Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom, D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovanej G. H. I., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ul. J. XXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpenej Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o zaplatenie 19.854,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -820 z 23. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 9.713,53 Eur (I. výrok), žalobu vo zvyšnej zamietol (II. výrok) a svedkovi K. K. svedočné nepriznal (III. výrok). Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie čiastočné zastavenie konania odôvodnil späťvzatím žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 9.713,53 Eur a aplikáciou ust. (ďalej len „CSP“). V dôsledku toho predmetom sporu zostalo zaplatenie náhrady škody v sume 10.141,27 Eur predstavujúcej úroky z omeškania a trovy súdnych a exekučných konaní, ktoré musel uhradiť z dôvodu, že hoci mal dostačujúci majetok a príjmy, žalovaná ako jeho súdom ustanovená opatrovníčka v čase, kedy bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony neuhradila jeho dlhy riadne a včas. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. (ďalej len „“) nemal preukázané naplnenie podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody, nakoľko z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná ako jeho opatrovníčka konala v rozpore s jeho najlepším záujmom. Žalovaná neporušila právnu povinnosť a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, ktorej vznik žalobca takisto nepreukázal. Prvoinštančný súd dodal, že žalobca produkoval množstvo dôkazov, ktoré nesúviseli s predmetom sporu, pričom úlohou súdu je rozhodnúť na základe stranami predložených dôkazov a nie objasňovať materiálnu pravdu. O svedočnom vypočutého svedka rozhodol prvoinštančný súd podľa (ďalej len „“) a o trovách konania podľa §

255 ods. 1 vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a úspech žalovanej vo zvyšnej časti sporu.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca napádajúc jeho II. výrok a tiež závislý IV. výrok o trovách konania. Označil odvolacie dôvody podľa , , , , a požadujúc zmeniť napadnuté rozhodnutie a priznať mu čiastku 10.141,27 Eur a náhradu trov konania, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil v súlade s ust. , keď sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa skutkových okolností a právneho posúdenia veci a ani s jednotlivými dôkazmi, ktorými preukazoval aké mal príjmy a majetok v čase po dopravnej nehode z roku 2007. Ďalej namietal, že nemohol reagovať na písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 02. 05. 2022, ktoré mu bolo doručené až na pojednávaní dňa 27. 05. 2022 (a aj to bez príloh), ktoré potom bolo odročené už len za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, hoci to navrhoval už od začiatku sporu, pričom od žalovanej bolo potrebné zistiť, akým konkrétnym majetkom a finančnými prostriedkami žalobcu disponovala a prečo neriešila nároky uplatnené voči nemu v súdnych konaniach, resp. z akých dôvodov ich neuspokojila. Prvoinštančný súd pritom žalovanú predvolával na pojednávanie s upozornením o nutnosti výsluchu, neskôr ale názor zmenil a ničím ho neodôvodnil. Nebolo pritom postačujúcim oboznámiť zápisnice o jej výsluchu z iných konaní ako to urobil prvoinštančný súd, pretože žalovaná sa tam nevyjadrovala k predmetu tohto konania. Tiež nebola vypočutá svedkyňa L. M., neboli vykonané ani listinné dôkazy priložené k žalobe, resp. predložené v priebehu konania a ani napr. vyjadrenie právnej zástupkyne oprávnenej v priloženom exekučnom spise sp. zn. EX 822/2012 na č. l. 23 spisu. Okrem toho žalobca namietal, že vykonané dokazovanie bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené v rozpore s a že súd prvej inštancie pripustil ako dôkaz aj písomný záznam zo stretnutia s N. C. zo dňa 10. 12. 2019, hoci obsah výpovede svedka sa zisťuje jeho výsluchom na pojednávaní. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že žalovaná mala v rozhodnom období dostatok prostriedkov z jeho majetku na úhradu jeho dlhov a ak by ich použila v jeho prospech, neboli by voči nemu začaté exekučné konania. Žalovaná ako opatrovníčka porušila povinnosť tým, že v súdnych konaniach predchádzajúcich exekúciám nevystupovala v jeho záujme, proti uplatneným nárokom sa nebránila, nepodala odpor proti platobným rozkazom, resp. iné prostriedky obrany. Skutočnosť, že došlo k zastaveniu ním iniciovaného trestného stíhania pritom neznamená, že žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť, pretože porušenie právnej povinnosti nie je totožné so spáchaním trestného činu. Škoda mu vznikla tým, že by nemusel platiť príslušenstvo vymáhaných dlhov, ak by ich žalovaná z jeho majetku uhradila a preto podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu. Žalovaná nepredkladala opatrovanskému súdu ani správy o svojej činnosti ako opatrovníčky a o nakladaní s jeho majetkom, pričom táto jej povinnosť vyplývala z listiny o ustanovení za opatrovníčku. Žalovaná takisto počas výkonu funkcie opatrovníčky nepožiadala o schválenie žiadneho nakladania s jeho majetkom. Argumentácia prvoinštančného súdu je v týchto súvislostiach nesprávna až absurdná, keď nepredkladanie správ zo strany žalovanej malo byť úplne v poriadku, keď príslušný opatrovanský súd ju na to nevyzýval a ani opatrovanskému súdu nie je čo vytknúť, keď nemal ako vykonávať dohľad nad žalovanou ako opatrovníčkou, lebo táto mu žiadne správy nepredkladala. Doklady dodatočne predložené žalovanou ako vyúčtovanie nakladania s jeho majetkom nepokrývajú výšku finančných prostriedkov a hodnotu majetku, s ktorým nakladala.

5. Žalovaná navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania uvádzajúc, že sa v žiadnom smere nestotožňuje s odvolaním žalobcu. Podľa nej je napadnutý rozsudok odôvodnený v súlade s ust. . V súvislosti s doručením vyjadrenia zo dňa 02. 05. 2022 na pojednávaní dňa 27. 05. 2022 poukázala na skutočnosť, že žalobca tento postup nijak nenamietal. Súd prvej inštancie nevykonanie jej výsluchu riadne zdôvodnil v napadnutom rozhodnutí a takisto riadne zdôvodnil prečo nevypočul žalobcu a L. M.. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie dokazovania s ním predloženými listinnými dôkazmi, s týmto sa takisto prvoinštančný súd vysporiadal. Písomný záznam zo stretnutia so svedkyňou N. C. bol zákonným dôkazom, pričom súd prvej inštancie nepochybil v zistení skutkového stavu ani v právnom posúdení veci, lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadnu povinnosť pri nakladaní s majetkom žalobcu neporušila, svoju funkciu vykonávala v jeho najlepšom záujme, a to napokon potvrdili aj orgány činné v trestnom konaní.

6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. podľa potvrdil ako vecne správny.

7. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom bol predmetom konania nárok na náhradu škody, ktorý žalobca odvodzoval od toho, že žalovaná počas výkonu funkcie súdom ustanovenej opatrovníčky nekonala v jeho záujme, keď neuhradila jeho dlhy riadne a včas a v dôsledku toho bol následne nútený zaplatiť aj príslušenstvo vymáhaných dlhov v podobe úrokov z omeškania a trov súdnych a exekučných konaní. Súd prvej inštancie nemal po vykonanom dokazovaní preukázané také porušenie povinnosti zo strany žalovanej ako opatrovníčky žalobcu, ktoré by spôsobilo vznik škody na jeho strane a nemal preukázaný ani samotný vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi nimi, ako naplnenie týchto aspektov vyžaduje ust. pre vznik nároku na náhradu škody. Odvolací súd sa s týmito závermi prvoinštančného súdu stotožňuje. Rozhodnutie je v napadnutých výrokoch plne správne, pretože je výsledkom dodržania tak procesného postupu určeného , ako aj výsledkom správnej aplikácie hmotnoprávnych predpisov. Odvolacie dôvody vymedzené žalobcom v podanom odvolaní neboli naplnené.

8. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie prvoinštančného súdu celkovo spĺňa kritériá ust. , ktoré určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Nejde ani o nepreskúmateľné, či inak svojimi obsahovými náležitosťami vadné rozhodnutie, ako to tvrdil žalobca. Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené dostatočne na to, aby z neho bolo celkom jasné, na základe čoho mu prvoinštančný súd nemohol prisúdiť žalované peňažné plnenie. Právom sporovej strany totiž nie je dostať odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce jej (subjektívnym) predstavám. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, či navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako tak nie je nutné, aby na každý (aj na pre rozhodnutie bezvýznamný) argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Prvoinštančný súd tieto princípy plne rešpektoval.

9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa doručenia písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 02. 05. 2022 na pojednávaní dňa 27. 05. 2022, odvolací súd konštatuje, že v tejto súvislosti nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi na pojednávaní dňa 27. 05. 2022 doručené a podľa zápisnice z pojednávania žalobca cestou právneho zástupcu tento postup nijak nenamietal. Mohol pritom požiadať o prerušenie pojednávania, resp. o jeho odročenie, ak nebol schopný okamžite reagovať, takisto sa mohol k podaniu vyjadriť dodatočne do vyhlásenia rozhodnutia vo veci dňa 23. 06. 2022 a tiež mal možnosť naň reagovať v rámci odvolacieho konania, keď odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jednotu.

10. Súd prvej inštancie opodstatnene nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, pričom svoj procesný postup patrične odôvodnil. Aj odvolací súd je toho názoru, že ak žalobca vyvodzoval zodpovednosť žalovanej za uplatnenú škodu primárne z toho, že mala ako jeho opatrovníčka dostatok majetku na úhradu jeho dlhov, tak mal preukázať aké jeho konkrétne finančné prostriedky a v akej výške mala žalovaná v relevantnom čase k dispozícii a napriek tomu neuhradila jeho dlhy, v dôsledku čoho k nim prirástlo príslušenstvo (úroky z omeškania, trovy konaní). Podľa odvolacieho súdu výpovede žalobcu a žalovanej ako sporových strán (ktoré by v dôsledku toho bolo možné vypočuť v zmysle rozhodnutia R 6/1978 len ako strany, nie ako svedkov) by neboli spôsobilými preukázať uvedené skutočnosti (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Okrem toho, podľa ust. je výsluch strany namieste vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak a v tomto prípade bolo úlohou žalobcu tvrdiť a inak preukázať, že žalovaná mala v rozhodnom období konkrétne financie a nielen predložiť listinné dôkazy bez zodpovedajúcich skutkových tvrdení, ako mu to správne vytkol už prvoinštančný súd, ktorý správne poukázal aj na to, že opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Po druhé, povinnosťou strany v prípade nariadenia jej výsluchu súdom je len dostaviť sa na výsluch, z ust. ale nevyplýva jej povinnosť vypovedať (v porovnaní so svedkom, ktorý je k tomu povinný podľa ). A po tretie, vzhľadom na písomné nesúhlasné stanoviská žalovanej so žalobou možno sotva predpokladať, že by pred súdom uviedla opak toho čo celý čas tvrdila.

11. Odvolací súd považuje za správny postup prvoinštančného súdu aj v tom, že nevypočul ako svedkyňu L. M.. Výsluch menovanej bol nadbytočný, lebo z jej výpovede v inom súdnom konaní sp. zn. vyplynulo, že nemala vedomosť s akým majetkom žalobcu a akým spôsobom žalovaná ako jeho opatrovníčka nakladala.

12. Nie je pravdivou námietka žalobcu, že neboli vykonané ním predložené listinné dôkazy. Ako je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 02. 2022, listinné dôkazy priložené žalobcom či už k žalobe alebo predložené následne v priebehu konania vykonané boli a ďalšie listinné dôkazy prvoinštančný súd vykonal na pojednávaní dňa 27. 05. 2022. V odvolaní žalobca bližšie uviedol len to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz vyjadrením právnej zástupkyne oprávnenej na č. l. 23 v priloženom exekučnom spise sp. zn. EX 822/2012, avšak odvolací súd taký dôkaz v označenom (ani inom pripojenom) exekučnom spise nenašiel.

13. Súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ust. , ako mu to vytýkal žalobca. Ani odvolací súd zhodnotením prvoinštančným súdom vykonaných dôkazov nedospel k inému záveru než k tomu, že žalobcom produkované dôkazy neumožňujú prijať záver o porušení povinnosti žalovanou ako jeho opatrovníčkou, čoho následkom by bol vznik škody na strane žalobcu ako opatrovanca. Súd prvej inštancie správne vychádzal z nespornosti tej skutočnosti, že žalobca mal pomerne značné dlhy voči viacerým veriteľom, čo potvrdil vo všeobecnej rovine v konečnom dôsledku aj svedok K. a čo vyplynulo aj z vyjadrenia matky žalobcu N. C.. K vyjadreniu menovanej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mohol tento dôkazný prostriedok vykonať, pretože ust. a obsahujú iba demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. Vyjadrenie menovanej pritom bolo len potvrdením nespornej skutočnosti o zadlženosti žalobcu v danom období. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že nebolo povinnosťou žalovanej ako vtedajšej opatrovníčky žalobcu podať opravné prostriedky proti vydaným platobným rozkazom, ktorými bol zaviazaný na úhradu svojich dlhov. Žalobca ani v odvolaní nespochybňoval, že skutočne dlhoval predmetné sumy svojim veriteľom a tak by bolo naopak v rozpore s jeho záujmami ako opatrovanca, aby žalovaná ako jeho opatrovníčka podaním opravných prostriedkov navyšovala trovy týchto súdnych konaní. Z dokazovania vyplynulo, že následne sa snažila robiť v rámci exekúcii právne kroky, aby ochránila záujmy žalobcu, ako na to správne poukázal prvoinštančný súd. Čiže v tomto smere žalovaná skutočne žiadnu povinnosť neporušila. Aj keď odvolací súd potom nesúhlasí s prvoinštančným súdom v tom, že žalovaná nepochybila pokiaľ nepodávala príslušnému opatrovanskému súdu správy o žalobcovi ako svojom opatrovancovi, treba zdôrazniť, že neplnenie tejto povinnosti žalovanou nemalo žiaden priamy vplyv na vznik povinnosti žalobcu uhradiť príslušenstvo dlhov. Inak povedané, povinnosť žalobcu uhradiť úroky z omeškania a trovy súdnych a exekučných konaní nebola zapríčinená tým, že žalovaná nepodávala opatrovanskému súdu správy o žalobcovi a jeho majetku, resp. že nežiadala súd o schválenie určitých majetkových úkonov, či nepredložila konečné vyúčtovanie. To znamená, že medzi uvedeným a platobnou povinnosťou žalobcu neexistuje žiadna príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinou toho, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť okrem samotných dlhov aj ich príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania a trovami súdnych a exekučných konaní bola skutočnosť, že dlhy neboli uhradené riadne a včas, avšak nemožno za to pričítať zodpovednosť žalovanej ako opatrovníčke žalobcu, lebo ako správne uviedol už prvoinštančný súd, žalobca nepreukázal, že jeho majetok v čase splatnosti dlhov postačoval na ich úhradu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca sa v spore snažil preukázať aké mal celkové príjmy počas obdobia, kedy namiesto neho konala žalovaná ako opatrovníčka, resp. aké príjmy a majetok mal aj predtým, avšak nijak nereflektoval na skutočnosť, že okrem troch dlhov, ktorých náhradu príslušenstva urobil predmetom tohto sporu, mal aj množstvo ďalších dlhov, ktoré žalovaná musela z jeho majetku a príjmov uhradiť. To nepopieral ani samotný žalobca a preto nebolo možné urobiť záver o dostatočnosti jeho majetku na úhradu dlhov len spočítaním jeho príjmov, resp. majetku z daného obdobia. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že zastavenie trestného stíhania samozrejme nevylučuje možné porušenie povinnosti žalovanou ako opatrovníčkou, avšak i výsledok tohto trestného konania je nepriamym dôkazom toho, že žalovaná nenakladala s majetkom žalobcu na jeho škodu.

15. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne preskúmal naplnenie predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody, ktoré určuje ust. a a ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že tieto atribúty naplnené neboli a preto plne opodstatnene zamietol žalobu žalobcu aj vo zvyšnej časti.

Napadnuté rozhodnutie nie je preto založené ani na nesprávnom právnom posúdení veci ako to namietal žalobca.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (II. výrok) bol vecne správnym a preto ho odvolací súd podľa ust. potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie zakladajúce plne úspešnej žalovanej (vzhľadom na žalobcom zavinené čiastočné späťvzatie žaloby a jej plný úspech vo zvyšnej časti) náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.