy nebude definitívnym právoplatným rozhodnutím o spornom nároku v zmysle jeho trvalej záväznosti a nezmeniteľnosti (odhliadnuc od toho, že aj rozhodnutie o neodkladnom opatrení vychádza z určitého osvedčeného skutkového stavu, ktorý je podkladom pre jeho nariadenie a po vyčerpaní opravných prostriedkov tiež nadobúda aj vlastnú právoplatnosť, pričom vykonateľné je dokonca predbežne).

13.Spôsobilosť nahradiť rozhodnutie vo veci prostredníctvom neodkladného opatrenia nevyplýva ani z možnosti sformulovať výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ako rozhodnutie vo veci samej ( ). Ešte v dobe účinnosti platilo základné, normatívne však nevyjadrené pravidlo, že predbežné opatrenie by nemalo prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, a preto predbežné opatrenie nemôže byť formulované ako rozhodnutie vo veci samej. Z tohto pravidla však platili viaceré

výnimky najmä v konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti, kde napr. bolo možné predbežným opatrením uložiť otcovi (aj len domnelému) povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, tiež pri nárokoch z nekalej súťaže (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.05.1997 - Rc 14/1998) alebo z práv k priemyselnému a duševnému vlastníctvu alebo z práva vlastníckeho, a to najmä ak išlo o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do takéhoto práva. V je obsiahnuté pravidlo, že neodkladné opatrenie môže byť formulované aj ako rozhodnutie vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. Toto pravidlo sa však aj naďalej bude uplatňovať iba v tých prípadoch ako za účinnosti pôvodného . V iných prípadoch totiž formulácia neodkladného opatrenia ako rozhodnutie vo veci samej práve pre „povahu veci“ ani neprichádza do úvahy. Neodkladné opatrenie formulované ako rozhodnutie vo veci samej neprichádza do úvahy najmä v prípade väčšiny žalôb na plnenie (okrem zdržovacích nárokov), a tiež v prípade všetkých žalôb na určenie práva, nemožno totiž neodkladným opatrením žalovanému uložiť povinnosť, aby žalobcovi (hoci len dočasne) zaplatil žalovanú sumu alebo jej časť, rovnako ako nemožno (hoci len dočasne) určiť sporné vlastnícke právo a pod. Napriek „zmene“ v právnej úprave teda v reálnych podmienkach k žiadnej zásadnej zmene nedochádza, pretože ustanovenie vyjadruje to isté pravidlo ako platilo za účinnosti , len v negatívnej forme. Výsledok by teda bol aj v prípade aj v prípade rovnaký a zmena formálna a terminologická žiadnu obsahovú zmenu nepriniesla (porov. komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1122-1123 marg. č. 2). Minimálny, resp. žiadny rozdiel medzi a teda nedáva akýkoľvek rozumný základ pre záver, že prostredníctvom neodkladného opatrenia možno za účinnosti nahradiť rozhodnutie vo veci samej. Okrem toho, vzhľadom na nemožnosť nahradenia rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením, aj naďalej platí pravidlo, že neodkladné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Záverom súdu o osvedčení dôvodnosti nároku žalobcu (ktorý je alebo môže byť hlavným predmetom konania vo veci samej), ku ktorému dospeje súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd nie je v ďalšom konaní viazaný a môže dospieť ku skutkovému záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. To je prirodzeným dôsledkom rozdielu v kvalite zisťovania skutkového stavu medzi konaním o nariadenie neodkladného opatrenia a konaním vo veci samej. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby vo veci samej aj pri dokazovaním zistenom skutkovom stave rovnakom ako bol pôvodne osvedčený v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, môže byť aj len iné právne posúdenie veci, napr. odvolacím alebo dovolacím súdom, ktorý v procese rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol sa k právnemu posúdeniu nároku vyjadriť z dôvodu nepodania odvolania alebo dovolania (v tomto prípade aj z dôvodu jeho možnej neprípustnosti); práve právny názor odvolacieho alebo dovolacieho súdu však v konečnom dôsledku môže byť rozhodujúcim pre zamietnutie žaloby vo veci samej pre právnu nedôvodnosť skutkovo najskôr osvedčeného a neskôr preukázaného nároku. Aj z toho vyplýva „podradné“ postavenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa voči rozhodnutiu vo veci samej rozsudkom nikdy nepresadí, hoci by aj nadobudlo vlastnú samostatnú právoplatnosť a vykonateľnosť. Pritom praktická skúsenosť ukazuje, že sú to práve neodkladné opatrenia formulované ako výrok rozhodnutia vo veci samej, ktoré spravidla priam nevyhnutne vyžadujú, aby prebehlo aj riadne konanie vo veci samej, kde súd meritórne rozhodne o spornom nároku, a kde teda otázka oprávnenosti nároku a jeho definitívneho rozsahu bude vyriešená s konečnou platnosťou. V rozhodnutí vo veci samej potom musí byť zohľadnené napr. aj splnenie povinnosti neodkladným opatrením uloženej (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. z 30.12.1967 - Rc 39/1968: v konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela rozhoduje súd o návrhu odo dňa začatia konania aj vtedy, ak boli pomery účastníkov upravené predbežným opatrením a zisťuje tiež, či a koľko odporca zaplatil na základe predbežného opatrenia, čo zohľadní pri určení výšky zročného výživného, podobne v prípade žaloby o určenie otcovstva, ak bol žalovaný zaviazaný neodkladným opatrením platiť výživné na dieťa, treba v prípade vyhovenia žalobe všetky vykonané platby zúčtovať pri určení zročného výživného, alebo Správa o zhodnotení stavu rozhodovania orgánov ČSR vo veciach neoprávneného majetkového prospechu sp. zn. z 28.03.1975 - Rc 26/19754: čiastky, ktoré boli pracovníkovi vyplatené na základe predbežného opatrenia, ktoré bolo neskôr zrušené z iného dôvodu, než preto, že žalobe vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, je príjemca povinný vždy vrátiť, išlo len o dočasnú úpravu a príjemca si musí byť vedomý toho, že ich poprípade bude musieť vrátiť).

14.Zo všetkých ustanovení upravujúcich nariadenie, trvanie, zrušenie a zánik neodkladného opatrenia ďalej plynie aj to, že neodkladné opatrenie je v prvom rade dočasný inštitút, keďže trvanie neodkladného opatrenia je v zásade limitované uplynutím času ( ), procesným výsledkom konania vo

veci samej (, a ), stavom exekučného konania ( ), zrušením po odpadnutí dôvodov ( ) alebo nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie v primeranom čase ( ). Naopak, len výnimku bude predstavovať situácia, že stav dočasnej úpravy pomerov nariadený neodkladným opatrením bude pretrvávať ako tzv. trvalá úprava pomerov strán, ktorú však možno reálne dosiahnuť len v zlomku percenta prípadov. Prakticky pôjde len o situácie, kedy bude neodkladným opatrením žalovanému uložená povinnosť zdržať sa sporného protiprávneho konania a (ak stranám nebude uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej) žalovaný následne od svojho konania upustí, čím uspokojí žalobcom tvrdený nárok a žiadna zo strán nebude mať preto viac záujem riešiť spor vedením riadneho konania vo veci samej. Ani to však nevylučuje, aby s odstupom času jedna alebo druhá strana predsa len neiniciovala konanie vo veci samej podaním žaloby, kde sporný vzťah bude predmetom rozhodovania vo veci rozsudkom napriek tomu, že bol už predmetom predbežnej úpravy neodkladným opatrením. Pre takéto konanie vo veci samej neodkladné opatrenie v žiadnom prípade netvorí a nemôže tvoriť prekážku veci rozhodnutej. Dočasnosť neodkladného opatrenia je totiž aj v prípade časovo neobmedzených neodkladných opatrení daná tým, že ich možno pri splnení podmienok na návrh kedykoľvek zrušiť alebo napokon aj tým, že aj časovo neobmedzené neodkladné opatrenie bude zrušené rozhodnutím vo veci samej. Ani vlastnou povahou neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu nie je pôsobiť inak ako predbežne a dočasne. Rozhodnutím vo veci samej nie je ani neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej. Takéto neodkladné opatrenie, vzhľadom na možnosť začatia exekúcie na základe vykonateľného titulu a zabezpečenia nároku prostriedkami exekučného práva, bude prichádzať do úvahy iba výnimočne. Praktické bude snáď len v prípade zahraničných exekučných titulov, pri ktorých je pre výkon na území SR potrebné osobitné konanie o vyhlásenie ich vykonateľnosti (napr. podľa a nasl. ). V takom prípade by bolo dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spravidla zabezpečujúceho budúcu exekúciu takéhoto titulu. Aj takéto neodkladné opatrenie je však iba procesným rozhodnutím, ktoré nie je meritórnym rozhodnutím o nároku vo veci samej. Trvanie takéhoto neodkladného opatrenia, aj keby bolo nariadené bez časového obmedzenia, je ohraničené návrhom na jeho zrušenie podľa . V týchto prípadoch „konaním vo veci samej“ vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie nariaďované je potom exekučné konanie, ktorého úspešný priebeh nariaďované neodkladné opatrenie zaisťuje.

15.I keď neodkladné opatrenie nie je bezpodmienečne viazané na konanie vo veci samej, stále zostáva zachovaný základný vzťah medzi neodkladným opatrením a konaním vo veci samej a tým je existencia akcesorického vzťahu medzi predmetom neodkladného opatrenia a hlavným nárokom uplatňovaným, resp. uplatniteľným žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie je rozhodnutím vo veci len do tej miery, v ktorej existencia sporného práva a nároku na jeho ochranu podlieha osvedčovaniu v rámci splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inými slovami povedané, pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhoduje vo veci samej ale rozhoduje len o tom, či je potrebné zabezpečiť budúcu exekúciu alebo dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania za predpokladu, ak je nárok vo veci samej aspoň osvedčený ako pravdepodobný. Do úvahy prichádzajúci nárok vo veci samej tu má teda len povahu skutočnosti, ktorá musí byť osvedčená ako jedna z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedený vzťah neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej je daný tak v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, aj v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení tak pre konanie vo veci samej ani nemôže vytvoriť prekážku veci rozhodnutej (z bližšie neznámych dôvodov opačný názor: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1136-1138 marg. č. 1, pričom komentár zjavne neberie na zreteľ, že časovo neobmedzené neodkladné opatrenie nemá ako zaniknúť, ale práve naopak na základe kedykoľvek podanej žaloby bude v súvislosti s výsledkom konania vo veci samej zrušené). To platí aj v prípade, ak je neodkladné opatrenie formulované ako rozhodnutie vo veci samej (tam kde to povaha veci pripúšťa). Neodkladné opatrenie teda bude nariadené iba ak je nárok vo veci samej osvedčený a navrhované neodkladné opatrenie zároveň môže prispieť k zabezpečeniu jeho budúcej exekúcie (napr. zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sporné vlastníctvo je predmetom konania o určenie vlastníckeho práva) alebo je potrebné k dočasnej úprave sporných pomerov, ktoré budú definitívne vyriešené neskôr rozhodnutím vo veci samej (napr. úprava užívania spoločnej veci manželmi počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva). Ak nárok vo veci samej v dostatočnej miere osvedčený nebude, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietne, a to aj vtedy, ak by potenciálne navrhované neodkladné opatrenie bolo spôsobilé tvrdený, avšak neosvedčený nárok zaistiť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietne aj vtedy, ak navrhované neodkladné opatrenie nemá s osvedčeným nárokom vo veci žiadny súvis v zmysle naplnenia potreby dočasnej

úpravy alebo zabezpečenia budúcej exekúcie sporného práva (napr. uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere v konaní o zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke).

16.Vyššie uvedené okrem iného znamená, že prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno žiadať priamo hlavný predmet konania a dosiahnuť tak, že konanie vo veci samej neprebehne vôbec. Viedlo by to k tomu, že nie súd ani zákon, ale iba žalobca by rozhodoval o tom, či hlavný predmet konania bude žiadať prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s odôvodnením, že neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej a dôjde k tzv. konzumpcii konania vo veci samej) alebo či podá žalobu vo veci samej. Je pritom viac ako zrejmé, že rozhodovať meritórne vo veci hlavného nároku možno len v riadnom súdnom konaní, v ktorom dôjde k úplnému rozvinutiu a všeobecnému uplatneniu celého vejára procesných práv účastníkov konania (nielen žalobcu ale aj žalovaného), počnúc právami na doručenie žaloby na vyjadrenie žalovanému, na doručenie vyjadrenia žalovaného na vyjadrenie žalobcovi, na doručenie vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného žalovanému ..., cez vykonanie dokazovania na verejnom pojednávaní, a uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov končiac. Neodkladné opatrenie preto nikdy nie je, a ani nemôže byť rozhodnutím vo veci samej a toto už zo svojej povahy predbežnosti a dočasnosti nemôže mať ani len ambíciu nahradiť prípadne priamo tzv. „konzumovať“, pretože je a zostane výlučne procesným rozhodnutím, a to aj v prípade, ak bude obsahovo formulované ako výrok rozhodnutia vo veci samej.

17.Z obsahu podaného návrhu žalobcov 1/ a 2/ je pritom zrejmé, že požadované plnenie spočívajúce v povinnosti vydať žalobcom 1/ a 2/ potvrdenie predsedu žalovaného podľa je pre žalobcov 1/ a 2/ hlavným predmetom záväzku žalovaného, ktorý žalobcovia 1/ a 2/ nemôžu od žalovaného žiadať prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože by sa tým obchádzali ustanovenia o konaní o žalobe vo veci samej. Prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa žalobcovia 1/ a 2/ mohli proti žalovanému domáhať iba uloženia takej povinnosti, ktorá dočasne upravuje vzájomné vzťahy medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným (takouto povinnosťou však nie povinnosť dočasne vydať žalobcom potvrdenie o nedoplatkoch, rovnako ako by takouto povinnosťou nemohlo byť ani dočasné určenie vlastníckeho práva a pod.), alebo by zabezpečovala budúcu exekúciu (ktorá v tomto prípade by mohla byť vedená len podľa Exekučného poriadku, takže jej zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia prakticky ani neprichádza do úvahy). Z obsahu podaného návrhu sú zároveň zrejmé všetky základné podstatné obsahové náležitosti - t.j. najmä čoho a na základe akých dôvodov sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú a ako navrhujú, aby súd o ich návrhu rozhodol práve a len nariadením neodkladného opatrenia. Takýto návrh nie je neúplný, nejasný alebo nezrozumiteľný, preto nie je potrebné odstraňovať jeho nedostatky alebo ho dokonca odmietnuť. Takýmto návrhom je zároveň súd viazaný a nemôže ho prekročiť, a to ani v tom zmysle, že by bez riadneho návrhu žalobcov 1/ a 2/ viedol riadne civilné sporové konanie a rozhodol rozsudkom vo veci samej. Keď teda žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadajú niečo, čoho sa možno domáhať len rozhodnutím vo veci samej, súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Tým samozrejme nie je vylúčené (a naopak je viac ako pravdepodobné), že v prípade ak žalobcovia 1/ a 2/ podajú žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať vydania požadovaného potvrdenia, súd ich žalobe vyhovie, ak na základe riadneho dokazovania bude zistený v tomto konaní osvedčený skutkový stav, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

18.Žalobcovia 1/ a 2/ nepodali úspešný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bol v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. Podľa by tak právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, zo spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).