Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6CoCsp-3-2020.pdf
PDF · 100.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Majerníková 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: Y. K., narodená XX.X.XXXX, bytom v K. XXX, o zaplatenie 72 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2019 sp.zn. 16 Csp 82/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2019 č.k. 16 Csp 82/2019
- 57.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 7.10.2019 č.k. 16 Csp 82/2019-57 zamietol žalobu o zaplatenie 72 € s príslušenstvom (I. výrok) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (II. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 72 €, odplaty vo výške 28 €, zmluvného úroku vo výške 40% ročne zo sumy 100 € od 5.6.2015 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 40% ročne zo sumy 72 € od 23.6.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100 € od 22.6.2015 do zaplatenia, poplatkov za upomienky v sume 180 € a zmluvnej pokuty vo výške 33 € titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.6.2015, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100 €, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s úrokom vo výške 40 € a odplatou 28 €, spolu 168 € do 5.6.2016.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 5.6.2015, na základe ktorej žalobca mal poskytnúť žalovanej úver 100 € a žalovaná sa zaviazala tento úver spolu s úrokom a s odplatou v celkovej výške 168 € zaplatiť do 5.6.2016. Za preukázanú vzal aj dohodu o zmluvnej pokute vo výške 33 € a dohodu o poplatku za každú upomienku vo výške 30 €. V zmysle zmluvy RPMN predstavovala 28% (odplata 28 € pri poskytnutí úveru 100 €) a výška priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy bola 25,88%. Zistil tiež, že súčasťou zmluvy mali byť aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, tieto však neboli stranami sporu podpísané. Zo zmluvy ďalej zistil, že úver mal byť poskytnutý žalovanej zmenkou, ktorú žalovaná mala prevziať spolu s podpisom predmetnej zmluvy. Konštatoval, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že z jeho strany došlo skutočne k vyplateniu peňažných prostriedkov vo výške úveru, t.j. 100 €.
4. Pomocou Interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN, zverejnenej na stránke portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR, pri zadaní parametrov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (dátum pôžičky 5.6.2015, výška pôžičky 100 €, periodicita splátok ročne, počet splátok 1, splatenie splátky na konci obdobia, výška splátok 168 € a dodatočný náklad 0 €), ustálil reálnu hodnotu RPMN vo výške 62,31%, pričom v zmluve bol uvedený údaj RPMN hodnotou 28%. Zistil ďalej, že v zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN 25,88%, ktorá vychádzala zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, zverejňovaných Ministerstvom financií SR so stavom k 31.3.2015 pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 € vrátane so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov za 1.štvrťrok 2015. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, zverejňovaných Ministerstvom financií SR, však priemerná hodnota RPMN, zverejnená pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 € vrátane, so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov pre 1. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 31.3.2015 bola 16,91%, pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 30.4.2015. Vychádzajúc z tohto údaju konštatoval, že najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala hodnotu 33,82% (2 x 16,91%).
5. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, § 2, § 261 ods. 6, § 497 až § 499 Obchodného zákonníka a podľa § 1, § 2, § 7, § 9, § 11 a § 19 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanoveniami § 1, § 1a a § 10c nar. vl. 87/1995 Z.z.
6. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. b/ a d/ zákona 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b/ a d/, konkrétne na strane žalobcu ako veriteľa absentoval údaj o mieste podnikania jeho sprostredkovateľa (mandatára), ako aj údaj o jeho identifikačnom čísle a v prípade žalovanej ako spotrebiteľa absentoval údaj o dátume jej narodenia. Dohodu o odplate vo výške 28 € považoval za neurčitú, pretože v zmluve chýba špecifikácia, či je odplatou za poskytnutie peňažnej sumy 100 € alebo či má charakter určitej kompenzácie za nejaké administratívne úkony v súvislosti so spracovaním zmluvy. Konštatoval, že spôsobom naformulovania odplaty v zmluve žalobca sledoval jej navýšenie s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti. Zároveň však uzavrel, že výška odplaty (68 €, t.j. 68%) je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. v spojení s ust. § 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z., lebo prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z. ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola 33,82% (2 x 16,91%). Súd pri stanovení maximálnej výšky odplaty vychádzal podľa § 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z. zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, zverejňovaných Ministerstvom financií SR, podľa ktorých priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 € vrátane, so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov pre 1.štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 31.3.2015 bola 16,91%. Odplata pritom podľa § 1a ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa § 1 ods. 4 citovaného nariadenia pritom na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1 sa použije priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Keďže odplatu v danom prípade tvorila nielen jednorazová odplata vo výške 28 €, ale aj úrok vo výške 40 €, s poukazom na § 2 písm. i/ a písm. g/ zákona 129/2010 Z.z., odplata (68 €) z poskytnutej sumy úveru 100 € predstavovala hodnotu 68%. Dohoda o odplate takto bola v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., v dôsledku čoho je táto neplatná pre rozpor so zákonom a žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie tejto odplaty.
7. Nakoniec uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN (28%) v neprospech spotrebiteľa (v skutočnosti RPMN predstavovala 62,31%). Uviedol, že žalobca určoval RPMN vychádzajúc len z odplaty 28 €, teda do odplaty nezahrnul úrok 40 €, a tým spôsobom došlo k nesprávnemu výpočtu RPMN vo výške 28%.
8. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň nebolo preukázané peňažné plnenie žalobcu v prospech žalovanej, súd žalobu čo do zaplatenia istiny, zmluvných úrokov a poplatkov zamietol.
9. Žalobcovi nepriznal ani zmluvnú pokutu vo výške 33 €, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok ani na túto zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje dohodu o osobitnej forme poplatku pre prípad omeškania žalovanej, ktorý nevyplýva priamo zo zákona. Predovšetkým však žalobca nepreukázal, akú reálnu čiastku peňažných prostriedkov v skutočnosti vyplatil, a preto mu nevznikol nárok na žiadne plnenie.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 CSP a hoci úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, trovy konania jej preukázateľne nevznikli, preto nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že žalovaná v zmluve výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že úver jej bol poskytnutý zmenkou. Nesúhlasil so záverom súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo dôvody v zmysle § 11 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z. neboli naplnené. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojím podpisom a musela si byť vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Nesúhlasil ani so záverom súdu o neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, keďže táto spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom. Na záver uviedol, že žalovaná podpisom zmluvy potvrdila prevzatie zmenky. Samotný fakt, že žalovaná predmetnou zmenkou nedisponuje, potvrdzuje tú skutočnosť, že predmetná zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky, ktorú žiada súd.
12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. apríla 2020 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.apríla 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, že žalobca nepreukázal vyplatenie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške dohodnutého úveru (100 €), z ktorého dôvodu nemá nárok na vrátenie žalobou uplatnenej istiny 72 € titulom poskytnutého úveru.
24. Správny je aj záver súdu, že poskytnutie úveru zmenkou je neprípustné z dôvodov, ako ich uviedol súd prvej inštancie (odsek 112 a nasl. odôvodnenia rozsudku súdu). Naviac ani poskytnutie úveru zmenkou nebolo v konaní preukázané.
25. Okrem nepreukázania poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej titulom úverovej zmluvy, ktorá samotná skutočnosť postačuje na zamietnutie žaloby, súd dospel aj k správnemu záveru, že úver (v prípade preukázania, že bol žalovanej poskytnutý) je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu 1/ absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi stranami sporu, podľa § 9 ods. 2 písm. b/ a d/ zákona 129/2010 Z.z. (neuvedené miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu mandatára a jeho IČO, ako aj neuvedenie dátumu narodenia žalovanej), 2/ nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa - 28% namiesto 62,31%.
26. Žalobca pri výpočte RPMN vychádzal len z odplaty 28 €, pričom do tejto nezahrnul úrok 40 € a pri výpočte odplaty tak vychádzal zo sumy 28 € a nie zo sumy skutočnej odplaty 68 €. Pri výpočte RPMN vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 100 €, celkovej výšky splátok 168 €, počtu splátok 1 a periodicity splátok ročne, predstavuje RPMN 62,31%, čo je suma viac ako 2,2-násobne prevyšujúca hodnotu uvedenú v zmluve (28%).
27. Za situáciu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok ani na zaplatenie odplaty 28 €, zmluvného úroku 40 € a poplatkov za upomienky vo výške 180 €.
28. Správny je aj záver súdu, že dohodnutá odplata 68 €, t.j. 68% z poskytnutého úveru, odporuje § 53 ods. 6 Obč. zák., z ktorého dôvodu je dohoda o odplate pre rozpor so zákonom neplatná a aj z tohto dôvodu žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty, pozostávajúcej zo zákonného úroku 40 € a dohodnutej odplaty bližšie nešpecifikovanej 28 €.
29. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľskou zmluvou je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bola regulovaná ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. v spojení s ust. § 1a nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne (§ 1a ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z.).
30. Odplatu pritom podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dojednaných peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok (§ 1 ods. 1, 2 nar. vl. 87/1995 Z.z.).
31. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z.).
32. Keďže v prejednávanej veci priemerná RPMN pri obdobnom úvere v čase uzavretia zmluvy bola 16,91% v zmysle Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2015 so stavom platným k 31.3.2015, najvyššia prípustná výška odplaty pri obdobnom úvere predstavuje 33,82% (2 x 16,91%). Zmluvne dojednaná odplata v celkovej výške 68% tak prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 33,82%, a teda je dojednaná v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. v spojení s ust. § 1 ods. 4 a § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z., v dôsledku čoho je zmluva v časti dojednanej odplaty 28 € a dohodnutého úroku 40 € neplatná podľa § 39 Obč. zák., ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
33. V konaní nebolo preukázané ani splnenie podmienok pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože za situácie, keď nie je preukázané poskytnutie úveru žalovanej, nemožno konštatovať porušenie jej povinnosti zaplatiť úver v lehote dohodnutej v zmluve.
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanej. Keďže však úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).