Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-53-2019.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3T/53/2019
Uznesenie
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Jana Gombárová, v trestnej veci proti obvinenému ppráp. X. O., nar. XX.X.XXXX, pre prečin zneužívania právomoci vereného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, dňa 21.4.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku trestné stíhanie proti obvinenému ppráp. X. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, okr. W., služobne zaradený v rámci stálej štátnej služby vo funkcii referent oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, pre skutok v obžalobe prokurátora S. prokuratúry V. sp.zn. XKv XX/XX/XXXX, právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- dňa 31.12.2017 v čase o 08:58 hod. v obci Lúčka, okres Svidník, počas výkonu motorizovanej hliadkovej služby, kedy zabezpečoval dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky tým, že kontroloval dodržiavanie ustanovenej rýchlosti, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ druhý bod zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil vodič Y. Q., bytom E. XXX/X, tým, že pri vedení osobného motorového vozidla zn. E. E. X,X s evidenčným číslom SK-XXXBC prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 28 km/h (o 25 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), v úmysle zadovážiť tomuto páchateľovi priestupku neoprávnený prospech, neuložil mu za spáchaný priestupok v súlade s ustanoveniami § 22 ods. 3 písm. b/ druhý bod pokutu od 30,- eur do 400,- eur, podľa § 84 ods. 2 Zákona o priestupkoch, § 16 ods. 2 bod 5. prílohy č. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov, naposledy v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 172/2015, s poukazom na čl. 3 ods. 2 písm. a/ bod 1. a ods. 3 pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia V. zboru č. XXX/ XXXX o postupe útvarov Policajného zboru pri používaní technických prostriedkov na meranie rýchlosti cestných vozidiel pokutu vo výške od 100,- eur do 150,- eur, ale vec riešil formou napomenutia, čím ako príslušník V. zboru v rámci právomoci objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a tieto aj prejednávať, porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších právnych predpisov,
z a s t a v u j e , pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal na tunajší súd dňa 13.11.2019 pod sp. zn. 1Kv 39/19/7700 obžalobu na obvineného ppráp. X. O., nar. XX.X.XXXX, služobne zaradeného v rámci stálej štátnej služby vo funkcii referent oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu R. riaditeľstva PZ vo W., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Samosudca postupom podľa § 241 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal podanú obžalobu, ako aj celý obsah predloženého spisu E.: W.-XX/BKOK-V-XXXX a dospel k záveru, že trestné stíhanie je potrebné zastaviť, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Obvinený vo svoje výpovedi zo dňa 4.4.2019 popísal okolnosti predmetného skutku tak, že v uvedený deň bol posledný deň v roku, bola nedeľa doobeda, keď namerali vodičovi v obci J. rýchlosť niečo nad XX km/h. Po zastavení tohto vodiča, obvinený na ňom videl, že nevyzerá zdravotne v poriadku a pretože bola nedeľa a posledný deň v roku, kedy sú lekárske služby obmedzené, riešil tohto vodiča dohovorom. Uviedol, že nevie, či vodič zdravotné ťažkosti len predstieral, ale on na ňom videl, že nie je zdravotne v poriadku. Lekársku pomoc mu neprivolal a sám vyhodnotil, že vodič je schopný naďalej viesť motorové vozidlo. Obvinený doplnil, že sa potreboval na mieste hneď rozhodnúť, či vodiča bude zdržiavať, alebo ho pustí. Situáciu vyhodnotil podľa § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch tak, že bol ohrozený zdravotný stav vodiča, a preto priestupok riešil dohovorom namiesto uloženia blokovej pokuty. K prehratému záznamu telefonického hovoru so svojou nadriadenou, v ktorom sa zmieňuje aj o riešení predmetného priestupku, obvinený uviedol, že si nebol istý, či priestupok vybavil správne, lebo § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch nezvykne bežne používať pri riešení priestupkov, preto mal obavy, či z tohto nebude nejaký problém. Obvinený dodal, že vodiča osobne nepozná, predtým ho videl 2-3 krát a vie, že pracuje v motoreste.
W. Y. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že si na daný priestupok presne nepamätá, pretože uvedeným smerom chodí denne niekoľkokrát. Spomenul si, že raz ho zastavili policajti, keď mu bolo zle a išiel si do Prešova po lieky na vysoký krvný tlak. Bolo to v obci Lúčka, kde prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, ale zrejme vtedy nedostal pokutu a priestupok bol vyriešený dohovorom. Uviedol, že policajta, ktorý riešil jeho priestupok nepozná a nepozná ani meno obvineného. Pripustil, že pozná zvidenia niektorých policajtov, ktorí chodia k nemu do reštaurácie na obed, ale nevie uviesť ich mená.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 8 Tr. zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“), policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; i/ vykonávať štátnu službu nestranne.
Podľa § 52 ods. 1 Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, je disciplinárnym previnením zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa § 57 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
Pokiaľ ide o posúdenie skutku, ktorý je uvedený v obžalobe a prokuratúrou právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože obvinený ako verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, k tomuto súd považuje za nevyhnutné uviesť, že uvedené ustanovenie chráni záujem štátu na výkone právomoci verejných činiteľov.
Keďže konanie obvineného bolo prokuratúrou kvalifikované ako prečin, zameral sa súd pri preskúmavaní obžaloby z hľadiska jej obsahu ako aj obsahu spisu, na preskúmanie závažnosti konania obvineného a teda, či je v konkrétnom prípade naplnený aj materiálny znak daného trestného činu. Závažnosť je v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona definovaná takými okolnosťami, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Ak po posúdení týchto okolností dospeje súd k záveru, že závažnosť činu je nepatrná, nejde o prečin a v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému prichádza do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.
Z výpovede obvineného vyplýva, že ku skutku malo dôjsť v posledný deň roka, teda na Silvestra, keď navyše bola nedeľa. Obvinený, počas výkonu motorizovanej hliadkovej služby, zastavil v obci Lúčka vodiča Y. Q., ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci o 28 km/h, resp. 25 km/h. Pretože páchateľ priestupku zdôvodnil svoje konanie zdravotnými problémami súvisiacimi s vysokým krvným tlakom, vyhodnotil obvinený uvedenú situáciu ako hraničiacu s konaním v krajnej núdzi a priestupok riešil napomenutím bez uloženia sankcie. Zdôraznil, že sa musel rýchlo rozhodnúť, či bude vodiča zdržiavať ukladaním pokuty, alebo ho pustí s napomenutím.
Čo sa týka posúdenia škodlivého následku konania obvineného, v konkrétnom prípade za spáchaný priestupok prichádzalo do úvahy uloženie pokuty vo výške od 30,- eur do 400,- eur, v zmysle § 22 ods. 3 písm. b/ bod druhý a § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo by v danom prípade predstavovalo výšku neoprávneného prospechu pre páchateľa priestupku Y. Q..
Pokiaľ ide o mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je potrebné prisvedčiť obrane obvineného, že zo zabezpečených dôkazov nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností danosť úmyselného konania obvineného, spočívajúceho v jeho snahe zabezpečiť neoprávnený prospech pre Y. Q.. Z doslovného prepisu záznamu telekomunikačnej prevádzky, konkrétne hovoru z XX.XX.XXXX v čase o 09:58 hod. vyplýva, že obvinený páchateľa priestupku ani nepoznal po mene a označuje ho ako „ten z Jamy“, pričom svojej nadriadenej v rozhovore uvádza, že priestupok riešil dohovorom a dúfa, že z toho nebude problém. Z inej časti ich rozhovoru je zrejmé, že obvinený v ten deň rovnako dohovorom riešil aj ďalšieho vodiča, ktorý viezol do Prešova tehotnú ženu, pričom opäť neuvádza jeho meno. Naopak pri ďalšom priestupcovi, ktorého v rozhovore spomína a ktorého poznal aj po mene a označil ho ako „. uvádza, že mu dal pokutu 30,- eur. Z uvedeného vyplýva, že obvinený zvolil u vodičov, ktorí sa dopustili priestupku prekročením dovolenej rýchlosti v obci z dôvodu, ktorý určitým spôsobom súvisel s riešením zdravotných problémov či už vlastných alebo ich spolujazdcov, rovnaký prístup bez toho, aby týchto vodičov osobne poznal, pričom zohľadnil aj ďalšie skutočnosti, a to že bol Silvester a k tomu nedeľa a preto v týchto prípadoch riešil priestupky napomenutím bez uloženia pokuty a bez toho, aby týchto vodičov výraznejšie zdržal v ich ceste za dostupnou zdravotnou starostlivosťou. Práve tieto skutočnosti motivovali obvineného k tomu, aby riešil priestupky vyššie popísaným spôsobom. Obvinený teda neriešil dané priestupky prísne formálne, ale zohľadnil pri nich aj ďalšie súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu, zvolil ľudský prístup pri prejednávaní priestupkov, čo však nemožno hodnotiť v jeho neprospech.
V neposlednom rade sa súd pri posudzovaní závažnosti konania obvineného zaoberal aj hodnotením jeho osoby. Z listinných dôkazov je zrejmé, že obvinený pôsobí v Policajnom zbore od 1.4.2012 a počas celého tohto obdobia bol hodnotený v kategórii A. Od 1.5.2017 nastúpil na Okresný dopravný inšpektorát W., OR PZ Svidník, ako referent oddelenia výkonu služby. Dlhodobo dosahuje najlepšie výsledky zo všetkých policajtov zaradených na oddelení výkonu služby(cestná dopravná hliadka). V rámci hodnotiaceho systému v zmysle platných právnych noriem je po celý čas hodnotený stupňom výborný („A“). Od nástupu do Policajného zboru nebolo voči menovanému zahájené žiadne disciplinárne konanie a bol viackrát navrhnutý na udelenie odmien (za výborné výsledky, záchranu života). Obvinený nemá žiadny záznam v odpise registra trestov ani vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Je nutné tiež poznamenať, že zo záznamov z operatívneho zisťovania informácií vyplýva,
že obvinený bol v rámci operatívno-pátracej činnosti monitorovaný počas obdobia približne 4 mesiacov, pričom previerkou záznamov na okresnom dopravnom inšpektoráte vo Svidníku a meraní MultaRadar bol zistený a následne ďalej prešetrovaný len tento jeden prípad priestupku, ktorý obvinený riešil napomenutím, čo obžaloba považovala za výkon jeho právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.
Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zákona, dospel súd k záveru, že závažnosť činu, ktorého sa mal dopustiť obvinený je nepatrná a z uvedeného dôvodu nejde o prečin.
Ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona je tiež vyjadrením zásady subsidiarity trestnej represie, ktorá vníma trestnú zodpovednosť na pozadí princípu „ultima ratio“. Tento princíp znamená, že trestné právo sa má v praxi používať v prípade, keď ostatné prostriedky nestačia. Je preto potrebné dôsledne zvažovať, ktoré skutky majú byť posudzované ako trestné činy a pri ktorých postačuje uplatňovanie občianskoprávnej, obchodnoprávnej, pracovnoprávnej či disciplinárnej zodpovednosti.
Je nutné prisvedčiť, že obvinený pri riešení tohto konkrétneho priestupku nepostupoval štandardným spôsobom a striktne podľa príslušných právnych predpisov, nariadení a pokynov, s ktorými bol riadne oboznámený. Pokiaľ však zohľadníme okolnosti za akých bol skutok spáchaný, jeho následok, pohnútku obvineného, ako aj jeho doterajšiu bezúhonnosť a vzorné plnenie služobných povinností, je nemieste aplikácia vyššie spomínaného princípu „ultima ratio“ v tom zmysle, že sa javí ako postačujúce a primerané prejednať predmetný skutok obvineného ako disciplinárne previnenie, v súlade s príslušnými ustanoveniami § 47 a nasl. Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.
Na tomto mieste súd ešte poukazuje na príkaz riaditeľa KR PZ v Prešove zo dňa XX.X.XXXX, vydaný v súvislosti s príkazom Prezidenta Policajného zboru č.s.: V.-R zo dňa XX.X.XXXX, cieľom ktorého bolo zabezpečiť, aby príslušníci Policajného zboru pri prejednávaní priestupkov v blokovom konaní postupovali v súlade s platnou právnou úpravou. V bode 3 toho príkazu sa prikazuje zabezpečiť, aby priamy nadriadený minimálne jeden raz mesačne vykonával kontrolu náhodne vybratých priestupkov vybavených napomenutím, pričom odôvodnenosť vybavenia priestupku napomenutím vo vzťahu k osobe páchateľa skontroluje aj v informačných systémoch MV SR. Podľa názoru súdu práve spomínaná kontrola vytvára priestor na prešetrenie takých postupov príslušníkov PZ, ktoré sú obdobné ako konanie obvineného popísané v predmetnej obžalobe. Teda ide o konania, ktorých intenzita a závažnosť neodôvodňujú priamo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, ale je namieste ich prešetrenie z hľadiska toho, či došlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia zavineným porušením povinnosti policajta. Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obvineného a prihliadnuc tiež na mieru závažnosti jeho konania, bolo podľa názoru súdu dostatočné prejednať uvedené jeho konanie ako disciplinárne previnenie a v prípade jeho potvrdenia, uložiť mu primerané disciplinárne opatrenie.
Nakoľko však v zmysle § 57 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia a obvinený sa mal skutku dopustiť XX.XX.XXXX, nie je možné, v čase rozhodovania súdu, túto trestnú vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie disciplinárneho previnenia, pretože od spáchania skutku uplynuli viac ako dva roky. V takom prípade prichádzalo do úvahy len zastavenie trestného stíhania podľa § 2X5 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.
B. na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením je doručenie uznesenia.
Sťažnosť má odkladný účinok.
Osobitné poučenie pre obvineného, obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu:
V súlade s ustanovením § 1 písm. a/ a § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pokiaľ bude uznesenie doručené obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a zúčastnenej osobe v čase do 30.4.2020, lehota troch pracovných dní na podanie sťažnosti začína týmto osobám plynúť až od 1.5.2020. (teda nie odo dňa doručenia uznesenia)