Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoEk/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598 zastúpený spoločnosťou Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2589/2011, o vymoženie 1 415,83 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. : - 13 zo dňa 12.01.2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava č. k. - 13 zo dňa 12.01.202 vo výroku I. súd prvej inštancie exekúciu zastavil a o nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol vo výroku II. tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie začalo vo veci exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11746/10 zo dňa 09.12.2010, na vykonanie ktorého bol súdom prvej inštancie poverený JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6624/2008.

4. Súd prvej inštancie pri skúmaní dôvodov, pre ktoré by vedenie exekúcie bolo neprípustné a túto by bolo potrebné zastaviť zistil, že uvedeným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11746/10 zo dňa 09.12.2010 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 415,83 eura spolu s úrokom z omeškania denne vo výške 0,25 % zo sumy 1 415,83 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 364,77 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Právny vzťah

medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 204700147 zo dňa 24.11.2008 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v celkovej výške 6 000 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 579 eur, teda celkovo mal povinný zaplatiť čiastku vo výške 1 176 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 98 eur. Povinný úver nesplácal v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto došlo k zosplatneniu celej istiny poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého uznesenia konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcu sa v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2008. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd prvej inštancie odôvodnil tým, že právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2008 je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa podľa a nasl. . Rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. „formulárovej zmluvy“, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. Rozhodcovská doložka takto zakotvená v zmluvných dojednaniach, preto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa, a to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku. Súd prvej inštancie potom vyslovil záver, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohol predmetnú vec prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom, preto exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorý neexistuje a je potrebné ju zastaviť.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ustanovení a (v ďalšom texte „“) s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní namietal, že dňa 24.11.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 204700121, pričom právny vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy je tzv. absolútnym obchodom, preto sa spravuje (ďalej aj „“). Súčasne v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Pokiaľ by však odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, oprávnený potom namieta, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom dlžník svojím podpisom nepochybne prejavuje vôľu byť nimi viazaný. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je písaná prehľadne, čitateľne, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi dlžníkom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch oprávnený poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. . Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario ), dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (, ).

8. Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa ustanovenia , ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

10. Podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2008 (ďalej aj „“), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

11. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

12. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

13. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne, pričom na zdôraznenie ich správnosti a súčasne z dôvodu potreby vyrovnať sa aj s odvolacími námietkami uvádza nasledovné:

14. Na základe Zmluvy o úvere bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 415,83 eura spolu s úrokom z omeškania denne vo výške 0,25 % zo sumy 1 415,83 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 364,77 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v celkovej výške 6 000 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 579 eur, teda celkovo mal povinný zaplatiť čiastku vo výške 1 176 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 98 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bod 15. obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené – a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu – b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

15. Oprávnený je obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra teda podnikateľ podľa pričom vzhľadom na okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé, že pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§

52 ods. 3 )a povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ), súd prvej inštancie preto správne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú ( ). Záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami sa preto spravuje o spotrebiteľských úveroch a .

16. K námietke oprávneného pokiaľ ide o právne posúdenie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere, odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ), vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch ako aj , majú prednosť pred právnou úpravou všeobecnou, ktorou je .

17. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so závermi súdu prvej inštancie opretými o ustanovenie veta prvá , ktoré obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že pod neprijateľnosť zmluvných podmienok je potrebné subsumovať aj tie prípady podoby rozhodcovskej doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu.

18. Za správnu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať ani tú interpretáciu ustanovenia a tiež príslušných ustanovení rozhodcovskej doložky použitej v prejednávanej veci uvedenú v odvolaní, ktorej účelom bolo presvedčiť, že už poskytnutie možnosti výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu obom zmluvným stranám treba považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania domácich i európskych štandardov ochrany spotrebiteľa k takémuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

19. Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, pretože žalobcovi dáva na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, avšak v prípade podania žaloby dodávateľom na vopred zvolený rozhodcovský súd, zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa, ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený podaním návrhu v rozhodcovskom konaní síce uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve no po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať žalobu resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Odvolací súd už viackrát v obdobných veciach poukázal na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú, keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom.

20. Ak má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá možnosť konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Kvalifikačným predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára má oprávnený už pripravenú a oprávnený ju používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Nejde preto o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Ak rozhodcovská zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov

medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa dostáva do značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach s dodávateľom. Ak by následkom nepristúpenie k rozhodcovskej doložke zo strany spotrebiteľa bolo odmietnutie „formulárovej“ zmluvy ako celku, táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa .

21. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvej inštancie o potrebe vyhodnotenia posudzovanej rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, slúžiaceho za exekučný titul, za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku. Logickým dôsledkom je preto záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci i na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

23. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle , v spojení s , použitých s odkazom na Exekučného poriadku, o ktorom nároku v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona.

27. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného – povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).