Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/45/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu A. Č., nar. XX.X.XXXX, T. Q. XX, P., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným 1. O.. E. Q., nar. XX.X.XXXX I. X. O.. J. Q., F.. XX.X.XXXX, obaja bytom A. XX, P., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4. decembra 2019 č. k. -48

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, ktorým žalobca žiadal, aby žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť obnoviť a neobmedzovať odvod splaškových vôd z nehnuteľnosti žalobcu - rodinného domu súp. č. 2092, postavenom na pozemku CKN, parc. č. 1118, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne územie J. E., pre okres P. O., Z. P. - J..

2. Žalobca uviedol, že jeho rodinný dom je napojený na verejnú kanalizáciu prostredníctvom kanalizačnej prípojky, ktorá viedla cez pozemok iného parc. č. 1116 k. ú. J. E., aktuálne zapísanom na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalovaných ako CKN parc. č. 1116/1 a parc.č. 1116/9. Ako účastník stavebného konania o povolení stavby rodinného domu žalovaných na pozemkoch v ich vlastníctve sa s nimi dohodol, že jeho kanalizačná prípojka naďalej povedie cez ich pozemok a súčasne bolo dohodnuté aj nové trasovanie kanalizačnej prípojky a jej napojenie na verejnú kanalizáciu z pozemku žalovaných. Žalovaní, po viac ako štyroch rokoch užívania kanalizácie, mu listom zo dňa 8.11.2018 oznámili, že odvolávajú svoj súhlas na pripojenie jeho kanalizačnej prípojky a vyzvali ho, aby si vybudoval novú s tým, že ak tak neurobí do 31.1.2019, uskutočnia odpojenie kanalizácie. Žalobcovia k odpojeniu kanalizácie pristúpili dňa 12.10.2019 čo zistil tak, že mu z domu prestala odtekať splašková voda. Bránil sa tvrdením, že vybudovanie novej kanalizačnej prípojky je z časového aj finančného hľadiska neprimerane náročné, pretože vzhľadom na charakter svojho pozemku by musel vybudovať tlakovú kanalizačnú prípojku, ktorá je drahšia ako gravitačná, a vyhotovenie projektovej dokumentácie k uvedenej prípojke je z časového hľadiska zdĺhavý proces. Žalovaní síce odôvodňovali odvolanie súhlasu s napojením jeho kanalizačnej prípojky na ich kanalizačné potrubie tým, že k tejto kanalizačnej prípojke mal byť napojený aj ďalší rodinný dom, a to jeho brata Š. Č., v skutočnosti jeho brat od takého zámeru odstúpil a vypracoval samostatnú projektovú dokumentáciu o samostatnom napojení na verejnú kanalizáciu. Žalobca zdôraznil, že kanalizačné potrubie pripájajúce jeho dom k revíznej šachte nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných, je príslušenstvom jeho rodinného domu, a toto potrubie uložené na ich pozemku je aj jeho majetkom. Odvolanie súhlasu žalovaných po niekoľkých rokoch bezproblémového

užívania kanalizácie považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nijako žalovaných pri užívaní nehnuteľnosti neobmedzoval, neohrozil ani fungovanie ich kanalizačnej prípojky, a ak žalovaní nechceli, aby odvádzal odpadové vody cez ich pozemok, nemali mu súhlas udeliť. Podľa názoru žalobcu, žalovaní uplatnili nedovolené použitie svojpomoci v zmysle a zasiahli hrubo do pokojného stavu, ktorý je potrebné navrátiť späť. Navrhovaným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava právnych pomerov strán navrátením veci do pôvodného stavu, a pokiaľ žalovaní majú záujem zamedziť ďalším odvádzaním odpadových vôd cez kanalizačnú prípojku vybudovanú s ich súhlasom, majú možnosť sa domáhať svojich požiadaviek podaním žaloby na súde.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia podľa , , , , , právne vec posudzujúc tiež podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej ) a o povinnosti vlastníkov susediacich pozemkov zdržať sa zásahov do vlastníckych práv iného nad mieru primeranú pomerom, dospel k záveru, že neboli preukázané podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca v dostatočnej miere neosvedčil svoj nárok, a súčasne ním navrhované neodkladné opatrenie porušovalo zásadu proporcionality úpravy vzájomných pomerov strán a predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí zohľadnil obranu žalovaných a obsah listinných dôkazov predložených do konania, z ktorých zistil, že žalovaní nadobudli pozemky CKN parc. č. 1116/1 a parc. č. 1116/9 (pôvodne vedené na ako parc. č. 1116), kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2013, ktoré neboli zaťažené žiadnym vecným bremenom alebo inými ťarchami, z ktorých by vyplývalo, že pod povrchom pozemkov je vedená kanalizačná prípojka žalobcu. V čase od 19.6.2013 do 22.5.2014 pri úprave ich pozemku, keď sa pravidelne so žalobcom stretávali, žalobca ich neinformoval o existencii jeho kanalizačnej prípojky, a túto informáciu im povedal až v deň ústneho pojednávania na stavebnom úrade vo veci stavebného povolenia ich rodinného domu. Vtedy ich aj požiadal, aby mu naďalej umožnili vedenie kanalizačnej prípojky cez ich pozemok argumentujúc tým, že v rodinnom dome býva len jedna osoba, konkrétne jeho brat, ktorý je vo finančnej a sociálnej núdzi, pričom cez kanalizačnú prípojku je vedená len splašková kanalizácia z jednej toalety, jednej sprchy a jedného umývadla, keď dažďové vody zo strechy rodinného domu sú zachytávané v podzemnej dažďovej nádrži. V záujme dobrých susedských vzťahov súhlasili s pripojením kanalizácie z rodinného domu žalobcu na ich kanalizačnú prípojku, keď došlo k zmene pôvodnej kanalizačnej prípojky žalobcu tak, že bola pripojená k revíznej šachte umiestnenej na začiatku kanalizačnej prípojky na ich pozemku. V júli 2016 registrovali, že žalobca začal s vykonávaním stavebných úprav predstavujúcich prístavbu a nadstavbu jeho rodinného domu. Išlo o úkony, na ktoré sa vyžadovalo stavebné povolenie, neboli však prizvaní ako účastníci stavebného konania, a až následným šetrením sa dozvedeli, že tieto práce realizuje žalobca bez stavebného povolenia. Úpravami nehnuteľnosti žalobcu dochádza k zväčšeniu podlahovej plochy objektu i zväčšeniu plochy strechy, teda dôjde k výraznému nárastu objemu odpadových vôd. V nasledujúcom roku 2017 na ďalšom susediacom pozemku začal výstavbu nového rodinného domu brat žalobcu Š. Č., keď pri založení stavby bolo zrejmé, že vyústenia kanalizácie sú opäť nasmerované k ich nehnuteľnosti a k ich kanalizačnej prípojke. Projektantka O.. E. Q., ktorá vypracovala projekt pripojenia kanalizácie nehnuteľnosti brata žalobcu na verejnú kanalizáciu, v dokumentácii zakreslila kanalizačnú prípojku, ktorá vedie cez ich pozemok parc. č. 1116/1, ako kanalizačnú prípojku patriacu žalobcovi a vedenú po jeho pozemku parc. č. 1117, a následne zakreslila nepravdivý údaj o zaústení kanalizácie na ich pozemok z titulu vecného bremena. Je tak zrejmé, že žalobca nepravdivo prehlásil kanalizačnú prípojku vedenú na ich pozemku za svoju, a dal neoprávnený súhlas svojmu bratovi, aby sa na túto kanalizáciu pripojil. Žalovaní zdôraznili, že ich rodinný dom je umiestnený na svahu nižšie ako rodinný dom žalobcu i stavba rodinného domu jeho brata Š. Č., čo by znamenalo zahltenie kanalizačnej prípojky i riziko jej upchatia v mieste zúženia, ktoré je medzi verejnou kanalizáciou a revíznou šachtou, čo mohlo ohroziť ich majetok vytopením suterénnych priestorov. Ohliadkou kanalizačnej prípojky, pri ktorej boli otvorené tiež revízne šachty autorizovaným stavebným inžinierom O.. R. G. dňa 27.8.2018 bolo podľa objemu zachytených vôd zistené, že okrem splaškovej kanalizácie, je na kanalizačnú prípojku bez ich súhlasu a vedomia napojený aj odtok dažďovej kanalizácie z nehnuteľnosti žalobcu. O.. G. odporučil odpojenie kanalizačnej prípojky objektu žalobcu, nakoľko tak žalobca, ako aj jeho brat Š. Č., majú možnosť pripojiť svoje rodinné domy na existujúcu kanalizáciu na opačnej strane, na ulicu Q.. Napriek tomu, že po odvolaní súhlasu s pripojením, žalobcovi bola ponechaná možnosť byť pripojený na kanalizáciu ďalších 9 mesiacov, žalobca k vybudovaniu vlastnej kanalizačnej prípojky nepristúpil. Žalovaní poukázali na to, že žalobca má možnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu vedenú na susediacej ulici Q., má revíznu šachtu, do

ktorej môže pripojiť tlakovú kanalizáciu z prečerpávacej stanice, ktorú vie umiestniť na svojom pozemku, ktoré práce podliehajú iba ohláseniu na stavebnom úrade a odhadovaná doba stavebných prác je 14 dní. Z finančného hľadiska rovnako nejde o neprimerané náklady, keďže tieto predstavujú zhruba 1.500 €, ktorú finančnú sumu nepochybne musí mať žalobca k dispozícii, ak sa pustil do rozsiahlej rekonštrukcie rodinného domu. Žalovaní považovali svoj postup za súladný so zákonom i dobrými mravmi, keďže kedykoľvek mohli odvolať súhlas na užívanie kanalizačnej prípojky, a stalo sa tak z dôvodu, že žalobca túto možnosť závažným spôsobom zneužil.

5. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že žalovaní sa o napojení žalobcu na ich kanalizačnú prípojku dozvedeli až v priebehu rozhodovania stavebného úradu, a na ich nehnuteľnosti neviazne žiadne vecné bremeno. Z rozhodnutia stavebného úradu o povolení stavby rodinného domu žalovaných zo dňa 28.5.2014 z bodu 8. zistil, že pozemkom žalovaných KNC parc. č. 1116/1 prechádza zo severozápadnej strany kanalizačná prípojka od rodinného domu žalobcu zaúsťujúca do verejnej kanalizácie na A. K. cez kanalizačnú šachtu na pozemku žalovaných, ktorá kanalizačná prípojka však už bude vedená v novej trase a s novým zaústením do verejnej kanalizácie. Súd vzal ďalej na zreteľ, že na základe vykonaného prešetrenia príslušného stavebného úradu o uskutočňovaní stavby na pozemku žalobcu bolo zistené porušenie stavebného zákona žalobcom, keď svoj rodinný dom rekonštruoval bez stavebného povolenia, na základe čoho bolo v roku 2019 začaté voči žalobcovi priestupkové konanie.

6. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a neohrozilo nad mieru nevyhnutne potrebnú právne pomery protistrany. Zásah do práv musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia. Právna úprava v oblasti susedských práv spočíva na zásade, že tieto sa môžu účinne uplatňovať len na základe vzájomnosti, keď ochrana poskytovaná právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právom vlastníka veci druhej.

7. Súd prihliadol na to, že podľa a kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby, až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady. Dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi kanalizačnej prípojky vedenej cez ich pozemok, a nariadením neodkladného opatrenia by došlo k vytvoreniu trvalého obmedzenia ich vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorý zásah je neprimeraný. Vyhovením návrhu žalobcu by súčasne došlo ku škode na majetku žalovaných, ktorí poskytli žalobcovi dostatok času na odpojenie kanalizačnej prípojky. K odpojeniu pristúpili až potom, čo žalobca vykonal stavebné zmeny na svojom rodinnom dome bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré stavebné zmeny mali vplyv na objem vody odvádzanej kanalizačným potrubím, ako to osvedčoval aj záznam z ohliadky revíznych šácht vykonanej dňa 27. 8. 2018 O.. G..

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím ustanovení , Článkom 4 ods. 2 a odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. a sp.zn. . Žalobca bol neúspešnou stranou sporu a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, nevznikli žiadne trovy, o výške ktorých by bolo možné vo veci rozhodnúť, preto náhradu trov žalovaným nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa a , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.

10. Žalobca v odvolaní označil za rozhodujúcu skutočnosť, že kanalizačné potrubie užíval na odvádzanie splaškových vôd z jeho domu nerušene od roku 2014 až do 12.10.2019, ktorá kanalizačná prípojka bola zhotovená spoločnosťou patriacou žalovanému v 1. rade na náklady žalobcu. Za čas užívania kanalizačného potrubia nebol pripojený k potrubiu žiadny iný objekt, nedošlo k ohrozeniu majetku žalovaných, a takéto ohrozenie majetku nie je za nezmenených podmienok reálne možné ani v súčasnosti. Keďže žalovaní narušili pokojný stav trvajúci päť rokov, nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k obmedzeniu ich práv, ale navráteniu veci do pôvodného stavu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, či išlo o dovolenú svojpomoc, a či odvolanie súhlasu bolo možné, keďže zasiahlo

do jeho majetku, nakoľko je vlastníkom kanalizačnej prípojky. Kanalizačná prípojka sa začína tam, kde kanalizačné potrubie opúšťa jeho dom a končí v zaústení do verejnej kanalizácie. Vybudovanie celého úseku kanalizačného potrubia od domu žalobcu až po jeho napojenie k revíznej šachte, od ktorej vedie kameninové potrubie bolo financované žalobcom, keďže rodinný dom žalovaných bol ešte len na začiatku výstavby. Z uvedeného vyvodil, že v zmysle ustanovení je vlastníkom kanalizačnej prípojky, ktorú zriadil na svoje náklady, a žalovaní teda využívajú časť jeho kanalizačného potrubia na odvod splaškových vôd.

11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhovali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne dôvodiac, že žalobca nie je vlastníkom spornej kanalizačnej prípojky, nakoľko kanalizačná prípojka vedúca od ich domu až po verejnú kanalizáciu bola financovaná výlučne z ich finančných prostriedkov. Žalobca financoval iba prípojku od jeho domu cez ich pozemok po miesto, kde sa začína ich kanalizačná prípojka. Potrubie vedúce od domu žalobcu po dom žalovaných nezodpovedá definícii kanalizačnej prípojky. Zopakovali, že žalobca v stavebnom konaní o výstavbe rodinného domu jeho brata udelil svojmu bratovi súhlas s využitím kanalizačnej prípojky žalovaných bez ich súhlasu, zavádzajúc stavebný úrad, že k tejto kanalizačnej prípojke je zriadené vecné bremeno. Žalobca tiež realizuje prístavbu a nadstavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, a teda aj bez staveného konania, čím im zabránil v realizácii práva namietať neúmerné zaťažovanie kanalizačnej prípojky zvýšeným odvodom splaškových vôd pre zvýšenie obývanosti jeho stavby, ako aj zvýšeným odvodom dažďovej vody pre znásobenie plochy strechy domu žalobcu.

12. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že pre úpravu pomerov strán sporu je rozhodujúci fakt, že žalovaní nedovolenou svojpomocou, teda svojvoľným prerušením odvodu odpadových vôd, zasiahli do pokojného stavu, ktorý trval 5 rokov. Dom jeho brata nebol nikdy napojený k rovnakému kanalizačnému pripojeniu. Jeho rodinný dom zaberá rovnakú zastavanú plochu ako zaberal v čase udelenia súhlasu s vedením kanalizačného potrubia, teda argumenty žalovaných o zväčšení plochy, z ktorej je odvádzaná zrážková voda, nie je vecne správny. Ohrozené je jeho vlastnícke právo, nie vlastnícke právo žalovaných. Po odstránení ohrozenia jeho majetku, následne bude možné pokračovať v spore, kde by sa preukazovali všetky rozhodné skutočnosti tak, ako to uvádzajú žalovaní.

13. Žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na vyjadreniach, že brat žalobcu Š. Č. podľa projektovej dokumentácie mal mať pripojenú kanalizáciu zo svojho rodinného domu do ich kanalizačnej prípojky bez ich vedomia a súhlasu, keď súčasne z projektovej dokumentácie vyplývalo, že existuje aj bezproblémová možnosť napojenia rodinného domu žalobcu i jeho brata Š. Č. na ulicu Q., kde sú vytvorené pripojovacie body od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na verejnú kanalizáciu. Pokiaľ žalobca realizuje prístavbu a nadstavbu rodinného domu, dochádza k zväčšovaniu rozsahu užívanej plochy, koná tak bez stavebného povolenia a bez ich súhlasu. Do pokojného stavu nezasiahli oni, ale svojím počínaním žalobca a to tým, že vydal neoprávnene súhlas na pripojenie kanalizácie iného do kanalizačnej prípojky na ich nehnuteľnosti, nesprávne informoval stavebný úrad a Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť o existencii vecného bremena zriadenej kanalizačnej prípojky, a prístavbu a nadstavbu svojho rodinného domu realizuje bez stavebného povolenia, čím obchádza ich práva ako účastníkov stavebného konania vyjadriť sa k zásahom stavby do práv na ich nehnuteľnostiach.

14. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci neprichádza do úvahy úprava právnych pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, z ktorých dôvodov bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené.

17. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa sa týka takých skutkových zistení, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, ktoré nevyplývajú z tvrdení, či dôkazov predložených stranami sporu v konaní o zabezpečovacom opatrení alebo boli

opomenuté rozhodujúce skutočnosti nimi preukázané, či také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

18. Odvolací dôvod podľa písm. 1 písm. h/ je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

19. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol daný, pretože na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho pochybenie pri ustálení skutkového stavu veci, z ktorého usudzoval na nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a na správne zistený skutkový stav vyplývajúci z vyjadrení strán a z listinných dôkazov, aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval.

20. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvod a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

27. Ako vyplýva z vyššie citovanej právnej úpravy, pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie.

28. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.

29. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

30. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

31. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

32. Z vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov.

33. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sa svojim obsahom i znením petitu dotýka takej úpravy práv a povinností strán sporu, ktoré by mali byť riešené meritórnym rozhodnutím. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia z povahy veci nemožno riešiť otázku vlastníctva kanalizačnej prípojky vedenej cez pozemok žalovaných, ani trvanie povinnosti žalovaných z nepomenovanej zmluvy ( ), na základe ktorej žalobca užíval ich nehnuteľnosti na odvádzanie odpadových vôd. Konanie o neodkladnom opatrení neumožňuje stranám sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu, na základe ktorých by mohlo byť vo veci vydané relevantné rozhodnutie. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a uložil splnenie povinnosti žalovaným priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie vo veci samej by stratilo zmysel. Takéto neodkladné opatrenie by tiež znamenalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných, preto mu nebolo možné vyhovieť.

34. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie sa dotýka úpravy práv žalobcu a žalovaných ako vlastníkov susediacich nehnuteľností. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( ). Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv ( veta prvá ). Odvolací súd zastáva názor, že neodkladné opatrenie by svojimi dôsledkami znamenalo závažný zásah do právnych pomerov žalovaných, ktorý zásah by bol v rozpore s právom strany na súdnu ochranu v zmysle Článku 46 ods. 1 SR. Uvedeným ustanovením je garantované právo každého, aby sa jeho vec prejednala v konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a všetky dôkazy na svoju obranu, a až následne je povinný sa podrobiť autoritatívnemu rozhodnutiu o uložení povinnosti. Zásadná právna otázka, ktorú je potrebné v konaní vyriešiť, je stret vzájomných práv vlastníkov susediacich nehnuteľností, keď vlastnícke právo každého je chránené v rovnakej miere, má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa Čl. 20 ods. 3 SR vlastnícke právo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie preto bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, ani byť v rozpore s dobrými mravmi ( ).

35. Aj keď nie je sporné, že v období cca 4 rokov bola užívaná kanalizačná prípojka prechádzajúca cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných, stalo sa tak za situácie, že pozemok žalovaných nezaťažuje žiadne vecné bremeno v prospech žalobcu alebo nehnuteľnosti ním užívanej. Oprávnenie žalobcu užívať nehnuteľnosť žalovaných vyplývala len z osobnej dohody, keď nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu žalobca v minulosti vybudoval kanalizačnú prípojku na pozemku, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ktorý zásah musel byť napokon riešený až v stavebnom konaní pri výstavbe rodinného domu žalovaných. Na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení je bez právneho významu otázka, či kanalizačná prípojka vedená cez pozemok žalovaných je alebo nie je vo vlastníctve žalobcu, pokiaľ prvotný zásah do cudzej veci tj vybudovanie kanalizačnej prípojky žalobcom na cudzom pozemku, nie je podložené žiadnym zákonom uznaným právnym titulom, a žalobca žiadny taký neosvedčil a ani ho netvrdil. Ak následne došlo k riešeniu vzniknutej situácie vyvolanej bezprávnym konaním žalobcu tak, že bola uzavretá dohoda so žalovanými o možnosti užívania kanalizačnej prípojky vedenej cez ich pozemok, bolo potrebné, aby boli žalobcom rešpektované podmienky takej dohody, a nedošlo k zneužívaniu výkonu jeho práva na úkor žalovaných. Len za takých okolností by bolo možné uvažovať o tom, že konaním žalovaných došlo k zásahu do pokojného stavu podľa . Na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení mal však súd prvej inštancie dostatočne preukázané, že žalobca zneužil svoje oprávnenia vlastníka susediacej nehnuteľnosti, keď nepravdivo a v rozpore so skutočnosťou informoval o priebehu kanalizačnej prípojky v stavebnom konaní, poskytol zavádzajúce informácie o tom, že kanalizačná prípojka prevažne prechádza cez jeho pozemok, a že na účely využitia iných pozemkov je zriadené vecné bremeno. Sám žalobca potvrdil, že jeho brat mal pôvodne zámer využiť napojenie na kanalizačnú prípojku žalovaných, o ktorej skutočnosti žalovaní nemali vôbec žiadnu vedomosť, a na účely stavebného konania mal žalobca na základe nepravdivých informácii, udeliť bratovi súhlas k napojeniu na kanalizačnú prípojku žalovaných. Z listinného dôkazu „posúdenie kanalizačnej prípojky“ zo dňa 28.8.2018 spracovaného autorizovaným stavebným inžinierom O.. G. vyplýva, že na základe kontroly šachty v daždivý deň bolo zrejmé, že odvádzaná je nielen splašková voda z nehnuteľnosti žalobcu, ale aj voda dažďová, čo bolo pozorované v revíznej šachte Š2, umiestnenej na hranici s pozemkom. O.. G. tiež konštatuje, že nadstavba rodinného domu žalobcu znamená zväčšenie podlahovej plochy, a teda i zvýšenú záťaž pre kanalizačnú prípojku, čo znamená poddimenzovanie zriadenej kanalizačnej prípojky, a nie je preto odporúčané ju ďalej takýmto spôsobom prevádzkovať. K obmedzeniu výkonu práv žalobcu došlo práve v dôsledku takého konania žalobcu, ktoré bolo v rozpore nielen s jeho povinnosťou rešpektovať vlastnícke práva iného, ale i so zásadou výkonu práv v súlade s dobrými mravmi. Žalobca zamlčiavaním informácií, resp. poskytovaním informácií nepravdivých, sa snažil o uspokojenie svojich potrieb na úkor iných vlastníkov, bez právneho dôvodu. Takéto konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, osobitne v situácii, keď niet žiadnych pochybností, že nehnuteľnosť žalobcu bolo možné napojiť na verejnú kanalizáciu z inej ulice. Len vyššie finančné náklady, či administratívna náročnosť, ho neoprávňovali na zásah do vlastníckych práv iného. Žalobcovi bol tiež poskytnutý dostatočný časový priestor na riešenie vzniknutej situácie, čo súčasne vylučuje existenciu prvku naliehavosti na požadovanom rozhodnutí súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

36. Správne a zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, preto bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdené ako vecne správne.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s a . Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania dochádza ku skončeniu konania, z ktorých dôvodov sa aplikuje a konajúci súd rozhoduje aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Prihliadajúc na to, že žalovaným, ktorí boli procesne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, a odvolateľ - žalobca v konaní úspech nemal, odvolací súd rozhodol, že žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznáva.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).