Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne : Q.. V.. I. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S., X. XXXX/XX proti žalovanému: Obchodná akadémia, so sídlom v Košiciach, Watsonova 61, IČO: 162 141, za účasti intervenienta: Košický samosprávny kraj, Námestie maratónu mieru 1, Košice, o neplatnosť dodatku k pracovnej zmluve, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2018 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2018 č.k. -272.

Stranám sporu ne p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 25.10.2018 č.k. -272 žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dodatku uzatvoreného medzi stranami sporu dňa 28.6.2013 k pracovnej zmluve z 31.8.2000 s odôvodnením, že dňa 31.8.2000 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, ktorá bola zmenená dodatkom zo dňa 21.5.2001 v časti dohodnutej doby pracovného pomeru tak, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 28.6.2013 bola pozvaná na rozhovor k štatutárnemu orgánu žalovaného, kde bez prítomnosti zástupcov zamestnancov jej bol predložený dokument, ktorý bol štatutárnym orgánom ústne popísaný ako oznámenie o informovaní o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas. Žalobkyni nebolo umožnené uvedený dokument prečítať, zamestnávateľ ju neoboznámil s dôsledkami uvedeného dokumentu, ani o časovom harmonograme a požiadavke na zmenu rozsahu pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Po pomerne expresívnom verbálnom vyjadrení a nátlaku na žalobkyňu, aby podpísala prevzatie informovania o možnostiach zmeny pracovného pomeru na kratší pracovný čas, inak obdrží výpoveď, žalobkyňa podpisom osvedčila prevzatie uvedenej informácie. Následne žiadala, aby rovnopis dokumentu jej bol vydaný, čo zamestnávateľ odmietol s odôvodnením, že ho podpísala pre interné účely. Žalobkyňa však následne zistila, že jej zamestnávateľ jednostranne skrátil pracovný pomer bez toho, aby to s ňou, a so zástupcami zamestnancov prejednal, alebo uzavrel dodatok k pracovnej zmluve. Podľa štatutárneho orgánu žalobkyňa uzavrela dohodou o zmene pracovných podmienok, kde potvrdila zmenu pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Potom, čo jej uvedená dohoda bola predložená zistila, že ju podpísala napriek tomu, že nemala a nemá vedomosť že by sa tak stalo. Následne 22.8.2013 predložila svoju zamestnávateľovi žiadosť o plný úväzok, z obsahu ktorého možno určiť, že šlo o odstúpenie od dodatku k pracovnej zmluve podpísaného pod nátlakom. Žalobkyňa tvrdí, že dodatok k pracovnej zmluve podpísala pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, kedy jej nebolo poskytnuté akékoľvek protiplnenie. Okrem uvedeného dodatok, podpísala v omyle s tým, že podpisuje len oznámenie o možnostiach úpravy pracovného pomeru na kratší pracovný čas, čo jej opakovane štatutárny orgán potvrdil.

3. Právne vec posúdil podľa až 3 , , a , spolu s a , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, spolu s 8 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch. Poukázal na to, že v pracovnoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnosti, podľa ktorej možno obsah pracovného pomeru zmeniť zásadne dohodou účastníkov. Predmetom vzájomnej dohody o zmene obsahu pracovného pomeru môžu byť len tie práva a povinnosti, ktoré boli založené prejavom vôle účastníkov, napr. v pracovnej zmluve, alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení . Vychádzajúc zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov, v priebehu trvania pracovného pomeru sa môžu účastníci kedykoľvek dohodnúť na zmene pracovného pomeru. zakotvuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie nespája so sankciou neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy. Z toho dôvodu počíta aj so situáciami, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy dôjde aj ústnou formou, resp. konkludentne. Podľa judikatúry, ak pri organizačných zmenách u zamestnávateľa odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ navrhnúť zamestnancovi zmenu dojednaných pracovných podmienok. Pokiaľ k takejto zmene nedôjde a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti (R 42/1982).

4. rieši osobitným spôsobom neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy, alebo pre nedostatok súhlasu, či prerokovania so zástupcami zamestnancov. také právne úkony považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám alebo osobitný predpis tak výslovne ustanovujú. výslovne tak ustanovuje v príslušných ustanoveniach, tzv. doložkami neplatnosti formuláciou: „inak je právny úkon neplatný“. Sama písomná forma právneho úkonu predpokladá splnenie dvoch základných náležitostí, existenciu písomnosti, a existenciu vlastnoručného podpisu. Písomný prejav vôle musí byť súčasne podpísaný, a je platný až od momentu podpisu konajúcej osoby.

5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že ust. sa týka odstúpenia od pracovnej zmluvy na základe omylu, pričom dochádza k použitiu subsidiárnej pôsobnosti . Právne relevantný omyl v pracovnom práce je omyl, ktorý v čase robenia právneho úkonu bol skrytý, konajúci o ňom nevedel, ktorý druhému účastníkovi bol známy, a ktorý sa musí dotýkať takej okolnosti, bez ktorej by nebolo došlo k zmluve. nerozlišuje, či dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je omyl vo vôli, alebo omyl v prejave vôle. O omyl vo vôli ide vtedy, ak má účastník nesprávnu, alebo nedostatočnú predstavu o obsahu zmluvy, o jej predmete, o druhom účastníkovi, alebo o iných skutočnostiach, ktoré boli rozhodujúce pri utváraní jeho vôle. O omyl v prejave vôle ide vtedy, ak prejav vôle nezodpovedá samotnej vôli, ktorú účastník chcel v skutočnosti vyjadriť. Omyl konajúceho možno považovať za podstatný vtedy, ak je nepochybné, žeby účastník zmluvu neuzatvoril, keby mu bol známy omyl vo vôli alebo omyl v prejave vôle. Na platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené všetky zákonné podmienky. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu, alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu. Druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania , ale aj úmyselne. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy), alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.

6. Vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalobkyňa I. W. je zamestnankyňou žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2000 vo funkcii stredoškolského učiteľa. Uvedená pracovná zmluva bola zmenená Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 21.5.2001, keď pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa zmenil na dobu určitú. Zároveň bola pracovná zmluva zmenená aj Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.6.2013, keď základný úväzok žalobkyne 22 hodín týždenne sa znížil na 11 hodín týždenne, čím jej týždenný pracovný čas predstavoval 18,76 hodín. Uvedená Dohoda je podpísaná tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. Z obsahu Zápisnice zo zasadnutia Zamestnaneckej rady s riaditeľom školy, ktoré sa konalo 25.6.2013 je zrejmé, že zamestnávateľ informoval členov zamestnaneckej rady o nutnosti znižovania pracovných úväzkov na polovicu z organizačných dôvodov, ktorý krok členovia zamestnaneckej rady vzali na vedomie.

7. Žalobkyňa v konaní potvrdila, že v rozhodný deň, t. j. 28.6.2013 jej riaditeľ školy ozrejmil situáciu na škole, a to, že od nasledujúceho školského roka, t. j. od septembra 2013 bude pokles žiakov na škole, z ktorého dôvodu nebudú úväzky, a že z uvedeného dôvodu bude mať nižší pracovný úväzok 11 hodín týždenne s tým, že situáciu bude v ďalšom období riešiť. Z predložených dokladov je preukázané, že riaditeľ už na záverečnej pedagogickej porade dňa 29.6.2012 (č. l. 81 spisu) informoval prítomných o krátení finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľa, aj o celkovej situácii na škole, informoval zamestnancov o znížení počtu žiakov, zlučovaní škôl, znížení počtu tried. Rovnako všetky vypočuté svedkyne potvrdili, že danú situáciu riešili niekoľko mesiacov predtým, ako k samotnému podpísaniu dohôd o znižovaní úväzkov došlo. Situácia sa riešila aj na zasadnutiach jednotlivých predmetových komisií. V tomto smere žalobca predložil súdu Zápisnicu zo zasadnutia predmetovej komisie ADK, ktorej účastná bola aj žalobkyňa, a ktoré zasadnutie sa konalo 25. februára 2013. O riešení situácie svedčí aj Zápisnica zo zasadnutia PK EKO zo dňa 4.3.2013. Napokon aj Zápisnica z operatívnej porady zo dňa 4.6.2013 v zborovni školy svedčí o tom, že riaditeľ školy informoval pedagógov o výsledkoch prijímacích skúšok, keď z dôvodu prebytku voľných miest na stredných školách, ich škola mala pokles záujmu o 60 žiakov. Rozdiel medzi počtom odchádzajúcich a prichádzajúcich žiakov predstavoval počet 35 žiakov, čo znamenal úbytok 2-3 pracovných miest. Všetci zamestnanci žalovaného vrátane žalobkyne teda o vzniknutej situácii na škole vedeli, ktorú situáciu riešili tak vo vedení ako aj na predmetových komisiách v súčinnosti s členmi zamestnaneckej rady. Riaditeľ školy aj svedkyňa Q., ako jeho zástupkyňa potvrdili, že zníženie záväzkov u niektorých zamestnancov bolo prijateľnejším riešením ako ukončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala nátlak pri podpisovaní Dohody o zmene pracovných podmienok dňa 28.6.2013, ani to, že pri tomto úkone konala v omyle, čím neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa pri podpisovaní dohody o zmene pracovných podmienok 28.6.2013 nemohla konať v omyle, pokiaľ mala správnu a dostatočnú predstavu o obsahu uvedenej Dohody, čo nakoniec sporné medzi stranami sporu nebolo, keďže obe strany potvrdili, že riaditeľ školy žalobkyňu pred podpisom tejto dohody informoval o situácii, aj o znížení úväzku. Žalobkyňa tak vedela, čo je predmetom dokladu, ktorý podpisuje, a ktorá situácia nebola pre ňu prekvapivou, keďže bola dlhodobo riešená. Keďže dohodu o zmene pracovných podmienok podpísala potom, čo bola oboznámená so znížením úväzku na polovicu, vzhľadom na kvalifikáciu i postavenie musela a mala predpokladať aj následky tohto zníženia, t.j. aj finančného ohodnotenia. V danom prípade bol preto súd toho názoru, že žalobkyňa v omyle nekonala. S obsahom Dohody o zmene pracovných podmienok bola žalobkyňa pred jej podpísaním oboznámená. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že žalovaný si jej podpis vynútil, resp. jej nedal čas na rozmyslenie, ani to, že podpísanie dohody odmietla. Súd zdôraznil, že určenie týždenného rozsahu hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi patrí do kompetencií riaditeľa školy. Riaditeľ pristúpil k zníženiu úväzku na základe zníženého záujmu žiakov o štúdium na škole, okrem žalobkyne sa zníženie úväzku týkalo ďalších zamestnancov, situáciu riešil niekoľko mesiacov pred spísaním dohôd so všetkými zamestnancami, i s tými, ktorých sa to týkalo. Dokazovanie v časti kvalifikačných predpokladov u jednotlivých učiteľov považoval súd za irelevantné k predmetu sporu.

9. O trovách konania rozhodol podľa a . Žalovaný ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak žalovaný si tento nárok na náhradu trov konania neuplatnil, z ktorého dôvodu žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola.

10. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, t.j. určí, že dodatok zo dňa 28.6.2013 je neplatný a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného je v rozsahu plného základného pracovného úväzku a uloží žalovanému povinnosť nahradiť jej ušlú mzdu zo sumy priemerného zárobku od 1.9.2013 do právoplatnosti rozsudku, spolu s príslušenstvom.

11. Opakovane poukázala na svoje skutkové tvrdenia a zdôraznila, že zamestnávateľ využil moment prekvapenia, kde ako doktorka pedagogiky, neznalá práva, bola posledný deň školského roka po pracovnom čase postavená pred prekvapivú vec a namiesto pochvaly jej bol znížený úväzok. Ďalej poukázala na to, že napriek závažným dopadom polovičného úväzku na jej finančnú situáciu nebol pri tomto akte prítomný zástupca zamestnancov. Dôvodila, že odborový zväz na škole nie je a zamestnanecká rada vznikla dva dni pred daným aktom, takže zamestnávateľ celú záležitosť ani nemohol prerokovať so zástupcami zamestnancov. Uviedla, že v zmysle je zamestnávateľ povinný prerokovať so zamestnancom a zástupcami zamestnancov prípadné možnosti úpravy pracovného pomeru. Namietala ďalej, že do dňa podania odvolania s ňou neboli prerokované žiadne pracovné podmienky polovičného úväzky a v súčasnosti vykonáva svoju prácu v rámci celého pracovného času, ale za polovičný plat. Keď opakovane žiada aspoň hodiny zastupovania nie je jej vyhovené. Poukázala na to, že vyučuje praktický maturitný predmet administratíva a korešpondencia, kde zo zákona vyplýva, že na vyučovacej hodine má byť maximálne 15 žiakov oproti teoretickému vyučovaniu, kde môže byť 30 žiakov. Na škole je to urobené cielene naopak, celá trieda má prakticky predmet a polovica teoretický predmet. Podľa jej názoru vedenie školy dáva neopodstatnené napomenutia, na ktoré aj keď učiteľ odpovedá, že je to výmysel, nereaguje. Ďalej uviedla, že v školstve sa úväzok učiteľa mení každý školský rok a podľa jej názoru dodatok na dobu neurčitú, nemá žiadne práve opodstatnenie. Uviedla, že medzi učiteľmi, ktorým skrátili úväzok bola jediná učiteľka, doktorka pedagogiky, ostatní boli inžinieri a aj dôchodkyne. V roku 2015 jej bolo ponúknuté zastupovanie počas práceneschopnosti kolegyne, čo odmietla z dôvodu, že prebieha súdny spor. Podľa názoru odvolateľky svedkyne mali výpovede pripravené, pričom zdôraznila, že svedkyňa H.. P. už mala v tom čase celý úväzok, príplatky aj zastupovanie a H.. C. bola dôchodkyňa spokojná, že si môže privyrobiť k dôchodku. Všetky svedkyne sú učiteľkami školy, kde riaditeľ má právnu subjektivitu, pri pravdivých výpovediach je predpoklad, že by dostali výpoveď. V závere poukázala na situáciu, ktorá predchádzala uzatvoreniu dodatku k pracovnej zmluve, keď sa musela obrátiť na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v dôsledku nesprávneho zaradenia do platovej triedy a nevyplácania príplatkov, ktoré vyplývali zo zákona.

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože ho považuje za správny. Uviedol, že počas stretnutia so žalobkyňou dňa 28.6.2013 riaditeľ školy postupoval rovnakým spôsobom ako voči ostatným zamestnancom, s ktorými v ten deň uzatvoril dohodu o zmene pracovných podmienok. Na žalobkyňu nebol vyvíjaný nátlak, ani nepoužíval expresívne verbálne vyjadrenia. Ďalej uviedol, že ako zamestnávateľ prerokoval so zamestnaneckou radou pri obchodnej akadémii organizačnú zmenu v podobe úpravy záväzkov, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadania, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Ďalej poukázal na to, že zmenené pracovné podmienky sú uvedené priamo v dohode o zmene pracovných podmienok, z ktorého vyplýva, že základný úväzok 22 hodín týždenne sa znižuje na 11 hodín týždenne, a teda týždenný pracovný čas je 18,75 hodín. K námietke týkajúcej sa predmetu administratíva a korešpondencia poukázal na to, že tento predmet je teoretický v zmysle platného štátneho vzdelávacieho programu pre skupinu študijných odborov 63 a 64, pričom trieda sa môže pre takýto predmet deliť na skupiny podľa potrieb odboru štúdia a podmienok školy. Potvrdil, že žalobkyňa odmietla zastupovanie kolegyne počas PN, pričom práceneschopnosť trvala celý školský rok, počas ktorého mohla žalobkyňa poberať plat za plný úväzok. Napokon uviedol, že žalobkyňa bola správne zaradená do platovej triedy a spätne jej bola doplatená celá výška finančných prostriedkov (kreditových príplatkov), na ktoré mala nárok po doložení príslušného dokladu. Daná oprava bola vykonaná ešte v roku 2012 a nie tesne pred úpravou úväzkov.

13. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Intervenient zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v konaní. Žalobkyňa v odvolaní uvádza opakujúce sa tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom vysporiadal, pričom ide o ničím nepreukázané, zavádzajúce, nepravdivé a v mnohých prípadoch irelevantné tvrdenia žalobkyne. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia ústavného súdu. Intervenient nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že jej nebolo umožnené preštudovať dohodu o zmene pracovných podmienok z 28.6.2013 a že bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany zamestnávateľa. Naopak z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa vedela čo podpisuje a žalovaný jej situáciu ozrejmil. Namietal aj tvrdenia žalobkyne o tom, že zamestnávateľ záležitosť ani nemohol prerokovať so zástupcami zamestnancov, keďže vykonaným dokazovaním je preukázané, že znižovanie úväzkov bolo vopred prerokované aj so zástupcami zamestnancov. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že zákon neustanovuje neplatnosť takéhoto úkonu ani v tom prípade, ak nebol prerokovaný so zástupcami zamestnancov (s poukazom na tú skutočnosť, že sa nejedná o jednostranný právny úkon, ale o dohodu). Spochybnil aj ďalšie tvrdenia žalobkyne o tom, že opakovane žiadala hodiny zastupovania, keď naopak z mailu žalobkyne z 8.3.2015 vyplýva, že žiadala riaditeľa, aby jej až do vyriešenia celej záležitosti nedával zastupovanie. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že predmet administratíva a korešpondencia je praktickým predmetom, ani s tvrdením, že iba žalobkyňa učila celé triedy predmetu administratíva a kolegyne učia tento predmet v skupinách. Intervenient považuje dohodu o zmene pracovných podmienok z 28.6.2013 za platnú, žalovaný pri uzatváraní dohody postupoval v súlade s platným . V dohode je jednoznačne uvedené, čo je jej predmetom a v čom sa teda zmenili pracovné podmienky. Žalobkyňa svoj súhlas so zmenou pracovných podmienok prejavila podpísaním dohody (podpis žalobkyne nie je v konaní sporný).

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a vychádzajúc z obsahu odvolania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. apríla 2020 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.4.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

17. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

18. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

24. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobkyne.

25. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

27. Predmetom konania je určenie neplatnosti dodatku zo dňa 28.6.2013 k pracovnej zmluve, kde dôvodom neplatnosti má byť skutočnosť, že predmetný dodatok žalobkyňa podpísala pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, podpísala ho v omyle s tým, že podpisuje len oznámenie o možnostiach úpravy pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Zároveň žalobkyňa namietala, že zmena nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

28. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zák. práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

29. Podľa účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

30. Podľa ust. , dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

31. K posudzovaniu ne/platnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že ak všeobecné ustanovenia uvedené v prvej časti neustanovujú inak, na posudzovanie právnych vzťahov sa delegovane vzťahuje vecná pôsobnosť , resp. jeho všeobecných ustanovení. Platí to aj pre posudzovanie právnych úkonov vrátane ich neplatnosti. Preto je nevyhnutné akceptovať aj ďalšie uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu a za neplatný v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký právny úkon, v ktorom absentujú základné atribúty vôle, t.j. jej sloboda a vážnosť, v ktorom absentujú základné atribúty prejavu vôle, t.j. jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ktorého obsahom je nemožné plnenie, ktorý urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche, ak v dôsledku tejto duševnej poruchy nie je spôsobilá na vykonanie daného právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. v citovanom ust. rieši osobitným spôsobom neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy, alebo pre nedostatok súhlasu, či prerokovania so zástupcami zamestnancov. Preto pri posudzovaní ne/platnosti v súvislosti s nedodržaním formy právneho úkonu je potrebné vychádzať z tejto osobitnej úpravy. právne úkony pri ktorých nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám alebo osobitný predpis tak výslovne ustanovujú.

33. V zmysle citovaného ustanovenia zmena pracovnej zmluvy je možná len na základe dohody oboch zmluvných strán, t.j. zamestnanca a zamestnávateľa (mimo výnimiek stanovených v ). síce stanovuje obligatórnu písomnú formu dohody o zmene pracovných podmienok, avšak nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu (nedostatok písomnej formy dohody o zmene pracovných podmienok nemá za následok jej neplatnosť).

34. V danom prípade však nie je medzi stranami sporné, že k dohode o zmene pracovných podmienok došlo písomnou formou, pričom žalobkyňa túto dohodu podpísala.

35. Osobitnú úpravu obsahuje aj vo vzťahu k omylu pri právnom úkone (cit. ust. ).

36. Súd prvej inštancie správne poukázal na základné charakteristiky právne relevantného omylu a základné predpoklady použitia normatívnych dôsledkov omylu. Zároveň vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že pri tomto úkone konala v omyle. V konaní žalobkyňa nepreukázala ani nátlak zo strany zamestnávateľa pri podpisovaní dohody, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Rovnako nebolo preukázané, že by voči žalobkyni postupoval zamestnávateľ iným spôsobom, ako voči ďalším zamestnancom, s ktorými v ten deň uzavrel dohodu o zmene pracovných podmienok a nebolo preukázané ani, že by sa jednalo o prekvapivé konanie, s ktorým by vopred nebola žalobkyňa oboznámená.

37. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať dodatok uzatvorený medzi stranami sporu dňa 28.6.2013 za neplatný právny úkon.

38. K ďalšej námietke žalobkyne odvolací súd uvádza, že prerokovanie je jednou z foriem účasti zamestnancov prostredníctvom zástupcov zamestnancov (príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník, zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, osobitný orgán družstva) na vytváraní pracovných podmienok u zamestnávateľa a na rozhodnutiach zamestnávateľa týkajúcich sa hospodárskych, finančných, sociálnych, zdravotných, mzdových otázok, organizačnej štruktúry zamestnávateľa a pod. Výsledok prerokovania však nie je pre zamestnávateľa záväzný a má len poradnú funkciu. Nedosiahnutie dohody pri prerokovaní spravidla nemá za následok neplatnosť úkonu prerokovania. Rovnako nerealizovanie prerokovania nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ tak výslovne neustanoví . Uvedené sa týka pomerne malého okruhu skutočností, ide najmä o situácie, ktoré majú výrazný vplyv na skončenie pracovného pomeru (napr. v zmysle ktorého výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné).

39. Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zmene pracovných podmienok, nie je úkonom, pre platnosť ktorého by vyžadoval predchádzajúce prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Zároveň z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že znižovanie úväzkov bolo vopred prerokované aj so zástupcami zamestnancov (so zamestnaneckou radou pri Obchodnej akadémii, Watsonová 61, Košice tak, ako to vyplýva zo zápisnice zo zasadania zamestnaneckej rady), preto nebolo možné akceptovať odvolacie námietky žalobkyne o neprerokovaní tejto záležitosti.

40. Odvolacie námietky vzťahujúce sa na charakter predmetu, ktorý žalobkyňa vyučuje, t.j. či sa jedná o praktický alebo teoretický predmet, resp. spôsob jeho vyučovania, nie sú relevantné pre rozhodnutie o ne/platnosti predmetnej dohody. Rovnako ani ďalšie námietky týkajúce sa problémov so zaradením do platovej triedy alebo príplatkov priamo nesúvisia s posúdením platnosti dohody.

41. Žiadna so žalobkyňou uvádzaných odvolacích námietok teda nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia ani privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

42. Zo všetkých uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie je napadnutý rozsudok vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

43. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s a . Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v odvolacom konaní úspešní, avšak v konaní im preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).