Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: RENT-KNM, s.r.o., so sídlom Dubská cesta č. 21/2720, Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 713 014, právne zast. JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom J. J. č. X/XXX, Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100770827/2018 zo dňa 18.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 100228477/2018 zo dňa 25.01.2018 podľa prvého bodu uložil účtovnej jednotke RENT- KNM, s.r.o., Dubská cesta 21/2720, Kysucké Nové Mesto pokutu vo výške 3 000 € za správny delikt uvedený v za kontrolované účtovné obdobie 2013. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina vedeného v Štátnej pokladnici. Z odôvodnenia vyplýva, že Daňový úrad Žilina kontrolu dodržiavania ustanovení za účtovné obdobie 2013 zistil, že účtovná jednotka RENT-KNM, s.r.o. podľa predložených účtovných dokladov - Súvaha ku dňu 31.12.2013 vykazuje záväzky z obchodného styku na riadku 107 v celkovej výške 835 357 € a taktiež v Knihe záväzkov k 31.12.2013 eviduje neuhradené záväzky v celkovej výške 835 407,56 €. Účtovná jednotka eviduje vo svojom účtovníctve ku dňu 31.12.2013 na účte 321 000 - Dodávatelia na strane DAL neuhradené záväzky v celkovej sume 835 357,61 €. V uvedenej sume účtovná jednotka podľa knihy záväzkov ku dňu 31.12.2013 zahŕňa záväzky voči spoločnosti ROMSTAV, s.r.o. v celkovej výške 591 546,30 € (suma 492 955,22 € bez DPH), za všetky vyššie uvedené dodávateľské faktúry od spoločnosti ROMSTAV, s.r.o.. Účtovná jednotka ku kontrole dodržiavania ustanovení účtovného obdobia 2013 predložila 31 výdavkových pokladničných dokladov (VPD), ktorými deklaruje úhrady v celkovej výške 264 607,02 € za dodávateľské faktúry (za účtovné obdobie 2013) od spoločnosti ROMSTAV, s.r.o.. Tieto výdavkové pokladničné doklady deklarujúce úhrady vyššie uvedených dodávateľských faktúr účtovná jednotka do svojho účtovníctva počas účtovného obdobia 2013 nezaúčtovala. Účtovná jednotka uhradila dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou ROMSTAV, s.r.o. prostredníctvom výdavkových pokladničných dokladov vyhotovených v priebehu účtovného obdobia 2013 v počte 31 kusov, v celkovej sume 264 607,02 €. Účtovná jednotka tieto hotovostné platby za dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou ROMSTAV, s.r.o. prostredníctvom VPD zaúčtovala až v účtovnom období 2015 na ťarchu účtu 321 000 - Dodávatelia a v prospech účtu 211 - Pokladnica - ako platby v hotovosti. Nezaúčtovaním uvedených VPD vystavených v účtovnom období 2013 do svojho účtovníctva došlo k nesprávnemu vykázaniu záväzkov v Súvahe ku dňu 31.12.2013. Tým, že účtovná jednotka

uvedené VPD vystavené v účtovnom období 2013 ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie 2013 nezaúčtovala, došlo k nesprávnemu vykázaniu záväzkov v Súvahe ku dňu 31.12.2013 (nezaúčtovaním úhrad prostredníctvom VPD nedošlo k zníženiu stavu záväzkov v súlade s vystavenými pokladničnými dokladmi). Účtovná jednotka túto účtovnú závierku za účtovné obdobie 2013 zostavenú ku dňu 31.12.2013 s nesprávnymi údajmi o skutočnej výške záväzkov zverejnila aj v Registri účtovných závierok, čo môže ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky ( zákona o účtovníctve). S poukazom na ust. , daňový úrad konštatoval, že účtovná jednotka RENT-KNM, s.r.o. účtovala v rozpore s v nadväznosti na ods. 2, , podľa ktorého je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov (ods. 1). Účtovníctvo je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov (). Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období, v účtovných knihách všetky účtovné prípady (). Na základe preukázaných zistení sa účtovná jednotka svojim postupom v zmysle ust. dopustila správneho deliktu tým, že neviedla účtovníctvo podľa a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Podľa zákona o účtovníctve v znení účinnom od 17.06.2016 za správny delikt v zmysle až f) daňový úrad účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva uloží podľa prvého bodu pokutu do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa , najviac však 1 000 000 €. Účtovná jednotka vykázala v Súvahe k 31.12.2013 na riadku 001 spolu majetok netto v sume 906 957 €, pričom 2 % z tejto sumy predstavujú sumu 18 139 €, čo predstavuje hornú hranicu možnej pokuty. Daňový úrad uložil pokutu kontrolovanej účtovnej jednotke v sume 3 000 €, pričom pri určovaní výšky pokuty postupoval podľa citovaného zákona, pričom prihliadal hlavne na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu. Prihliadal na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach a či do začatia kontroly písomne oznámila mieste príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Pri uložení pokuty vychádzal z úvahy, že k porušeniu . Pri ukladaní pokuty zohľadnil aj skutočnosť, že ide o jeden druh porušenia, avšak bral tiež do úvahy mnohonásobne sa opakujúce porušenie spôsobené nezaevidovaním 31 kusov pokladničných dokladov, pričom ide o v celku významnú sumu, o ktorú došlo k nesprávnemu vykázaniu zverejňovaných informácií o účtovnej jednotke. Uvedenie nesprávnych informácií o účtovnej jednotke v účtovnej závierke sa považuje za porušenie závažného charakteru. Účtovná jednotka do začatia kontroly písomne neoznámila mieste príslušnému daňovému úradu žiadne vykonanie opráv chýb za kontrolované účtovné obdobie. Účtovná jednotka sa teda dopustila správneho deliktu podľa , t.j. nesplnenie povinnosti tým, že neviedla účtovníctvo podľa a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke v lehote do 31.12.2013 a tento stav trval minimálne do 29.06.2016, kedy účtovná jednotka predložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2015.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100770827/2018 zo dňa 18.04.2018, ktorým podľa správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100228477/2018 zo dňa 25.01.2018 potvrdil. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie č. 101422300/2017 zo dňa 26.06.2017 bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 101946266/2017 zo dňa 12.09.2017 zrušené z toho dôvodu, že správca dane procesne pochybil, pričom v ďalšom konaní mal vo výroku rozhodnutia uviesť, na základe akého ustanovenia ukladá účtovnej jednotke pokutu za porušenie ustanovení , ktoré bude v súlade s ust. a o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých . V poradí druhé prvostupňové rozhodnutie č. 102229153/2017 zo dňa 23.10.2017 bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 100032870/2018 zo dňa 05.01.2018 zrušené z toho dôvodu, že správca dane uviedol nesprávne ustanovenie a to . Tým, že správca dane vydávala rozhodnutie dňa 23.10.2017, mal uviesť v napadnutom rozhodnutí správny delikt uvedený v ust. a nie správny delikt uvedený v

Z.z.. Námietka ohľadne rozhodnutia druhostupňového orgánu č. 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 101747708/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorým bol podľa a vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume 108 920,75 € je podľa žalovaného bezpredmetná, pretože pri kontrole dane z príjmov sa vychádza z jednotlivých ustanovení a nie z ustanovení . Podľa v sústave podvojného účtovníctva závierku tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. Za spoľahlivé možno informácie považovať vtedy, ak sú úplné, t.j. v súlade s požadovaným obsahom ich vykazovania. Ak účtovná jednotka mala účtovné doklady, mala o nich účtovať ( a ), bez ohľadu na to, či náklady (výdavky) budú uznané v základe dane alebo nie. Námietka účtovnej jednotky, že výdavky, ktoré nie sú výdavkami v zmysle Daňového poriadku nemožno do účtovníctva zahrnúť, je zmätočná, pretože uznanie nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov sa posudzuje podľa a nie podľa (Daňového poriadku). Taktiež nie je možné dávať do jednej roviny posudzovanie dokladov, ktoré sú predmetom účtovníctva (postupuje sa podľa ) s posudzovaním dokladov, na základe ktorých sa uplatňuje preukázateľnosť výdavkov v základe dane z príjmov (postupuje sa podľa ). Účtovná jednotka v účtovnom období roku 2013 neviedla účtovníctvo podľa a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, preto správca dane uložil pokutu podľa bodu 1. a to do 2 % z celkovej sumy majetku zisteného zo Súvahy k 31.12.2012. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane pri uložení pokuty postupoval v súlade so .

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 100228477/2018 zo dňa 25.01.2018 a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že podstata správneho deliktu podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov tkvie v tom, že v dôsledku nesprávneho vedenia účtovníctva malo dôjsť k nesprávnemu vykázaniu skutočností v účtovnej závierke. Faktúry spoločnosti ROMSTAV, s.r.o. v celkovej výške 492 955,22 € mali byť podľa správcu dane a žalovaného neoprávnene zahrnuté do daňových výdavkov. Čiastočná úhrada týchto faktúr bola preukázaná 31 výdavkovými pokladničnými dokladmi v celkovej výške 264 607,02 €, ktoré však v roku 2013 neboli riadne zaúčtované medzi účtovnými dokladmi. Ak nemali byť zaúčtované faktúry, nemohli byť oprávnene zaúčtované ani na to nadväzujúce doklady o úhrade, t.j. 31 výdavkových pokladničných dokladov. Z toho vyplýva, že neúčtovanie pokladničných dokladov nemalo vplyv na správnosť účtovnej závierky. Pretože nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy v plnom rozsahu požadovanom zákonom, nemožno hovoriť o správnom delikte podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Poukázal pritom na rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101747708/2017 zo dňa 11.08.2017 a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.10.2018, doručeného súdu dňa 05.10.2018, navrhol žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Vo vyjadrení k žalobe obsiahol totožné skutkové a právne závery, ako boli uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného. Opätovne poukázal na skutočnosť, že účtovná jednotka porušila a . Doplnil, že v súlade s , ktorý definuje základ dane právnickej osoby, sa základ dane zistí podľa až . Pri zisťovaní základu dane sa podľa u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza z výsledkov hospodárenia. Podľa sa výsledok hospodárenia upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa jednotlivých ustanovení nie je možné ich uplatniť v základe dane. To znamená, že účtovná jednotka je povinná zaúčtovať všetky účtovné doklady v súlade so a vykázať výsledok hospodárenia. Pri výpočtu základu dane z príjmov sa vychádza z výsledku hospodárenia, ale tento sa upraví o položky (sumy), ktoré sú/nie sú súčasťou základu dane z príjmov podľa (k výpočtu základu dane, uplatneniu položiek z hospodárskeho výsledku je štruktúrované aj daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby).

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.11.2018 uviedol, že námietka žalobcu od počiatku smeruje proti tomu, že ak správca dane dospel dokazovaním k tomu, že sa práce neuskutočnili, akékoľvek v tom prípade podľa neho „vykonštruované" účtovné doklady (z rozhodnutia správcu

dane č. 101747708/2017 ako aj žalovaného č. 102231802/2017) v konaní o vyrubení dane takáto skutočnosť jednoznačne vyplýva, hoci to žiaden z orgánov otvorene nepomenoval, nemôžu mať reálny dopad na správnosť účtovnej závierky, ak neboli zaúčtované. Z toho dôvodu nebola naplnená hypotéza právnej normy a správca dane nebol oprávnený pokutu uložiť. Výdavkové pokladničné doklady, u ktorých správca dane a žalovaný dospeli k záveru o ich spornosti (vychádzajúc zo spochybnenia prác uskutočnených spoločnosťou ROMSTAV, s.r.o.) nemôžu byť súčasťou výsledku hospodárenia, pretože nie sú produktom hospodárenia. Podľa žalobcu je zjavné, že žalovaný nemá ucelenú stabilnú a jasnú predstavu, ako danú skutočnosť správne právne posúdiť, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Výsledok hospodárenia za rok 2013 nemohol byť ovplyvnený oneskoreným zaúčtovaním výdavkových pokladničných dokladov, a teda nemohlo dôjsť ani k ovplyvneniu správnosti účtovnej závierky.

6. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

7. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnených procesných podmienok (ďalej len „") v spojení s a contrario, po tom, ako žalovaný správnemu súdu dňa 03.04.2020 (č. l. 97 súdneho spisu) oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle v spojení s a nasl. , a to v medziach žalobných bodov ( , ), pričom nezistil vady uvedené v , na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verenej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2013 účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21 a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

Podľa § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona v znení účinnom k 25.04.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke.

Podľa § 38 ods. 2 písm. b) citovaného zákona daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 €,

2. vo výkazu o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 €.

Podľa § 38 ods. 7 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu 48) písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. 48)

Podľa § 38 ods. 8 citovaného zákona daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

10. Ust. o účtovníctve. Sú v ňom uvedené hlavné princípy pre účtovnú závierku. Cieľom účtovníctva nie je samotné účtovanie, to je iba prostriedok, účtovanie má byť prostriedkom na to, aby výsledok účtovníctva, a to je účtovná závierka, podával pravdivý a presný obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva (stav a pohyb majetku, stav a pohyb záväzkov, rozdiel majetku a záväzkov, nákladov, výnosov, príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky). Rozhodujúce teda nie je to, ako sa účtuje, ale či je výsledok správny. V súčasnosti sa hlavný dôraz kladie na verné a pravdivé zobrazenie skutočnosti v účtovnej závierke. Zobrazenie je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré účtovná jednotka používa, musia byť v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými opatreniami MF SR, ale v mnohých prípadoch má účtovná jednotka možnosť voľby medzi určitými povolenými alternatívami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. To znamená, že účtovná jednotka pri výbere z povolených alternatív musí zvoliť taký postup, ktorý jej umožní zostaviť účtovnú závierku tak, aby podávala pravdivý a verný obraz. Účtovná jednotka aj v prípadoch, kde má možnosť voľby, si musí vybrať takú alternatívu, ktorá jej umožní splniť základnú požiadavku na účtovnú závierku (pravdivý a verný obraz). Ak to neurobila v priebehu účtovného obdobia, musí to zohľadniť pri zostavovaní účtovnej závierky. V ust. je zadefinované, kedy sa vedie účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samozrejme je tu zakotvená aj povinnosť účtovníctvo takto viesť. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctvo a ostatných osobitných predpisov, t. j. najmä príslušných opatrení MF SR, ktorými sú upravené Postupy účtovania a spôsob zostavovania účtovnej závierky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak:

- účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 zákona o účtovníctve,

- za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku,

- vyhotovila výročnú správu podľa § 20 zákona o účtovníctve, prípadne konsolidovanú výročnú správu (túto povinnosť majú iba účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom),

- zverejnila údaje podľa § 23d zákona o účtovníctve (t. j. uložením do registra účtovných závierok), uložením všetkých požadovaných dokumentov sú splnené aj všetky povinnosti s ich zverejňovaním,

- má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak:

- všetky účtovné záznamy sú preukázateľné podľa zákona o účtovníctve,

- účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Za preukázateľný účtovný záznam sa považuje záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť. Rovnako je preukazný aj záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Druhou podmienkou preukaznosti je, že účtovná jednotka vykonala inventarizáciu v súlade so zákonom o účtovníctve.

11. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca (účtovná jednotka) uhradila dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou ROMSTAV, s.r.o. prostredníctvom výdavkových pokladničných dokladov

vyhotovených v priebehu účtovného obdobia roku 2013 v počte 31 kusov v celkovej sume 264 607,02 €, ale účtovná jednotka tieto hotovostné platby za dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou ROMSTAV, s.r.o. prostredníctvom výdavkových pokladničných dokladov zaúčtovala až v účtovnom období 2015 na ťarchu účtu 321 000 - Dodávatelia a v prospech účtu 211 - Pokladnica ako platby v hotovosti. Nezaúčtovaním týchto výdavkových pokladničných dokladov vystavených v účtovnom období 2013 do svojho účtovníctva došlo k nesprávnemu vykázaniu záväzkov v Súvahe ku dňu 31.12.2013. Tým, že tieto výdavkové pokladničné doklady vystavené v účtovnom období 2013 ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie 2013 žalobca nezaúčtoval, došlo k nesprávnemu vykázaniu záväzkov v Súvahe ku dňu 31.12.2013, lebo nezaúčtovaním úhrad prostredníctvom výdavkových pokladničných dokladov nedošlo k zníženiu stavu záväzkov v súlade s vystavenými pokladničnými dokladmi. Žalobca túto účtovnú závierku za účtovné obdobie 2013 zostavenú k 31.12.2013 s nesprávnymi údajmi o skutočnej výške záväzkov zverejnil v Registri účtovných závierok, čo môže ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky podľa zákona o účtovníctve. Keďže žalobca ako účtovná jednotka účtovala v rozpore s v nadväznosti na ust. a , naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa o účtovníctve.

12. Z úradnej činnosti súdu je známe, že Daňový úrad Žilina, pobočka Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101747708/2017 zo dňa 11.08.2017 podľa a o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby podľa o dani z príjmov v sume 108 920,75 €. Strata uvedená v podanom daňovom priznaní -20 653,06 €, daň zistená správcom dane 108 920,75 €, rozdiel dane 108 920,75 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výsledky daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 vykonanej u žalobcu, o ktorej bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 103196836/2016 z 23.05.2016. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca má vo svojom účtovníctve zaúčtované v daňových výdavkoch (nákladoch) uplatnené faktúry za pomocné práce od dodávateľa ROMSTAV, s.r.o., pričom ani jedna z dodávateľských faktúr neobsahovala žiadne objednávky, súpisy vykonaných prác, zoznamy pracovníkov, ani názvy akcií, kde boli stavebné a pomocné práce vykonané. Na základe odvolania žalobcu odvolací orgán rozhodnutím č. 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017 toto rozhodnutie potvrdil. Konštatoval pritom, že náklady za sporné zaevidované dodávateľské faktúry za stavebné a pomocné práce v celkovej výške 492 955,22 € neboli dostatočne preukázané. Dôvodom neuznania nákladov zaúčtovaných žalobcom bolo, že nedošlo k preukázaniu reálneho dodania prác vyfakturovaných dodávateľom ROMSTAV, s.r.o. tak, ako je to deklarované vystavenými faktúrami. Daňový subjekt (žalobca) dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca toto rozhodnutie napadol správnou žalobou. Krajský súd v Žiline síce rozhodnutie žalovaného č. 102231802/2017 zo dňa 23.10.2017 zrušil rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.09.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, avšak tento rozsudok bol zrušený na podklade kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.01.2020 a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie s vysloveným záväzným právnym názorom. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.04.2020 správnu žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca nesplnil všetky podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku s poukazom na ust. a o dani z príjmov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t. j. výdavkom za „pomocné práce od dodávateľa ROMSTAV, s.r.o." konkrétnym dodávateľom ROMSTAV, s.r.o.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t. j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonal subjekt označený na faktúre. Podľa názoru správneho súdu z vykonaného rozsiahleho šetrenia v označenej veci vyplynula dôvodnosť záveru žalovaného, že postup správcu dane bol správny, keď neuznal sumu 492 955,22 € v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 z toho dôvodu, že tieto náklady neboli dostatočne preukázané. Neboli predložené relevantné podklady k fakturácii a vystaveniu dodávateľských faktúr. Vzhľadom na charakter fakturovaných prác (stavebné práce) je reálnym dôkazom preukazujúcim realizáciu prác stavebný denník, v ktorom by boli zaznamenané reálne vykonané a prevedené stavebné práce v podrobnej špecifikácii. Pokiaľ tento žalobca nemal k dispozícii, neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

13. Správny súd konštatuje, že jeden z dôvodov neoprávnenosti výdavkov, pre ktorý neboli výdavky uznané podľa , bola práve tá skutočnosť, že neboli zaúčtované. Už pri posúdení

nedoplatku dane z príjmov správca dane predbežne posúdil, že výdavky neboli zaúčtované, čo je v súlade s jeho konečným právnym záverom v konaní o vyrubenie dane, keď tieto výdavky neuznal a dovyrubil daň, preto postup správcu dane v pôvodnom konaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby podľa o dani z príjmov je práve v súlade s právnym názorom, vysloveným v teraz posudzovanej veci, že výdavky neboli zaúčtované. Názor žalobcu, že ak nemali byť zaúčtované faktúry, nemohli byť oprávnene účtované ani na to nadväzujúce doklady o úhrade, t. j. 31 výdavkový pokladničných dokladov, z čoho vyplýva, že neúčtovanie pokladničných dokladov nemalo vplyv na správnosť účtovnej závierky a pretože nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy v plnom rozsahu požadovanom zákonom, nemožno hovoriť o správnom delikte podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov, nemohol správny súd akceptovať a vyhodnotil ho ako nesprávny.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako účtovná jednotka tým, že 31 výdavkových pokladničných dokladov, špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach, vystavených v účtovnom období 2013 ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie 2013 nezaevidoval, došlo k skresleniu informácií o skutočnej výške záväzkov uvedených v Súvahe ku dňu 31.12.2013, pričom nezaevidovaním úhrad prostredníctvom výdavkových pokladničných dokladov nedošlo k zníženiu stavu záväzkov v súlade s vystavenými pokladničnými dokladmi. Žalobca túto účtovnú závierku za účtovné obdobie 2013 zostavenú ku dňu 31.12.2013 so skreslenými údajmi o skutočnej výške záväzkov zverejnil aj v Registri účtovných závierok na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky. Uvedenie skresľujúcich informácií o účtovnej jednotke v účtovnej závierke možno považovať za závažné porušenie dodržiavania ustanovení o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak nezostavila účtovnú závierku podľa , v zmysle ktorého je účtovná jednotka povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa . V zmysle citovaného zákona účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len „používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. Podľa citovaného zákona účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. Podľa citovaného zákona informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa ; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa a . Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5. V zmysle citovaného zákona v súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie. Keďže v zmysle ust. zákona o účtovníctve je predmetom účtovníctva aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa a predmetom účtovnej závierky vykazovanie pohľadávok a záväzkov, je potrebné konštatovať, že účtovná závierka nebola žalobcom v posudzovanom prípade zostavená podľa a 18 zákona o účtovníctve, čím došlo k porušeniu ust. zákona o účtovníctve.

15. Pretože žalobca v účtovnom období roku 2013 neviedol účtovníctvo podľa , a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, Daňový úrad Žilina postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi za správny delikt, ktorého sa dopustil podľa , uložil pokutu podľa . . Podľa tohto ustanovenia daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa ; najviac však 1 000 000 €. Žalobca vykázal v Súvahe k 31.12.2013 na riadku 001 spolu majetok netto v sume 906 957 €, z čoho 2 % predstavujú sumu 18 139 €, čo je horná hranica sadzby, v rámci ktorej možno uložiť pokutu. Správny orgán pri ukladaní pokuty vychádzal z ust. citovaného zákona, podľa ktorého pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada tiež na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Správne prihliadol na skutočnosť, že síce išlo o jeden druh porušenia, avšak za mnohonásobne sa opakujúce porušenie spôsobené nezaevidovaním výdavkových pokladničných dokladov v počte až 31 kusov, pričom išlo o významnú sumu, o ktorú došlo k nesprávnemu vykázaniu zverejňovaných informácií o účtovnej jednotke. Bolo preukázané, že žalobca do začatia kontroly písomne neoznámil miestne príslušnému daňovému úradu žiadne vykonanie opráv chýb za kontrolované účtovné obdobie. Uloženie sankcie pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v sume 3 000 € považoval aj správny súd za primerané všetkým okolnostiam prípadu. Vznik deliktuálnej zodpovednosti u žalobcu je nesporný a uloženie sankcie v súvislosti s opísaným správnym deliktom je správne, keď správne orgány nevybočili pri jej uložení zo svojej diskrečnej právomoci.

16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu uvedenou v replike, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribút náležitého odôvodnenia a v tej súvislosti dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uvedené je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Správny súd má za to, že správne orgány sa s posudzovanou vecou zaoberali v dostatočnom rozsahu, vysporiadali sa s podstatnými - relevantnými námietkami žalobcu a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili.

17. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobcu ako neopodstatnené, žalobu s poukazom na ust. zamietol.

18. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu súd náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.