Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/1633/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX S. pri V., právne zast. AKMK, s.r.o., IČO: 36 859 061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, konajúca konateľom Mgr. Marekom Kováčom, advokátom, proti povinnému Slovenská republika

- Pôdohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794 323, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, pod sp. zn. 129EX 259/18, o vymoženie 3.125,05,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného a o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. januára 2020 m e n í tak, že jeho výrok označuje ako výrok I. a dopĺňa ho o výrok II., ktorý znie: Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 55,57,-EUR.

II. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. januára 2020 z a m i e t a.

III. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. januára 2020.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 9.11.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie povinného č. zo dňa 30.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.12.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 7.12.2018 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 7.12.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.1.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Vo vzťahu k trovám exekučného konania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnená si výdavky súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnila, preto o nich nerozhodoval.

4. Vyšší súdny úradník ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tvrdenie povinného, ktorý navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jednostranného započítania vzájomnej pohľadávky, súd nemohol

akceptovať. K započítaniu vzájomných pohľadávok vyšší súdny úradník poukázal na Exekučného poriadku, ako aj na podstatu započítacieho prejavu a uviedol, že v zmysle , započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Ak však právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, s poukazom na ust. Exekučného poriadku, exekučný súd exekúciu zastaví iba v takom prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. Exekučného poriadku. Teda, exekučný súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného. Na základe uvedeného, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepreukázal, že by disponoval exekučným titulom voči oprávnenej, ktorý by mohol v exekučnom konaní účinne započítať. Povinný si tak voči oprávnenej započítal pohľadávku, ktorá nie je priznaná vykonateľným exekučným titulom v súlade s ust. Exekučného poriadku, na podklade, ktorého by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenej tak, ako je to uvedené v ust. Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že k zániku pohľadávky oprávnenej jednostranným započítaním nedošlo a vedenie exekúcie je tak naďalej dôvodné. Vzhľadom na uvedené, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mohol súd o jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť a zamietol ho.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 13.1.2020, podal povinný dňa 27.1.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil poukazom na § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa Exekučného poriadku alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Za osobitný o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovuje, že výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie. Povinný ďalej poukázal na prvá veta o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva pôdohospodárstva. V zmysle rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa . Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa , príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán. Na základe uvedeného povinný konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré poskytuje, ako platobná agentúra, z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky v zmysle nepodliehajú výkonu rozhodnutia, a teda ich nemožno postihnúť exekúciou. V zmysle č. 28 vykonávacieho nariadenia Komisie (EU) č. 908/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opatrenia vymáhania stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty započítajú všetky ešte neuhradené dlhy príjemcu zistené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi voči akýmkoľvek budúcim platbám, ktoré uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu predmetného príjemcu môže platobná agentúra priznané platby započítať. Aj z uvedeného dôvodu, by exekúcia z dôvodu nevyplatenia platieb bola v rozpore s čl. 28 nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014, keďže PPA eviduje voči Andrei Belanovej dlh vo výške 394.355,50 EUR, ktorý môže započítať s priznanými platbami vo výške 76.829,23 EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu ako neprípustnú zastaviť

6. Proti vyššie uvedenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávnenej doručené dňa 14.1.2020, podala oprávnená dňa 15.1.2020 podanie označené ako „návrh na vydanie dodatku k povereniu“ a dňa 20.2.2020, podanie označené ako „uplatnenie nároku na náhradu trov konania“, v ktorých zhodne uviedla, že jej v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vznikli trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Napriek tomu, že súd mal z úradnej povinnosti, t.j. bez ďalšieho vydať dodatok k povereniu pre súdneho exekútora obsahujúci jej náhradu trov, týmito podaniami si uplatňuje nárok na ich náhradu, v zmysle podania zo dňa 15.1.2020 vo výške 84,47,-EUR a v podaní zo dňa 20.2.2020 v rozsahu 100% a v sume 168,94,-EUR. Uviedla, že o nároku na náhradu trov konania je povinný súd rozhodnúť aj bez návrhu v súlade s a Exekučného poriadku v spojení s . Súd uvedené podanie podľa jeho obsahu posúdil ako sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 13.1.2020 a konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Po preskúmaní veci, vo vzťahu k sťažnosti povinného, sudca poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považuje za určité, zrozumiteľné a presvedčivé, dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Súd nepovažuje za potrebné opätovne odôvodňovať právne závery, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník, pokiaľ ide o tvrdenie povinného týkajúce sa právne účinného započítania pohľadávok v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 61e Exekučného poriadku.

14. Vo vzťahu k sťažnosti oprávneného, súd konštatuje, že podaná sťažnosť je pokiaľ ide o chýbajúci výrok o trovách exekučného konania dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné v tejto časti zmeniť.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

17. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

18. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

19. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

20. Podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

21. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie, podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa ods. 2 daného ustanovenia, ktorý nemá odkladný účinok. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po podaní ich predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Súd poukazuje na vyššie citovanú zákonnú úpravu týkajúcu sa návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z ktorej je zrejmé, že povinný má právo v priebehu exekučného konania podať viac návrhov na zastavenie exekúcie. Zákon však rozlišujeme medzi návrhom za zastavenie exekúcie podaným v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy musí povinný súdu uviesť a preukázať všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a návrhom za zastavenie exekúcie podaným po uplynutí lehoty do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty a ďalším návrhom na zastavenie exekúcie (t.j. návrhom v poradí druhým, tretím, ...), v ktorom môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu (v posudzovanom prípade povinný podal predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 27.12.2018) s výnimkou takej skutočnosti, ktorú by povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.

22. Povinný podal dňa 6.11.2019, v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Súd po jeho preskúmaní konštatuje, že povinný v tomto návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by nastala po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už právoplatne rozhodol. Súčasne povinný neuviedol v podanom návrhu za zastavenie exekúcie ani takú právnu skutočnosť, ktorá by patrila medzi taxatívne uvedené skutočnosti v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a odôvodňovala by zastavenie exekúcie napriek tomu, že by bola súdu preukázaná oneskorene.

23. Súd konštatuje, že po preskúmaní dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise, je v posudzovanom prípade zrejmé, že povinný si voči oprávnenej započítaval po začatí exekúcie pohľadávku, ktorá nie je priznaná exekučným titulom v súlade s § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenej tak, ako je to ustanovené v § 61e Exekučného poriadku. Povinný nedisponuje exekučným titulom voči oprávnenej. Vyšší súdny úradník preto na jednostranné započítanie pohľadávky povinného, ktorá nie je preukázaná exekučným titulom, voči pohľadávke oprávnenej vyplývajúcej z predloženého exekučného titulu, neprihliadol. Započítací prejav povinného voči oprávnenej nie je po začatí exekúcie právne významný a k započítaniu ani k zániku vymáhanej pohľadávky tak, ako to tvrdil povinný, nedošlo. Nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie.

24. S ďalšími tvrdeniami povinného v podanej sťažnosti, sa súd už podrobne a právoplatným rozhodnutím vysporiadal pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

25. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

26. Súd sa ďalej zaoberal sťažnosťou oprávneného.

27. Podľa Základných princípov , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

29. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

30. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

35. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

36. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, do rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania a z ustálenej rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a ani povinný ako to namietal oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie správne a v súlade so zákonom, nepriznal. Tu súd konštatuje, že vyššiemu súdnemu úradníkovi možno vytknúť to, že na uvedené skutočnosti poukázal iba v odôvodnení svojho rozhodnutia a nerozhodol výrokom. S poukazom

na ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, malo napadnuté rozhodnutie obsahovať výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd pre absenciu výroku o trovách exekučného konania, považoval sťažnosť podanú oprávneným v tomto smere za dôvodnú a napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že pôvodný výrok napadnutého rozhodnutia označil ako výrok I. a napadnuté rozhodnutie doplnil o výrok II., ktorý sa týka trov exekučného konania.

37. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že oprávnený si následne, v rámci podanej sťažnosti náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil. Sudca v tejto súvislosti konštatuje, že v zmysle veta prvá , v spojení s , je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu.

38. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Súd konštatuje, že oprávnený má, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, vrátane konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.1.2020, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s , , a ods. 2 písm. c), a vyhl. MS SR č. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 60,59,-EUR a režijný paušál 10,62,-EUR v roku 2020, zvýšené o DPH. Keďže náhradu trov za úkon právnej služby, za „vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ si oprávnený uplatnil, v sťažnosti, ktorou napadol rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sudca rozhodoval o trovách oprávneného súvisiacich s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré oprávnený žiadal nahradiť. Sudca, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslil oprávnený, t.j. vo výške 3.125,05,-EUR, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 60,59,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 10,62,-EUR, čo je spolu suma 71,21,-EUR, zvýšený o DPH (14,24,-EUR), spolu 85,45,-EUR.

39. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s podaniu sťažnosťou neuplatnil. Ako už súd uviedol, súd je toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Keďže oprávnený si trovy konania o sťažnosti povinného neuplatnil, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného, nepriznal.

40. Povinný si trovy ktoré v exekučnom konaní platil návrhom v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, neuplatnil a keďže súd na základe jeho návrhu ani nerozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý by bolo možné oprávnenému pričítať, súd o trovách povinného nerozhodoval.

41. Teda, vzhľadom na zmenu skutkovej situácie, keďže v čase rozhodovania sudcu o sťažnosti oprávneného, si oprávnený náhradu trovy súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému uplatnil, sudca najmä vzhľadom na zásadu hospodárnosti, rýchlosti a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol tak, že sťažnosť oprávneného považoval za dôvodnú, napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka v časti trov konania oprávneného, zmenil.

42. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

43. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).