Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-49-2024.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/49/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. XXX/X, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, otec – E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., J. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Komárno dňa 10.4.2024 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživné na K.. A. B.. Uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.3.2024 je povinný platiť výživné mesačne sumou 100,- €. Nakoľko je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako uchádzač o zamestnanie, nemá možnosť platiť sumu 100,- € mesačne, preto navrhol, aby Okresný súd Komárno vydal rozhodnutie o zníženie výživného, počnúc od mája 2024 na sumu 50,- € mesačne. K podanému návrhu otec maloletej pripojil fotokópiu kontrolného preukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vystavenú na meno E. G., bez uvedenia dátumu začiatku evidencie.
2. Matka maloletej na pojednávaní dňa 6.9.2024 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. S otcom maloletej mala jedenkrát kontakt po pojednávaní v predchádzajúcej veci, 15-teho mu písala, že kedy pošle peniaze, na čo jej on odpísal, že nevie, lebo už nemá prácu. S maloletou sa nestretáva, zaplatil jedenkrát 200,- € a jedenkrát 50,- €. Nevedela uviesť, prečo otec maloletej dal výpoveď. V tom čase jej priateľka otca písala, že sa pohádali a on dal výpoveď, ale odvtedy ich nevie zastihnúť, nekomunikujú spolu. Ona žije sama s dvomi dcérami, mesačné náklady na bývanie má 200,- € titulom réžie a má výdavky spojené so školou staršej dcéry, ktorá teraz nastúpila do 1. ročníka, jej otec na ňu platí výživné 100,- €. Výdavky na mal. A. B. má približne 100,- € finančne jej pomáhajú rodičia, ona je toho času na rodičovskej dovolenke s čistým mesačným príjmom 460,- €.
3. Otec maloletej sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Kolízna opatrovníčka maloletej na pojednávaní dňa 6.9.2024 uviedla, že úrad nemá žiadne informácie o otcovi maloletej a návrh navrhuje zamietnuť, nakoľko nie je v záujme dieťaťa, aby sa určené výživné znižovalo.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rodný list maloletej, kontrolný preukaz Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bez uvedenia dátumu, potvrdenie o príjme matky, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 11Pc/40/2023, z neho najmä zápisnica z pojednávania zo dňa 13.3.2024 a rozsudok na č.l. 59 zo dňa 13.3.2024 a ostatné ku spisu pripojené doklady, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Výživné na mal. A. B. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Komárno 11Pc/40/2023-59 zo dňa 13.3.2024, a to vo výške 100,- Eur mesačne, rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. V čase poslednej úpravy výživného, čo bolo iba jeden mesiac pred podaním návrhu na zníženie výživného, bola maloletá vo veku 10 mesiacov. Výdavky na maloletého boli bežné, primerané veku, matka ich vyčíslila v sumu 150,- € mesačne, pozostávali z výdavkov najmä na plienky a stravu, tieto výdavky otec nespochybnil. Matka maloletej bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, jej čistý mesačný príjem bol 345,- €. Matka mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére vo veku 5,5 roka. Otec maloletej bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 500,- až 550,- €, žil v spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorej prispieval na bývanie sumou 100,- €. Okrem toho uviedol, že mal zaostalosť voči zdravotnej poisťovni, čo splácal mesačne 20,- až 30,- € a mal jednu exekúciu, ktorú mu strhávajú z výplaty.
7. Toho času je maloletá A. B. vo veku 1 rok a 4 mesiace, matka je naďalej na rodičovskej dovolenke, pričom náklady na maloletú sa od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenili. Na strane matky prišlo k zmene, nakoľko jej staršia dcéra nastúpila do 1. ročníka ZŠ, s čím má matka zvýšené výdavky. Naďalej žije sama s dvomi maloletými dcérami, styk otca s mal. A. B. sa nerealizuje. Otec maloletej v návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného stratil zamestnanie, avšak napriek riadnemu doručeniu predvolania na informatívne stretnutie rodičov dňa 27.5.2024 a dňa 4.7.2024 sa na tieto stretnutie nedostavil, rovnako sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 6.9.2024, napriek tomu, že predvolanie riadne do vlastných rúk prevzal. Otec od podania návrhu so súdom nespolupracuje, ani v jednom z troch prípadov sa na súd nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
8. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 z. z. (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine)“, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1,2, 3 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavilo v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u maloletých detí sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod., v prípade zmeny pomerov u povinného rodiča sa musí jednať o takú podstatnú zmenu, ktorá spôsobuje, že platenie výživného v určenej výške nie je objektívne v jeho možnostiach. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zníženie výživného. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že matka je naďalej na rodičovskej dovolenke s maloletou, ktorá je vo veku 1 rok a 4 mesiace, a teda matka nemá možnosť sa zamestnať. Jej príjem pozostáva výlučne z rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti. Otec maloletej bol ešte jeden mesiac pred podaním návrhu riadne zamestnaný a mal pravidelný príjem. S matkou maloletej uzatvoril rodičovskú dohodu na výšku výživného 100,- €. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil stratou zamestnania. V takomto prípade súd svoje dokazovanie zameriava na zistenie, z akých dôvodov k strate zamestnania na strane povinného rodiča prišlo, či išlo o dôvody na strane zamestnávateľa alebo či sa povinný rodič sám dobrovoľne vzdal zamestnania. Následne súd skúma možnosti povinného rodiča uplatniť sa na trhu práce a v prípade, ak povinnému rodičovi v zamestnaní sa nebránia žiadne vážne zdravotné dôvody, môže súd pristúpiť aj k aplikácii tzv. princípu potencionality príjmu, kedy zisťuje, aké príjem by povinný rodič pri vynaložení všetkej snahy mohol dosahovať. Otec maloletej v danom konaní doručil návrh na zníženie výživného, avšak v ďalšom konaní so súdom vôbec nespolupracoval, nedostavil ani na jedno z dvoch stretnutí rodičov v rámci projektu COCHEM, nedostavil sa na pojednávanie, nepredložil súdu žiaden o dôkaz o tom, z akého dôvodu ukončil svoje zamestnanie, resp. či má nejaké zdravotné obmedzenie, ktoré ho vylučuje z pracovného procesu. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil konanie otca (vzdanie sa zamestnania) za účelové, v snahe vyhnúť sa plateniu výživného, nakoľko k tomuto prišlo takmer okamžite po schválení rodičovskej dohody predchádzajúcom konaní. Súd mal ďalej z výsluchu matky preukázané, že otec určené výživné riadne neplatí, doposiaľ zaplatil v súhrne 250,- €, s maloletou sa nestretáva, a teda všetka ťarcha starostlivosti o maloletú, ako osobná starostlivosť, tak aj finančná, je na pleciach matky, ktorá má navyše ďalšiu vyživovaciu povinnosť k druhej maloletej dcére, pričom jej príjem je iba titulom rodičovského príspevku as prídavkov na dve deti. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletej zníženie výživného, preto súd návrh otca zamietol, nakoľko na jeho strane nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. Otec je v produktívnom veku, súdu nebol predložený žiadny dôkaz o jeho zhoršenom stave, a teda pri uplatnení potencionalitu príjmu má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zamestnať a platiť výživné na maloletú v sume, na ktorej sa s matkou v rámci rodičovskej dohody dohodol.
11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).