Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-136-2022.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/136/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu N. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. I.. G.. U. XXXX/XX, Č., práv. zast. JUDr. Ladislav Ščury, Phd., advokát, so sídlom Mierová 1725, Čadca, proti žalovanému Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o zaplatenie 10.466,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/29/2021-214 zo dňa 5.4.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/29/2021-214 zo dňa 5.4.2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.466,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.466,- EUR od 1.4.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Banská Bystrica dňa 16.9.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.466,- EUR. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu, a to na základe viacerých postupne uzatváraných zmlúv o obchodnom zastúpení. Tieto zmluvy na seba bezprostredne nadväzovali. Žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu od júla 2005 až do marca 2020. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe výpovede žalobcu. Dôvodom pre vypovedanie zmluvy bola preradenie žalovaného ma nižšiu pozíciu na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal byť preradený z pozície územný riaditeľ na pozíciu obchodný zástupca, čo pre žalobcu znamenalo podstatné zníženie provízií vyplácaných žalovaným. V zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mal možnosť túto zmenu akceptovať. V prípade nesúhlasu so zmenou nemal žalovaný inú možnosť jej zamedziť ako vypovedať zmluvu. Spornou výška priemernej ročnej provízie a ani skutočnosť, že žalobca požiadal žalovaného o vyplatenie odstupného, pričom žalovaný žalobcovi odstupné odmietol uhradiť. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo zo strany žalobcu, ktorý listom zo dňa 27.3.2020 vypovedal zmluvu o zastúpení a výkone činnosti finančného sprostredkovania uzatvorenú so zastúpeným dňa 25.5.2018. Ako dôvod výpovede žalobca vymedzil svoj nesúhlas so zmenou provízneho systému. Žalovaný skutočnosť, že k zmene zaradenia žalobcu v províznom systéme hodlal pristúpiť. Žalovaný nespochybňoval ani skutočnosť, že v prípade, ak by
žalobca so zmenou provízneho systému súhlasil, znamenalo by to pre neho zníženie výšky provízií vyplácaných zo strany žalovaného, pričom v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení mal žalobca pri zmene provízneho systému v zásade iba dve možnosti. Prvou možnosťou bolo zmenu akceptovať. V prípade, ak so zmenou nesúhlasil mohol zmluvu vypovedať. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že posudzoval nárok žalobcu na vyplatenie odstupného podľa úpravy obsiahnutej v § 669 a 669a Obchodného zákonníka. Zmluva o obchodnom zastúpení uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala osobitnú úpravu vzniku nároku na odstupné. Nárok na odstupné po skončení obchodného zastúpenia nemožno zúžiť, a to ani vtedy, ak by takéto zúženie bolo výsledkom dohody zmluvných strán. Rovnako tak nemožno v zmluve o obchodnom zastúpení nad rámec zákona upravovať ďalšie podmienky pre samotný vznik nároku na odstupné. Súd preto nemohol prihliadať na spôsob určenia výšky odstupného stanovený v prílohe č. 2 a ani podmienky pre vznik nároku na vyplatenie odstupného vymedzené v čl. XI bod 9 zmluvy o obchodnom zastúpení, pre ich priamy rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaný odmietal nárok žalobcu na odstupné, keď argumentoval tým, že zmluvu vypovedal sám žalobca. Dôvod žalobcovej výpovede nebol sporný a žalovaný nerozporoval ani existenciu tohto dôvodu. Žalovaný tak nerozporoval, že hodlal žalobcu v rámci hierarchie obchodných zástupcov preradiť na nižšiu pozíciu, pričom v dôsledku takejto zmeny by došlo k zníženiu provízií vyplácaných žalobcovi za jeho činnosť. Pokiaľ boli dôvodom žalobcovej výpovede jednostranné kroky žalovaného, ktoré smerovali k zmenám podmienok vykonávania obchodného zastúpenia, a to v neprospech žalobcu, bolo nevyhnutné konštatovať, že zmluva síce bola skončená zo strany žalobcu, ale na základe okolností na strane žalovaného. Takéto skončenie obchodného zastúpenia zo strany žalobcu jeho nárok na odstupné nevylučuje. Zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu prakticky od začiatku pôsobenia žalovaného na trhu. Množstvo objem a rozsah obchodov sprostredkovaných žalobcom pre žalovaného vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov - daňových priznaní pre daň z príjmu. Žalobca priemernú výšku ročnej provízie za obdobie posledných piatich rokov určil sumou 37.380,- EUR. Žalovaný výšku vyplatených provízií a ani výpočet priemernej ročnej provízie žiadnym spôsobom nespochybnil. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého žalobcovi nepatrí odstupné z dôvodu, že vykonával činnosť riaditeľa alebo vedúceho a v plnom rozsahu sa venoval týmto činnostiam. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení, ako aj z provízneho systému žalovaného bolo zrejmé, že aj obchodný zástupcovia zaradení na uvedených pozíciách boli naďalej obchodnými zástupcami žalovaného. Ich odmena bola plne závislá od množstva a úrovne sprostredkovaných obchodov. Žalovaný ani netvrdil, že by akákoľvek časť peňažných prostriedkov žalobcovi mala predstavovať odmenu za výkon riadiacej činnosti vo vzťahu k iným obchodným zástupcom. Skutočnosť, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného agenta preukazuje aj to, že bol ako podriadený finančný agent zapísaný v príslušných registroch vedených Národnou bankou Slovenska. Súd ďalej uviedol, že žalobca získaval od žalovaného provízie najmä za sprostredkovanie stavebného sporenia, ako aj iných finančných služieb (úverov, poistenia), teda sprostredkovanie služieb, ktoré trvajú po dlhší čas a žalovanému aj po určitý čas plynú príjmy z úhrad klientov. Ukončením trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k ukončeniu ním sprostredkovaných zmlúv, tieto trvali naďalej a klienti žalovanému aj naďalej uhrádzali napr. pravidelné platby sporenia, splátky úverov. Žalobca vykonával činnosť obchodného zástupcu od 1.7.2005 až do 31.3.2020, teda po dobu takmer 15 rokov. Zo žalobcom preložených listinných dôkazov (periodík vydávaných žalovaným pre jeho internú potrebu) navyše vyplýva, že žalovaný prácu žalobcu viackrát ocenil a žalobca pri výkone svojej činnosti dosahoval nadpriemerné výsledky v porovnaní s inými obchodnými zástupcami. Žalovaný navyše vôbec nespochybnil ani skutkové tvrdenia o rozsahu ním vykonávanej činnosti v prospech žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 15.2.2021. Žalovanému aj po ukončení obchodného zastúpenia ďalej plynuli zo žalobcom sprostredkovaných obchodov príjmy. Práve s ohľadom na dĺžku spolupráce žalobcu a žalovaného, množstvo obchodov sprostredkovaných žalobcom, ich charakter, s ohľadom na skutočnosť, že žalobca celú svoju aktivitu orientoval práve na sprostredkovávanie obchodov pre žalovaného a jeho príjmy žalobcu pozostávali iba z vyplatených provízií, súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobcovi právo na odstupné patrí.
3. Záverom súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia odstupného vo výške 10.466,- EUR, t.j. vo výške 28% priemernej ročnej provízie. Nárok na zaplatenie odstupného vo výške 28% priemernej ročnej provízie súd považoval za opodstatnený, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol samotným žalovaným zaraďovaný medzi najlepších obchodných zástupcov, žalovaný nevzniesol k výkonu jeho činnosti žiadne výhrady a žalobca celú svoju aktivitu sústredil na výkon obchodného zastúpenia pre žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným síce nebola uzatvorená konkurenčná doložka, ktorá by žalobcovi znemožňoval výkon obdobnej činnosti pre tretie osoby po ukončení zmluvného
vzťahu, na druhej strane sa však žalobca nedomáhal výplaty odstupného v maximálnej možnej výške, ale iba vo výške 28% priemernej ročnej provízie.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. V odvolaní poukázal na to, že právo preradiť obchodného zástupcu z príslušného stupňa obchodného zastúpenia vyplýva žalovanému priamo z interného predpisu Produkcia a provízny systém, ktorý je súčasťou zmluvy o obchodnom zastúpení. Takouto zmenou sa však nekončí zmluva o obchodnom zastúpení, obchodný zástupca pokračuje v činnosti obchodného zástupcu na novom stupni obchodného zastúpenia odbytovej siete PSS, a. s. Aj samotné činnosti obchodných zástupcov v rôznych stupňoch sú uvedené v predmetnom predpise (bod 3.3. Počas činnosti pre žalovaného bol žalobcovi viackrát zo strany žalovaného (viď tabuľka preradení stupňov odbytovej siete žalobcu) zmenený stupeň obchodného zastúpenia, ale touto zmenou nikdy nezanikla samotná zmluva o obchodnom zastúpení a žalobca ani z dôvodu zmeny provízneho systému a zaradenia do príslušného stupňa obchodného zastúpenia zmluvu nikdy nevypovedal. Pretože žalobca ukončil zmluvu o obchodnom zastúpení výpoveďou a žalobca mohol v činnosti obchodného zástupcu na inom stupni riadne pokračovať (tak ako už viackrát počas zmeny príslušného stupňa obchodného zastúpenia), právo na odstupné mu v zmysle § 669a písm. b) Obchodného zákonníka podľa názoru žalovaného nevzniklo. Žalobcovi ako obchodnému zástupcovi nevzniklo právo na odstupné ani z iných zákonom stanovených dôvodov. Nakoľko žalobca pre žalovaného vykonával prakticky nepretržite činnosť na stupni oblastného vedúceho alebo územného riaditeľa, venoval sa činnostiam vyplývajúcim z týchto stupňov činností. Preto žalobca pre žalovaného ako zastúpeného osobne prakticky nezískal nových zákazníkov ani nerozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi. Žalobca navyše nestratil výpoveďou zmluvy žiadnu províziu a zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala žiadnu konkurenčnú doložku, čiže vyplatenie odstupného by v zmysle § 669 Obchodného zákonníka nebolo spravodlivé. Žalovaný v odvolaní uviedol, že právo určiť konkrétnu výšku odstupného (ak naň vznikne nárok) podľa predpisu, má výlučne vždy žalovaný, a to podľa nasledovného vzorca: PRP (priemerná ročná provízia) x (0,1 až 4 % percento určuje žalovaný) x počet odpracovaných rokov. Pri žalobcovi (ak by mu vznikol nárok na odstupné) by bolo žalovaným odstupné vypočítané nasledovne: 37.818 EUR,- x 0,1 x 14, teda spolu 529,- EUR. Podstatným dôvodom takto určenej výšky odstupného by bola skutočnosť mimoriadne vysokého podielu prázdnych zmlúv, na ktoré sa nikdy nesporilo a nebol k nim vyplatený žiadny vklad, za ktoré dostal žalobca vyplatenú províziu. Žalovaný taktiež namieta nesprávne konštatovanie súdu, že nemal pripomienky k žalobcom žalovanej výške odstupného. Súd tiež nesprávne konštatuje, že žalobca má právo na odstupné, pretože skončil zmluvu z dôvodov na strane žalovaného. Súd v rozsudku neriešil druhú podmienku práva na odstupné v zmysle § 669a písm. b) ObZ, teda že právo na odstupné vznikne, ak od obchodného zástupcu nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, pričom obe tieto podmienky musia byt' pre vznik práva na odstupné splnené kumulatívne. Žalovaný teda v zmysle odvolania trvá na skutočnosti, že žalobcovi právo na odstupné nevniklo a súčasne namieta výšku žalovanej sumy odstupného. Ak by žalobcovi právo na odstupné vôbec vzniklo, bolo by vyplatené v podstatne nižšej výške, teda vo výške 529,- EUR. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nepopiera, že žalovaný má právo preradiť obchodného zástupcu, ale tak isto má právo dotknutý finančný agent na toto preradenie zareagovať. Pokiaľ teda žalovaný uvádza stupne obchodného zastúpenia, tak prípad ako žalobcu bol taký, že žalovaný ho chcel z územného riaditeľa preradiť na obchodného zástupcu, tzn. že by stratil riadiacu funkciu, tím 10 obchodných zástupcov, dlhoročné zabehnuté štyri kancelárie, zníženie príjmu, de facto zmenou provízneho systému by začal kariérne úplne od začiatku. Samozrejme, že si bol vedomý, čo zmenou provízneho systému žalovaný nepriamo spôsobil (keďže nesúhlasil s preradením na obchodného zástupcu), tak musel sám dať výpoveď, ako je to v zmluve o obchodnom zastúpení a z tohto dôvodu má nárok na odstupné. Podstatné je pre toto konanie, že výpoveď žalobca nedal z vlastnej vôle, ale podľa zmluvy o obchodnom zastúpení ako protireakciu na uvedené preradenie. Keďže žalobca nesúhlasil s preradením, podľa zmluvy musel dať výpoveď do 7 dní od vyvesenia zmeny provízneho systému v operačnom systéme Kweria. (Do operačného systému zmenu žalovaný zverejnil dňa 24.3.2020 okolo 23:00 hod.). Svoj nesúhlas s uvedeným postupom musel žalobca vyjadriť podľa zmluvy, podľa čl. VIII ods. 4. písm. c) Zmluvy o obchodnom zastúpení, inak by zmena nadobudla platnosť a preradili by ho od 1.4.2020 na pozíciu obchodný zástupca. Podľa tohto článku pri nesúhlase mám doručiť písomnú výpoveď. Podľa žalobcu je najpodstatnejšie pre toto konanie je to, čomu sa najviac žalovaný vyhýba a k tomu sa ani v samotnom odvolaní nevyjadruje, a to zrejme úmyselne, pretože čl. VIII. a čl. XI. jednoznačne dávajú za pravdu žalobcovi, čo do vyplatenia odstupného. Žalobca vo
vyjadrení poukázal na to, že žalovaný až po jeho odchode do nových Zmlúv o obchodnom zastúpení doplnil dodatok dňa 6.12.2021 - s platnosťou od 1.1.2022 - v tomto prípade nárok na odstupné zástupcovi nevzniká. Nakoľko žalobca dal výpoveď sám, tak nárok na odstupné jednoznačne priznáva čl. XI. Zmluvy o obchodnom zastúpení, a to z dôvodu, že na jeho strane nenastalo porušenie zákonných alebo zmluvných povinností, a preto má ako zástupca právo na odstupné. Keďže je v hierarchii, tak ako ju vymenoval samotný žalovaný v najvyššej pozícií č. 007, tak je toho názoru, že má nárok aj na najvyššie odstupné. V odvolaní žalovaný uvádza nové skutočnosti (novoty), ktoré nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Žalovaný tvrdí, že v žalobcovej odbytovej štruktúre bolo uzatvorených mnoho prázdnych zmlúv, teda zmlúv, na ktoré sa nikdy nesporilo. Takéto tvrdenia zo strany žalovaného popiera, pričom tieto skutočnosti žalovaný ani ničím nepreukázal. Žalobca uviedol, že sa nedomáhal výplaty odstupného v maximálnej možnej výške ročného príjmu alebo vo výške 4%, ale iba vo výške 2%. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2024.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:
11. Predmetom sporu je nárok žalobcu na odstupné. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca z dôvodu nesúhlasu so zmenou provízneho systému v zmysle čl. VIII bod 4 písm. c) zmluvy o výkone činnosti finančného sprostredkovania stavebného sporenia zo dňa 25.5.2018 túto zmluvu vypovedal.
12. Podľa ČI. VIII ods. 4. písm. C) Zmluvy o obchodnom zastúpení, konanie zástupcu pri jeho nesúhlase so zmenou „Provízneho systému“: V prípade, že zástupca s príslušnou zmenou doručeného „Provízneho systému" nebude súhlasiť, najneskôr do 7 kalendárnych dní odo dňa oznámenia a doručenie zmeny „Provízneho systému“ je oprávnený doručiť PSS a.s. písomnú výpoveď tejto zmluvy s výpovednou lehotou, ktorá končí v posledný deň mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená do ústredia PSS. a.s. inak doručená zmena „Provízneho systému" nadobudne voči Zástupcovi účinnosť.
13. Žalovaný výpoveď akceptoval, avšak sa nestotožnil s uplatňovaným nárokom na odstupné.
14. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania správne za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného obchodného zástupcu od júla 2005 do marca 2020 i keď na podklade viacerých zmlúv, ale vykonával činnosť obchodného zástupcu (zaokr. 15 rokov) s náležitým pracovným postupom a teda ocenením.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dôvod na vypovedanie zmluvy vznikol na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného. V dôsledku rozhodnutia žalovaného mal byť žalobca preradený z pozície územného riaditeľa na pozíciu obchodného zástupcu s podstatným znížením provízií. Keďže žalobca nesúhlasil so zmenou, v súlade so zmluvou došlo z jeho strany k výpovedi.
16. Podľa § 669 Obchodného zákonníka: (1)Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak a)pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b)vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20190701.html>.(2)Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.(3)Priznaním odstupného nie je dotknuté právo obchodného zástupcu na náhradu škody podľa § 668a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701.html>.(4)Rovnako vznikne právo na odstupné aj v prípade, ak skončenie zmluvy nastane v dôsledku smrti obchodného zástupcu. (5)Právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1 zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.
17. Podľa § 669a Obchodného zákonníka: Právo na odstupné nevznikne, ak a)zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, b)obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, c)podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca prevedie práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu.
18. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné skúmať, či žalobcovi vznikol nárok na odstupné a v akej výške.
19. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku najmä v odseku 41., 42. a 43. s ktorými sa stotožňuje. Skončenie obchodného zastúpenia zo strany žalobcu je dôsledkom okolností na strane žalovaného, t.j. nedošlo k zániku nároku na odstupné na strane žalobcu.
20. Súd prvej inštancie správne v odseku 58. odôvodnenia uvádza, že vzhľadom na dĺžku spolupráce, množstvo sprostredkovaných obchodov, aktivitu žalobcu pre žalovaného, je potrebné dôjsť k záveru, že žalobcovi patrí nárok na odstupné. Podľa názoru odvolacieho súdu teda tak ako je uvedené aj v odseku 45. odôvodnenia rozsudku, z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil, že sú splnené podmienky podľa § 669 OBZ na priznanie nároku na odstupné, nakoľko žalobca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé.
21. Súd prvej inštancie náležite posúdil výšku nároku na odstupné a dospel k záveru, že zaplatenie odstupného vo výške 28 % priemernej ročnej provízie, teda v sume 10.466,- EUR je opodstatnené, t. j. jedná sa primeranú výšku odstupného a teda v súlade § 669 OBZ.
22. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že žalobca mohol v činnosti obchodného zástupcu na inom stupni riadne pokračovať (tak ako už viackrát počas zmeny príslušného stupňa obchodného zastúpenia), a teda právo na odstupné mu v zmysle § 669a písm. b) Obchodného zákonníka podľa názoru žalovaného nevzniklo. Uvedený názor považuje odvolací súd za nesprávny, nakoľko došlo k platnej výpovedi z dôvodu zmeny zásadných okolností na strane žalovaného, pričom nemožno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby akceptoval nové okolnosti v zmysle rozhodnutia žalovaného (zmenu pozície, iné nižšiu províziu). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa ohľadom
výšky provízie, nakoľko tá nezodpovedá súdnej praxi a odkazuje na odôvodnenie súdom prvej inštancie pokiaľ ide o účel odstupného a výšku odstupného.
23. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny podľa § 387 CSP keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a to aj pokiaľ ide úrok z omeškania priznaný podľa predpisov obchodného práva a výrok o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v celom rozsahu úspešný.
24. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).