Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-100-2019.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/100/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, proti povinnému: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. L. XXXX/X, X., o vymoženie 27.691,63 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, Skalica, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. SA-0Er/179/1998-23, zo dňa 23. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu, druhým výrokom nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi a tretím výrokom rozhodol, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 1, 2, § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou do 1.1.2004 a § 1 ods. 1, § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní, týkajúce sa preklúzie práva priznaného exekučným titulom z dôvodu, že § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení platnom a účinnom do 30.6.2001 neobsahoval právnu úpravu preklúzie. Zároveň (na rozdiel od znenia § 25 v znení platnom a účinnom od 1.7.2001) nevylučoval subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v prípade absencie právnej úpravy preklúzie v citovanom § 25 v znení platnom a účinnom do 30.06.2001 za súčasného nevylúčenia subsidiárneho použitia všeobecného predpisu o správnom konaní, došlo k preklúzii práva priznaného exekučným titulom podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení platnom a účinnom v čase vydania exekučného titulu. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten súdu oznámil, že ich náhradu priznať nežiada. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd prvej inštancie tak, že na ňu nárok nemá, pretože v konaní nevzniesol námietky, ktorým sa vyhovelo a zároveň si ich neuplatnil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na § 277 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie č. 131/1997 zo dňa 8.10.1997, ktoré je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.10.1997. V čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol v platnosti zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ktorý v znení platnom do 30.6.2001 v ustanovení § 24 ods. 2 upravoval premlčanie práva vymáhať poistné. V žiadnom ustanovení neupravoval zánik práva z dôvodu preklúzie. Povinný do dnešného dňa nevzniesol námietku z premlčania, preto právo priznané rozhodnutím doteraz nezaniklo. Právna úprava preklúzie rozhodnutí vydaných SP sa do právneho poriadku zaviedla až zákonom č. 242/2001 Z.z., ktorým bolo s účinnosťou od 1.7.2001 znenie § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. zmenené na: Ods. 1. - Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Ods. 2 - Rozhodnutie uvedené v odsek 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Žiadal, aby nárok oprávneného bol posudzovaný v zmysle legislatívy platnej v čase vzniku pohľadávky a aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že v časti zastavenia exekúcie a náhrady trov konania je na mieste napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné a že odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie je potrebné odmietnuť ako neprípustné.
4. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je výkaz nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č. 131/97 MZ zo dňa 8.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.10.1997. Exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.4.1998.
5. Exekučné tituly ako právny základ začatia exekučného konania a následného výkonu exekúcie boli vydané a nadobudli vykonateľnosť v čase platnosti a účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 30.6.2001, ktoré znenie žiadne ustanovenie o prekluzívnej dobe a o jej plynutí pre výkon rozhodnutia neobsahovalo.
6. Prekluzívna doba na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným, bola vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia výslovne ustanovená v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2001 novelou č. 242/2001 Z.z., pričom v citovanom zákonnom ustanovení bolo zároveň vylúčené použitie všeobecného predpisu o správnom konaní o trojročnej prekluzívnej dobe na výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
7. Otázky, ktoré neupravoval priamo zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30.06.2001, a predtým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 54/1956 S. o nemocenskom poistení zamestnancov, upravoval vo verejnoprávnych vzťahoch Správny poriadok. Aplikácia Správneho poriadku na tieto vzťahy vyplýva aj z § 126 zákona č. 100/1988 Zb. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení zákona č. 242/2001 Z.z. a z dôvodu, že novela zákona č. 274/1994 Z.z. účinná od 01.07.2001 ustanovila v § 25 ods. 2 pre oblasť sociálneho zabezpečenia a poistenia prekluzívnu dobu, dospel odvolací súd výkladom k záveru, že do 30.06.2001 platila pre túto oblasť právnych vzťahov trojročná prekluzívna doba podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v súlade s § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia oprávneného ako exekučného titulu začala trojročná prekluzívna doba plynúť dňom 27.10.1997. Posledným dňom, v ktorom sa mohla exekúcia vykonávať bol deň 27.10.2000. Dňom 28.10.2000 sa exekučný titul stal neúčinným, čím vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
9. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa stalo neúčinným v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
10. Keďže povinný nevzniesol námietky, ktorým by sa vyhovelo, a zároveň si neuplatnil náhradu trov konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil i s výrokom súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
13. Pri riadení sa týmito úvahami preto rozhodnutie v časti náhrady trov exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním a podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť k jedinému rozhodnutiu odvolacieho súdu a to k odmietnutiu odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP.
14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).