Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: O.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, P., zast. JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanému: A. H. - PIROSTAV, s miestom podnikania Svetlá 258/1, Malá Ida, IČO: 14 305 674, zast. JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, so sídlom Rázusova 1, Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2018, č.k. -1044

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.039,60 EUR so 17 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.039,60 EUR od 07.03.1997 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o zaplatenie úroku z omeškania 0,6 % ročne zo sumy 1.039,60 EUR od 07.03.1997 do zaplatenia zrušuje rozsudok a konanie v tejto časti zastavuje.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania štátu.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania sporových strán tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58 %.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 11.12.2018, č.k. -1044 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.039,60 EUR so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.039,60 EUR od 07.03.1997 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 79 % a voči žalovanému v rozsahu 21 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 4.856,27 EUR (146.300,- Sk) so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.04.1996 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 15.01.1996 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo č. Pi/1/1/96 predmetom ktorej bolo zhotovenie oplotenia pri rodinnom dome žalobcu. Dielo malo byť vykonané do 31.05.1996. Žalobca na základe faktúry č. Pi/1/3/96 zaplatil žalovanému dohodnutú sumu 4.856,27 EUR (146.300,- Sk). Nakoľko žalovaný do dňa podania žaloby s vykonaním diela ani nezačal, žalobou žalobca odstúpil od

predmetnej zmluvy o dielo, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 4.856,27 EUR, ktoré žiadal vydať spolu s príslušenstvom.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo v zmysle a násl. k uzavretiu Zmluvy o dielo č. Pi/1/1/96 dňa 15.01.1996, predmetom ktorej malo byť zhotovenie oplotenia pri rodinnom dome žalobcu. V zmysle čl. VII bod 3 a čl. IX bod 4 súd ustálil, že strany sporu sa dohodli, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v sa bude spravovať ( ). Z čl. IX bod 1 zmluvy o dielo vyplynulo, že zmluvné strany sa dojednali, že túto zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami zástupcami obidvoch zmluvných strán.

4. Po citovaní , a súd prvej inštancie ustálil, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle ust. a násl. dojednaním podstatných náležitostí tejto zmluvy. Tak ako vyplýva z čl. II zmluvy o dielo, predmetom zmluvy sa stal záväzok zhotoviteľa (žalovaného) zhotoviť oplotenie pri rodinnom dome žalobcu a súčasne z čl. VI bod 1 zmluvy vyplýva, že strany sa súčasne dohodli aj na cene za dohodnuté dielo v sume 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) vrátane DPH. Z čl. VI bod 5 vyplynulo, že zmluvné strany sa dojednali na 50 % zálohe za stvárnenie diela. Z obsahu písomnej zmluvy súd zistil, že dielo malo byť dokončené do 31.05.1996, o odovzdaní a prevzatí diela sa mal spísať záznam, ktorý mali podpísať obe zmluvné strany. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že na základe vystavenej faktúry č. H. dňa 28.03.1996 s dátumom splatnosti 15.04.1996 boli fakturované stavebné práce na základe predmetnej zmluvy o dielo v celkovej sume vrátane DPH vo výške 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) dodávateľom - žalovaným voči odberateľovi - žalobcovi a to práve na základe Zmluvy o dielo č. Pi/1/1/96. Príkazom na úhradu zo dňa 29.04.1996 bola predmetná suma 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) uhradená žalobcom v prospech žalovaného.

5. Zo zhodných výpovedí strán sporu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ani nezačal s vykonávaním stavebných prác podľa zmluvy a teda predmet zmluvy ani neodovzdal žalobcovi dňom kedy mali byť práce na diele ukončené, teda do 31.05.1996. Oboznámením sa s obsahom žaloby bolo zrejmé, že žalobca touto žalobou súčasne odstúpil od Zmluvy o dielo č. H. zo dňa 15.01.1996 z dôvodu omeškania žalovaného. Súčasne požiadal o vrátenie bezdôvodného obohatenia o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v sume 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) prijatím zálohy na úhradu za stvárnenie diela, ktoré mal vykonať žalovaný.

6. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaný ani nezačal s realizáciou zhotovenia oplotenia na rodinnom dome žalobcu, pričom dôvodil tým, že k začatiu prác z jeho strany na základe zmluvy nedošlo z dôvodu, že so žalobcom sa dohodol na zmene obsahu tejto zmluvy a to konkrétne na zmene predmetu zmluvy o dielo. Tvrdenia žalovaného o tom, že medzi zmluvným stranami došlo k platnej zmene predmetu diela sa však nepreukázali. Z čl. IX bod 1 Zmluvy o dielo č. H. zo dňa 15.01.1996 vyplynulo, že zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami podpísanými zástupcami obidvoch zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by medzi zmluvnými stranami došlo k písomnej zmene obsahu tejto zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by písomnou formou došlo k zmene obsahu Zmluvy o dielo dohodnutej dňa 15.01.1996 a sám v konaní tvrdil, že k zmene obsahu zmluvy došlo ústnou formou. S poukazom na ustanovenie , súd prvej inštancie teda ustálil, že k platnej zmene zmluvy nedošlo. Bolo teda nesporné, že žalovaný ani nezačal s realizáciou dojednaného diela pričom dohodou strán ani nedošlo k platnej zmene obsahu zmluvy a teda, že dňa 31.05.1996 kedy dielo malo byť dokončené podľa zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami dielo dokončené nebolo a nebolo ani začaté s jeho realizáciou zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.12.1996 pre omeškanie žalovaného odstúpil od predmetnej zmluvy súd ustálil, že porušenie povinnosti žalovaným nezrealizovať dielo do doby dojednanej v zmluve, t.j. do 31.05.1996 bolo podstatným porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného a teda žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v zmysle ustanovenia .

7. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 06.03.1997 a teda týmto dňom žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle nepochybne odstúpením od zmluvy došlo k zániku všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy účinkami ex nunc a prijatím plnenia v sume 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil a

preto žalovaný je povinný prijaté plnenie titulom neoprávneného obohatenia žalobcovi vrátiť. Súd tak po vykonanom dokazovaní ustálil, že nárok žalobcu voči žalovanému na úhradu sumy 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) s prísl. je daný.

8. Žalovaný na svoju obranu voči nároku žalobcu žiadal, aby súd započítal jeho pohľadávku v sume 146.300,- Sk (4.856,27 EUR), pretože tvrdil, že na základe dohody so žalobcom uskutočnil v jeho prospech stavebné práce v celkovej hodnote 146.300,- Sk (4.856,27 EUR), ktorých celkový súpis špecifikoval podaním zo dňa 26.05.1999 (č.l. 38 spisu). Na preukázanie svojich tvrdení doložil taktiež rekapituláciu dohodnutých prác, ktoré tiež sú súčasťou spisu. Nakoľko žalovaný uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi na započítanie, pričom jej výška neprevyšovala sumu uplatňovanú žalobcom, takýto prejav žalovaného súd prvej inštancie posúdil ako obranu voči návrhu ( ).

9. Po citácii , , a súd prvej inštancie ustálil, že k platnej zmene obsahu pôvodnej dohody o vykonaní prác medzi stranami sporu nedošlo a ďalej súd skúmal, či podľa a násl. na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu (neplatná zmena obsahu zmluvy č. Pi 1/1/96 medzi stranami sporu). Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol na zmene obsahu zmluvy č. Pi 1/1/96 avšak zmena obsahu zmluvy dojednaná ústnou formou, by bola neplatná.

10. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že žalobca v priebehu konania poprel, že by sa so žalovaným dohodol na prácach, ktoré žiadal započítať žalovaný. Predložil súdu Zmluvu o dielo č. P. zo dňa 18.11.1995 uzatvorenú s firmou Koak - Kozák Milan, ktorej predmetom podľa žalobcu boli aj práce za ktorých uskutočnenie žiadal započítať plnenie žalovaný. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že pre žalobcu na jeho rodinnom dome uskutočnil práce na fasáde v celkovej hodnote 49.629,- Sk, ktoré vykonal na základe jeho objednávky podnikateľ Z. M., elektroinštalačné práce v celkovej hodnote 4.500,- Sk, z toho elektromontážne práce vykonané R. P. v sume 980,- Sk a ostatné práce a dodávka a uloženie podlahy v hodnote 83.890,- Sk, ktoré práce na základe objednávky žalovaného uskutočnila firma Korlino. Celkovo za materiál a práce bolo poskytnuté žalobcovi plnenie v sume 138.019,- Sk a 6 % DPH v sume 8.281,- Sk, a teda celková hodnota prác predstavovala 146.300,- Sk.

11. V ďalšom sa súd prvej inštancie sústredil na vykonanie dokazovania ohľadom toho, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, v akom rozsahu a či táto pohľadávka vznikla vykonaním stavebných prác žalovaným na rodinnom dome žalobcu v právnom vzťahu žalobca žalovaný (na základe neplatného právneho úkonu) alebo v rámci iného právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi firmou Koak - E. P. a žalovaným v súvislosti s vykonávaním subdodávateľských prác na výstavbe rodinného domu u žalobcu na základe pôvodnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a E. P. zo dňa 18.11.1995.

12. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy o dielo č. KO/1/11/95 zo dňa 18.11.1995 medzi zhotoviteľom Koak - P. E., IČO: 14305-666 a žalobcom súd prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy sa stal záväzok zhotoviteľa stvárniť stavebné práce na rodinnom dome žalobcu a záväzok objednávateľa toto dielo prevziať a zaplatiť cenu podľa podmienok zmluvy. V čl. III. zmluvy boli špecifikované stavebné práce, a to 1. cementové potery, 2. DM obkladov a dlažieb, 3. podlahy z drevených parkiet a PVC, 4. práce na ÚK, sanite, plynofikácií, elektroinštalácií, 5. nátery, maľby, 6. sklenárske práce, 7. fasáda, všetko podľa požiadaviek objednávateľa počas realizovania prác. Termín odovzdania predmetu zmluvy bol deň 31.05.1996 (čl. V zmluvy) a cena za stvárnenie diela predstavovala 153.700,- Sk s DPH (čl. VI zmluvy).

13. V súvislosti s ozrejmením predmetu zmluvy o dielo a teda dojednaného rozsahu prác, ktoré mal na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.11.1995 v prospech objednávateľa, žalobcu uskutočniť zhotoviteľ firma Koak - P. E. súd vypočul žalobcu, ako aj zhotoviteľa E. P.. Svedok E. P. pri svojich výpovediach potvrdil uzavretie zmluvy o dielo so žalobcom, ktoré práce vyfakturoval faktúrou č. 1/2/96 zo dňa 08.02.1996 v sume 153.700,- Sk. Svedok uviedol, že predtým ako došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo so žalobcom, žalobca ústne uviedol aké práce je potrebné na jeho rodinnom dome uskutočniť. V čl. III spôsob stvárnenia diela je uvedené aké práce žalobca žiadal, aby na jeho rodinnom dome boli uskutočnené. V čl. III boli teda uvedené všetky práce ktoré bolo potrebné na rodinnom dome žalobcu uskutočniť, avšak tie práce ktoré boli uvedené v čl. III neboli v celom rozsahu predmetom dohody medzi žalobcom a svedkom E. P.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že na ukončovacie práce na rodinnom dome má k dispozícií sumu 300.000,- Sk, na ktorú sumu dostal

úver a ústne sa so žalobcom dojednal, že on bude uskutočňovať na rodinnom dome žalobcu práce za zhruba 150.000,- Sk a že žalovaný taktiež uskutoční na rodinnom dome práce zhruba za sumu 150.000,- Sk. Svedok uviedol, že so žalobcom sa nedohodol tak, že by on uskutočnil všetky práce uvedené v čl. III zmluvy, jednalo sa o prehľad prác, ktoré bolo potrebné na rodinnom dome žalobcu uskutočniť, avšak nakoľko požiadavka žalobcu bola taká, že práce, ktoré uskutoční on nemali prevyšovať sumu 150.000,- Sk práve z tohto dôvodu v čl. III je uvedená vsuvka, že všetko bude uskutočnené podľa požiadaviek objednávateľa počas realizovania prác. Práce boli v zmluve uvedené len rámcovo, preto v čase uzavretia zmluvy nebolo úplne zrejmé čo skutočne na rodinnom dome žalobcu bude uskutočnené svedkom. Práve z tohto dôvodu v čl. VI bod 3 zmluvy je uvedené, že podkladom pre účtovanie prác bude súpis skutočne vykonaných prác, nakoľko až po ich uskutočnení by bol tento súpis zrejmý a to na základe súpisu skutočne vykonaných prác. Svedok uviedol, že potom ako vyhotovil pre žalobcu práce v cene zodpovedajúcej sume 153.700,- Sk ako vyplynulo z obsahu písomnej zmluvy o dielo tieto práce vyfakturoval faktúrou č. zo dňa 08.02.1996, ktorej súčasťou bola aj rekapitulácia prác. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že práce na rodinnom dome v prospech žalobcu uskutočnil aj žalovaný a že pôvodná dohoda žalovaného so žalobcom bola, že žalovaný uskutoční pre žalobcu práce v sume okolo 150.000,- Sk na rodinnom dome. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že následne po uzavretí tejto dohody žalovaný a žalobca uzavreli ďalšiu dohodu o výstavbe plota, avšak nakoľko žalobca už následne nemal finančné prostriedky na výstavbu plota pretože sumu 300.000,- Sk, ktorú čerpal úverom na práce na rodinnom dome už vyčerpal, ďalej už netrval na tom aby žalovaný pre žalobcu uskutočnil práce v súvislosti s výstavbou plota. Svedok potvrdil, že všetky práce uvedené v rekapitulácií v prospech žalobcu uskutočnil a práce, ktoré účtuje žalovaný ako zhotoviteľ, a ktoré žiada započítať žalovaný neuskutočnil on na základe zmluvy o dielo, tieto práce uskutočnil žalovaný. Svedok predložil súdu originály objednávok, faktúr a ďalších písomných dokladov, ktorými preukazoval, že práce ktoré na základe zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme zo dňa 18.11.1995 so žalobcom preňho vo veľkom rozsahu subdodávateľsky zabezpečovali iní podnikatelia. Tieto práce preňho zabezpečili Z. M., D. T. a firma TERM - Š. Q. a za uvedené práce aj zaplatil, čo preukázal písomnými dokladmi.

14. Súd v konaní vypočul svedkov Z. M., D. T. I. Š. Q., ktorí v svojich výpovediach potvrdili, že na rodinnom dome žalobcu uskutočnili stavebné práce subdodávateľsky pre E. P. a potvrdili, že na základe vyfakturovania týchto prác faktúrami obsiahnutými v spise na č. l. 296, 300 a 303 tieto práce E. P. boli uhradené v ich prospech. Svedok Š. Q. uviedol, že na dome robil nový rozvod vody, odpad, práce na zdravotnej technike, ktoré boli účtované v sume 19.074,- Sk. V súvislosti s vnútorným plynovodom tento bol účtovaný v sume 12.847,- Sk kedy bol zavedený plyn komplet do celého rodinného domu až k jednotlivým spotrebičom. Potvrdil, že osobne bol na rodinnom dome, videl ako tieto práce boli uskutočnené a na ich základe ich skutočne aj účtoval o čom predložil do spisu podklady. Práce na ústrednom vykurovaní boli fakturované sumou 49.587,- Sk pričom spomenul si, že sa dávali nové radiátory a rozvody ústredného kúrenia v rodinnom dome žalobcu.

15. Z takto vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že subdodávateľsky pre E. P. na rodinnom dome žalobcu boli uskutočnené týmito podnikateľmi práce vo výške 144.132,- Sk. Tieto práce následne boli potom účtované E. P. na základe zmluvy zo dňa 18.11.1995 o dielo so žalobcom v sume 153.700,- Sk vrátane DPH. Súd ustálil, že na základe platne uzavretej zmluvy o dielo, predmet plnenia bol určený rámcovo (čl. III zmluvy o dielo) a cena bola určená pevnou sumou vo výške 153.700,- Sk tak ako vyplýva z čl. VI bod 1 tejto zmluvy. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania predovšetkým z výpovede svedka E. P., ale aj po oboznámení sa s obsahom zmluvy o dielo predmet zmluvy bol určený v čl. II stavebnými prácami na rodinnom dome žalobcu s tým, že v čl. III spôsob stvárnenia diela je uvedené rámcové dojednanie rozsahu diela všetko podľa požiadaviek objednávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre fakturáciu stavebných prác bol súpis skutočne vykonaných prác, ktoré ako rekapitulácia prác sa stali súčasťou faktúry č. zo dňa 08.02.1996. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v súlade s ust. zhotoviteľ firma Koak - P. E. odovzdala predmet diela objednávateľovi riadnym ukončením, objednávateľ predmet diela prevzal a nemal žiadne námietky voči tomuto dielu, resp. neuplatnil žiadne reklamácie.

16. Súd prvej inštancie teda ustálil, že práce ktoré žiadal v konaní započítať žalovaný a ktoré podľa vyjadrení žalovaného uskutočnil na rodinnom dome v prospech žalobcu sa nedotýkajú zmluvného vzťahu uzavretého medzi firmou Koak - P. E. a žalobcom na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.11.1995 a teda pre ich vykonanie nie je zmluvný podklad medzi žalobcom a firmou Koak - P. E.. Žalobca v konaní nepreukázal, že práce, ktoré uplatňuje vo vzťahu k žalobcovi na započítanie jeho pohľadávky

na rodinnom dome žalovaný vykonával ako subdodávku pre E. P., pričom tak z výpovede svedka E. P., ako aj z výpovede žalovaného vyplynulo, že medzi žalobcom, žalovaným a svedkom P. došlo k ústnej dohode, podľa ktorej pre žalobcu mal svedok E. P. uskutočniť práce na rodinnom dome žalobcu v hodnote 150.000,- Sk a žalovaný taktiež práce v hodnote 150.000,- Sk. Svedok E. P. potvrdil, že následne po uzavretí tejto dohody žalovaný a žalobca uzavreli dohodu o výstavbe plota, avšak žalobca už následne nemal finančné prostriedky na výstavbu plota, pretože sumu 300.000,- Sk vyčerpal na práce na rodinnom dome, preto už netrval na tom, aby žalovaný pre žalobcu uskutočnil práce v súvislosti s výstavbou plota. Svedok E. P. potvrdil vo svojej výpovedi, že práce, ktoré účtoval žalovaný žalobcovi ako zhotoviteľ a ktoré žiada žalovaný započítať voči žalobcovi, neuskutočnil svedok E. P.. Pokiaľ teda žalovaný žiadal započítať voči nároku žalobcu práce, ktoré uskutočnil na rodinnom dome žalobcu špecifikované v písomnom podaní zo dňa 26.05.1999 (č. l. 38 spisu) súd mal za preukázané, že tieto práce neboli uskutočnené firmou Koak - P. E. na základe obchodno-právneho vzťahu podľa zmluvy o dielo č. KO/1/11/95.

17. V ďalšom súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie skutočného rozsahu prác vykonaných žalovaným na rodinnom dome žalobcu bez zmluvného základu. Žalovaný vo výpovedi tvrdil, že práce uvedené v súpise prác na č.l. 38 na rodinnom dome žalobcu vykonal. Jedná sa o práce, ktoré vykonal sám vo vlastnom mene, pričom niektoré práce subdodávateľsky boli dojednané s inými dodávateľmi. Vychádzajúc z požiadaviek žalobcu teda na rodinnom dome žalobcu uskutočnil murárske práce na fasáde v celkovej hodnote 49.629,- Sk, ktoré preňho subdodávateľsky uskutočnil na základe objednávky č. 1/96 Z. M., ktoré potom vyfakturoval faktúrou č. 1/4/96 v sume 20.100,- Sk a zároveň doložil do spisu aj písomné dôkazy pokladničné bloky obsiahnuté v spise na č. l. 42 - 45 ohľadom nákupu materiálu súvisiaceho s vykonaním prác na fasáde rodinného domu žalobcu. Svedok Z. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.09.1999 a na pojednávaní dňa 21.01.2010 potvrdil, že na rodinnom dome žalobcu vykonával práce na základe objednávky pána Kozáka, ale aj na základe objednávky žalovaného pričom pre žalovaného uskutočnil murárske práce na fasáde, ktoré práce potom účtoval faktúrou č. Fe zo dňa 30.04.1996 na základe objednávky č. 1/96 pre objednávateľa - žalovaného. Svedok potvrdil, že práce ktoré robil na rodinnom dome žalobcu na základe objednávky žalovaného aj skutočne vykonal. Z výpovede žalovaného ďalej vyplynulo, že subdodávateľsky práce na rodinnom dome žalobcu pre žalovaného uskutočnil R. P. ohľadom vykonania elektroinštalácie tak ako vyplýva z faktúry č. 7/96 dodávateľa R. P. pre odberateľa A. H. odoslanej dňa 30.05.1996. Svedok R. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.06.1999 potvrdil, že na rodinnom dome žalobcu realizoval elektrickú prípojku od hlavného rozvádzača do rodinného domu, pričom kábel bol zakopaný do zeme a taktiež realizoval aj pripojenie tohto kábla do rozvádzacej skrine, ktorá bola umiestnená v tomto rodinnom dome. Potvrdil, že práce si uňho objednal žalovaný a po vyhotovení prác vyhotovil faktúru, ktorú zaslal žalovanému. Z výpovede žalovaného ďalej vyplynulo, že na rodinnom dome žalobcu dodávku a uloženie podlahy subdodávateľsky preňho uskutočnila firma Korlino, ktoré práce boli fakturované faktúrou č. XXX/XX zo dňa 14.12.1995. Žalobcovi účtoval okrem prác vykonaných firmou Korlino aj nákup materiálu a súvisiace montážne práce, celkovo v sume 83.890,- Sk. Svedok E. P.Ň. (Korlino) na pojednávaní dňa 26.10.2000 a dňa 26.05.2003 potvrdil, že niekedy v zime 1995 na rodinnom dome žalobcu po predchádzajúcej dohode so žalovaným uskutočnil podlahárske práce a dodávku PVC, ktoré práce účtoval faktúrou č. 102/95 a tak ako vyplýva z príjmového dokladu zo dňa 14.12.1995 suma 43.751,30 Sk v prospech jeho účtu mu bola uhradená od žalovaného. Svedok sa nevedel vyjadriť k tej skutočnosti či faktúra č. 102/95 nebola vystavená so spätným dátumom. Svedok E. P. vo výpovedi dňa 18.06.2017 uviedol, že vykonal práce podlahárske, položenie PVC na poschodí a schodišti rodinného domu žalobcu na prízemí, parkety nepokladal a tieto práce vykonal na základe objednávky žalovaného, pričom nevedel presne uviesť, kedy boli vykonané, či pred či po fakturácii prác. Práce prevzal žalovaný.

18. Súd prvej inštancie ďalej v rozsudku poukázal na dokazovanie, ktoré vykonal znalcom a znaleckým posudkom č. 62/2004 znalcom Ing. Dušanom Sarkom, CSc. za účelom ohodnotenia stavebných prác účtovaných žalovaným. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku dňa 23.03.2004 o 10.00 hod. bolo vykonané znalecké šetrenie na rodinnom dome žalobcu na Kremnickej ulici č. 57 v Košiciach. Znalec skontroloval faktúry - odúčtované žalovaným A. H. a kontrola spočívala v porovnaní výmer a projektovej dokumentácie. V druhej časti po obhliadke predmetnej nehnuteľností a šetrenia vyčíslil rozdiely a hodnotu skutočne realizovaných stavebných prác v čase šetrenia. Ako je teda zrejmé znalec vychádzal z rozpisu prác účtovaných žalovaným tak ako vyplýva z písomného prehľadu podania 26.05.1999 a po následnom porovnaní týchto účtovaných prác so skutočne vykonanými prácami na rodinnom dome žalobcu po obhliadke predmetnej nehnuteľnosti a šetrení. Ako vyplýva zo záveru tohto posudku znalec

ohodnotil len skutočne preukázateľne vykonané práce v čase šetrenia. Zároveň zohľadnil tvrdenia žalobcu a stavebného dozoru. Takto potom znalcom boli ohodnotené skutočne vykonané práce na rodinnom dome žalobcu vrátane DPH v sume 127.597,- Sk. Nakoľko žalovaným boli fakturované tieto práce vrátane DPH v sume 146.374,50 Sk celkovo v prospech žalobcu rozdiel činí 18.777,50 Sk. Ako vyplynulo zo záverov posudku znalec zistil rozpor spočívajúci v rozdiele pokládky PVC na 2. nadpodlaží, keď zhotoviteľ tvrdil, že PVC podlahovinu realizoval mimo kúpeľne, WC a kuchyne. Žalobca a stavebný dozor prehlásili, že pokládka PVC bola len v spálni a komore s tým, že túto skutočnosť môžu dokladovať aj záznamom z OO PZ Košice II z dôvodu, že približne v tom čase bola v rodinnom dome ohlásená krádež a existuje aj fotodokumentácia, ktorá túto skutočnosť osvedčuje. Práce na 2. nadpodlaží teda znalec nezohľadnil. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj vypočutím znalca Ing. Dušana Sarku, CSc., čo konštatuje vo svojom rozhodnutí, kde podrobne popísal jeho výpoveď, ktorá v podstate deklarovala jeho výsledok v znaleckom posudku.

19. Následne súd prvej inštancie poukázal na kontrolný znalecký posudok č. 5/2017 (k znaleckému posudku č. 62/2004 znalca Ing. Dušana Sarku, CSc.) vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Zimom, v ktorom bolo úlohou znalca po oboznámení sa s obsahom spisu, ohliadke nehnuteľnosti za účasti žalovaného a svedka E. P. zodpovedať, ktoré práce deklarované žalovaným na nehnuteľnosti žalobcu vykonával žalovaný a ktoré svedok P.. Z kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že v rámci objektivizácie posudku vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Sarkom je hodnota stavebných prác vykonaná žalovaným na rodinnom dome žalobcu vrátane DPH - 114.981,13 Sk (3.816,67 EUR). Na otázku či stavebné práce uvedené v znaleckom posudku prezentované žalovaným na dome žalobcu vykonal žalovaný alebo svedok Kozák, znalec v Doplnku k znaleckému posudku č. 5/2017 uviedol, že stavebné práce spojené s realizáciou prác podľa rekapitulácie uvedenej v znaleckom posudku č. 5/2017 v rozsahu fasáda, PVC podlahy, elektroinštalačné práce realizoval žalovaný a jeho poddodávatelia. Zo záverov v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2017 zároveň vyplýva, že je nespochybniteľné, že na rodinnom dome žalobcu bola zrealizovaná fasáda, PVC podlahy, drobné elektroinštalačné práce v hodnote, ktorá bola prezentovaná v znaleckom posudku č. 6/2004, resp. v jeho objektivizácii č. 5/2017 v prezentovaných množstvách a celkovej sume podľa znaleckého posudku č. 5/2017 - 114.981,13 Sk (3.814,67 EUR). Ohľadne duplicity u fakturovania týchto prác znalec uviedol, že pri úprave povrchov nedošlo k duplicite fakturovania omietok, avšak došlo k rozporu, nakoľko v zozname potrebných prác sa omietky neobjavujú ani pri jednom z podzemných resp. nadzemných podlaží, pri fakturovaní plochy dlažieb a obkladov nedošlo k duplicite, avšak došlo k rozporu, nakoľko celková plocha obkladov činí 60,59 m2, skutočný súčet obkladov podľa faktúry je 41 m2, celková plocha dlažieb činí 66,63 m2 a realizovaných podľa faktúry bolo 38,50 m2. U fakturácii zámočníckych konštrukcií nedošlo k duplicite, u tepelných izolácií a ich osadení nedošlo k duplicite fakturácie, avšak použitie lepenky nad rámec potrebnej ochrany izolácie a použitie penetračného náteru znalec nevedel posúdiť. Realizáciu rozvodu plynovodu považoval znalec za duplicitne účtovanú, ako aj realizáciu potrubia DN20 a PVC potrubia DN110. Za duplicitne fakturované považoval znalec aj oddiel vykurovacích telies a oddiel podlahového vykurovania.

20. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania ustálil, predovšetkým na základe znaleckého dokazovania znalcom Ing. Štefanom Zimom, v znaleckom posudku č. 5/2017, ako aj dodatku k znaleckému posudku, na základe písomných dôkazov predložených žalovaným v konaní, a to faktúrou subdodávateľov, ďalších písomných dôkazov preukazujúcich práce na rodinnom dome žalobcu, na ktoré prihliadal aj znalec v znaleckom posudku, aj na základe výpovedí svedkov, ktorí potvrdili vykonanie prác na rodinnom dome žalobcu pre žalovaného, a to Z. M., R. P. I. E. P., že žalovaný uskutočnil stavebné práce na dome žalobcu bez právneho titulu v zmysle znaleckého posudku v hodnote 3.816,67 EUR. Nakoľko žalovaný prijal od žalobcu sumu 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) a prijatím predmetného plnenia sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil pri zohľadnení sumy 3.816,67 EUR, ktorá suma predstavuje hodnotu uskutočnených prác na rodinnom dome žalobcu žalovaným, súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi 1.039,60 EUR.

21. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému na vrátenie bezdôvodného obohatenia vznikla odstúpením od zmluvy o dielo č. Pi 1/1/96 zo dňa 15.01.1996 uskutočneným v žalobe, ktorá bola doručená žalovanému dňa 06.03.1997. Preukázateľne pohľadávka žalovaného voči žalobcovi spočívajúca v uskutočnení prác na rodinnom dome žalobcu vznikla uskutočnením týchto prác, ktoré žalovaný navrhol prvýkrát započítať v svojom písomnom podaní zo dňa 21.04.1997 ako vyjadrenie k žalobnému návrhu doručeného súdu 22.04.1997. Vychádzajúc z obsahu písomného podania zo dňa 21.04.1997 vyjadrenie k žalobe je

zrejmé, že už v tomto podaní žalovaný namietal, že stavebné práce v rozsahu 146.300,- Sk v prospech žalobcu uskutočnil a že ich žiada zohľadniť pričom konkrétne tieto práce špecifikoval a jednoznačne vyčíslil. Toto písomné vyjadrenie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 21.01.1998. Týmto momentom súd mal za to, že účinne bola vznesená námietka započítania zo strany žalovaného voči pohľadávke žalobcu uplatňovanej v konaní.

22. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalobcu súd prvej inštancie opätovne uviedol, že účastník ju môže úspešne uplatniť len vtedy, ak vzájomná pohľadávka bola premlčaná v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Momentom doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo č. Pi/1/1/96 zo dňa 15.01.1996 žalovanému t.j. dňa 06.03.1997 sa pohľadávky stretli nakoľko v tom čase zo strany žalovaného už boli práce na rodinnom dome v prospech žalobcu uskutočnené a tieto vzájomné pohľadávky teda v zmysle ustanovenia zanikli okamihom kedy sa stretli. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je teda rozhodujúci okamih kedy sa pohľadávky stretli a nie čas keď bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli stretnutia sa so žalovanou pohľadávkou. V čase kedy sa pohľadávky žalobcu a žalovaného stretli nebola premlčaná ani pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani pohľadávka žalovaného, keďže práce zo strany žalovaného neboli na dome žalobcu dokončené pred uplynutím dvoch rokov odo dňa stretnutia pohľadávok, t.j. pred obdobím dvoch rokov od dátumu 06.03.1997.

23. Doručením námietky započítania došlo k zániku pohľadávok strán sporu v rozsahu, v ktorom sa stretli. Sumu presahujúcu tento rozsah, (4.856,27 EUR pohľadávka žalobcu po odpočítaní pohľadávky žalovaného na skutočne vykonaných prácach 3.816,67 EUR), teda 1.039,60 EUR, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi.

24. Spolu s istinou súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému úroky z omeškania s poukazom na , . Uviedol, že nakoľko žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy o ktorú sa bezdôvodne obohatil žalobou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 06.03.1997, dňom nasledujúcim po tomto dátume sa žalovaný dostal do omeškania v súlade s ust. , v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V súlade s ust. vládneho nariadenia SR č. súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne.

25. Na záver sa súd prvej inštancie podrobne vyporiadaval s tvrdeniami žalobcu a žalovaného a poukázal na to, že pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že vnútorné omietky boli dokončené už v roku 1993/1994 a absentujú v rozpise potrebných prác, ako aj okolnosť, že cena fakturovaná za keramické obklady a obklady, za montáž bola neprimerane vysoká, že realizácia rozvodu plynovodu bola účtovaná duplicitne a poukazoval na absenciu deklarovaného bidetu, duplicitu prívodu vody k nemu, ako aj na okolnosť, že celý rozvod ÚK mal byť podľa názoru žalobcu označený ako duplicitný, tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko žalovaný si započítal ako svoju pohľadávka voči žalobcovi práce, ktoré vykonal na rodinnom dome žalobcu, a to fasádu, elektroinštalácie, dodávku a uloženie podlahovín - PVC, ktoré boli znalcom Ing. Štefanom Zimom v rámci znaleckého posudku vyčíslené sumou 3.816,67 EUR a len na tieto práce súd prihliadal, preto námietky žalobcu ohľadne iných prác, úprav povrchov vnútorných a vonkajších omietok, podláh, dlažieb, keramických obkladov, vnútorného plynovodu, vodovodu, kanalizácie a zariaďovacích predmetov, ako aj ústredného kúrenia sú irelevantné a úhrada za tieto práce netvorí žalovaným uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložené listinné dôkazy a úhrady Kozák - Tribulovi sa týkajú iného objektu, netýkajú sa domu žalobcu, súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalovaného zo dňa 17.10.2018, že práce, ktoré vykonal svedok E. P., resp. subdodávatelia E. P. na dome žalobcu nie sú predmetom tohto konania. Žalobca taktiež namietal aj krivú výpoveď žalovaného a svedka P., pokiaľ tvrdili, že v objekte žalobcu - rodinnom dome žalobcu realizoval pokládku PVC už v decembri 1995, z fotografií v policajnom spise z januára 1996 je zrejmé, že PVC krytina tam položená ešte nebola a nebol urobený ani poter, súd sa s touto skutočnosťou už vyporiadal v pôvodnom rozsudku č.k. -480 a s týmto záverom sa stotožňuje súd prvej inštancie, že z fotografií z policajného spisu vedeného pre OO PZ Košice - Západ ČVS.ORP-59/Záp-1996 nie je možné identifikovať, či potery v miestnosti, ktorá je odfotená, boli uskutočnené, o ktorú miestnosť sa jedná, nie je možné jednoznačne identifikovať,

kedy jednotlivé práce účtované žalobcovi boli aj uskutočnené. Svedok E. P. vo svojej výpovedi uviedol, že práce boli robené priebežne, na seba nadväzovali a nevedel jednoznačne špecifikovať, v ktorom časovom období boli jednotlivé práce ukončené. Práce, ktoré účtoval žalobcovi uskutočňoval v priebehu mesiacov november 1995 až február 1996. Záver žalobcu, že z fotodokumentácie v priestupkovom spise nevyplýva, že žalovaný mal klásť podlahy PVC na rodinnom dome žalobcu z priestupkového spisu nevyplýva. Svedecká výpoveď E. P., ako aj znalecké skúmanie znalcom potvrdilo, že na prízemí a na 1. nadpodlažnom podlaží boli kladené podlahy PVC, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že by tieto podlahy mu kládol niekto iný a tvrdenia, že podlahy PVC realizoval E. P. na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.11.1995 v konaní nepreukázal. Pokiaľ žalobca namietal, že práce na rodinnom dome pre neho svedok E. P. realizoval v roku 1993, svedok E. P. potvrdil, že realizoval práce v tomto období pre žalobcu, avšak boli to iné práce na základe iného zmluvného vzťahu ako práce účtované vo faktúre č. .

26. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V súlade citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal v konaní úspech čiastočný. Súd priznal štátu právo na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich úspechu vo veci.

27. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu, a to žalovaný proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a taktiež proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že nebola priznaná žiadnej zo strán sporu a žalobca proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a taktiež proti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, ako aj proti výroku, ktorým súd štátu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 79 % a voči žalovanému v rozsahu 21 %.

28. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , f) a a uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tom rozsahu, že uzavretím Zmluvy o dielo č. Pi/1/1/96 zo dňa 15.01.1996, došlo medzi stranami sporu k vzniku obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, a to podľa ustanovenia a nasl. a došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.1996 dojednaním podstatných náležitostí zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe faktúry č. H. zo dňa 28.03.1996, splatnej dňa 15.04.1996, fakturoval žalovaný žalobcovi stavebné práce na základe Zmluvy č. H. vo výške 146.300,- Sk s DPH, ako aj skutočnosť, že žalobca dňa 29.04.1996, príkazom na úhradu/inkasom túto sumu v prospech žalovaného uhradil. Zo strany žalovaného nedošlo k odovzdaniu diela žalobcovi, nakoľko žalovaný s výkonom prác v zmysle uvedenej zmluvy ani nezačal, dielo neodovzdal a napriek svojim tvrdeniam, v priebehu vedenia sporu nepreukázal, že by došlo k zmene obsahu záväzku /predmetu zmluvy o dielo zo dňa 15.01.1996 písomnou formou, tak ako to vyžadoval čl. IX bod 1 Zmluvy a preto súd správne ustálil, že k platnej zmene zmluvy nedošlo. Na základe skutočnosti, že žalovaný nevykonal dielo v zmysle zmluvných dojednaní do 31.05.1996, uvedeným konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností žalovaného ako zhotoviteľa, a preto bol žalobca ako objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. K účinnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.01.1996 došlo doručením žaloby žalovanému dňa 06.03.1997. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.10.1999 vzniesol námietku započítania svojej pohľadávky v sume 146.300,- Sk ako hodnoty vykonaných stavebných prác oproti pohľadávke žalobcu v sume 146.300,- Sk, ktorá bola žalovanému uhradená 29.04.1996. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne posúdil vec, keď v bode č. 57 odôvodnenia rozsudku uviedol, že už samotné vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 21.04.1997 posúdil podľa obsahu ako vznesenie námietky započítania zo strany žalovaného voči pohľadávke žalobcu uplatňovanej v spore. Žalovaný bol už v tom čase zastúpený advokátom, preto je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný mienil vzniesť námietku započítania, tak by to prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj takto formuloval a urobil, čo sa ale nestalo. Preto nie je možné sa stotožniť so záverom súdu, že doručením podania zo dňa 21.04.1997 súdu, (t.j. 22.04.1997) bola vznesená námietka započítania zo strany žalovaného oproti v spore uplatňovanej pohľadávke žalobcu. Žalovaný, rovnako ako ani jeho právny zástupca, neuskutočnili takýto prejav ani na pojednávaniach konaných dňa 10.02.1998, 17.06.1999, 30.09.1999. Dovtedajšia obrana žalovaného spočívala výlučne v tvrdení, že medzi stranami sporu došlo k dohode o zmene obsahu záväzku - predmetu zmluvy, čo sa v priebehu ďalšieho vedenia sporu nepreukázalo. Za vznesenie námietky započítania svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia možno považovať až podanie žalovaného zo dňa 11.10.1999, ktoré už ako námietka započítania bola formulovaná, aj

keď podľa ustanovenia . Súd sa ďalej vôbec pri svojich úvahách detailnejšie nezaoberal posúdením toho, či pohľadávka, ktorú žalovaný žiadal voči pohľadávke žalobcu započítať, je vôbec spôsobilou na započítanie. Žalobca mal za to, že žalovaným tvrdená pohľadávka voči žalobcovi nie je pohľadávkou spôsobilou na započítanie a naďalej trval na vznesenej námietke premlčania. Zo strany žalobcu nemohlo byť odstúpenie od zmluvy o dielo, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby zo dňa 18.12.1996, považované za prejav smerujúci k započítaniu, keď žalobca si ani v tom čase, ani doteraz nie je vedomý toho, že by žalovaný mal voči nemu nejakú splatnú pohľadávku, spôsobilú na započítanie. Zo strany žalobcu išlo vo vzťahu k žalovanému o výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a nie o prejav smerujúci v akémukoľvek započítaniu. Za prvý prejav smerujúci k započítaniu možno považovať výlučne podanie žalovaného zo dňa 11.10.1999, pričom ale v tomto období bola už žalovaným tvrdená pohľadávka premlčaná. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku nevyrovnal ani s námietkou žalobcu, týkajúcou sa skutočnosti, že aj za predpokladu, ak by bola pohľadávka žalovaného oprávnená a zároveň spôsobilá na započítanie, tak zaplatenie svojej pohľadávky by si mal uplatňovať voči všetkým podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nielen voči žalobcovi. Ak žalovaný tvrdil, že na uvedenom dome uskutočnil práce v rozsahu ich vyčíslenia vo výške 146.300,-Sk, a pritom zároveň vo vzťahu k týmto prácam nebolo preukázané uzavretie žiadnej zmluvy, nemôže si žalovaný voči pohľadávke žalobcu žiadať započítať celých 146.300,- Sk. V tomto smere žalobca odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26.01.2017 a poukázal na výpis z LV č. 15018. K vyhotoveným znaleckým posudkom žalobca uviedol, že je zrejmé, že ani len znalci v záveroch svojich posudkov nevedeli dospieť k jednotnému stanovisku. Posudok č. 5/2017 bol vyhotovený za účelom objektivizácie posudku č. 62/2004. Sám znalec Ing. Zima sa v doplnku č. 1 k posudku 5/2017 vyjadril, že nie je schopný jednoznačne konštatovať či tieto realizované práce v plnom rozsahu boli realizované vo vlastnom mene a na vlastné konto, alebo ako subdodávka pre iného účastníka výstavby v zmysle zmluvných vzťahov uzavretých na stavbe, teda či niektorú z nich nerealizoval resp. nezabezpečoval ako subdodávku pre nejaký iný zmluvný vzťah. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebolo žalobcovi zrejmé, ako mohol súd ustáliť, že žalovaný skutočne realizoval na dome žalobcu práce v hodnote 3.816,67 EUR bez právneho titulu, teda prijal záver o tom, že deklarované práce boli realizované žalovaným vo vlastnom mene a nie v rámci subdodávky pre E. P.. Žalobca v odvolaní ďalej nesúhlasil so záverom súdu že z fotografií z policajného spisu, nie je možné identifikovať, či potery v miestnosti, ktorá je odfotená, boli uskutočnené, ako ani to o ktorú miestnosť ide. Miestnosť je identifikovaná v textovej časti policajného spisu, kde podľa tvrdenia žalovaného a svedka E. P. už bolo v tom čase položené PVC. V nadväznosti po objavení sa tohto spisu, žalovaný, ako aj svedok E. P. zmenili svoje skutkové tvrdenia a už netvrdili, že PVC bolo položené v decembri 1995, ale až v marci/apríli 1996. Žalobca opakovane žiadal súd o vyžiadanie policajného spisu, avšak spis bol zo strany súdu vyžiadaný až po rokoch, v čase kedy už mal byť skartovaný. Žalobca rovnako opakovane žiadal súd aj o vyžiadanie spisu z poisťovne, obsahujúci fotografie (ich originály) interiéru domu. Podľa bodu č. 63 odôvodnenia rozsudku, svedecká výpoveď E. P. mala v spojitosti so znaleckým skúmaním potvrdiť, že na prízemí a na 1. nadzemnom podlaží boli kladené PVC podlahy. Svedok na pojednávaní dňa 26.10.2000 výslovne uviedol, že prítomných účastníkov konania nepozná, iba so žalovaným obchodne spolupracuje a nespomína si, či v minulosti videl žalobcu. Rovnako svedok vo svojich výpovediach ani nevedel bližšie špecifikovať kde tá dodávka mala byť realizovaná. Tento svedok bol podľa žalobcu zo strany žalovaného účelovo navrhnutý na vypočutie, a to výlučne za účelom poskytnutia svedeckej výpovede v prospech žalovaného. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi pritom najprv uviedol, že vykonal na rodinnom dome žalobcu podlahárske práce spočívajúce v pokládke parkiet. Napriek vyššie uvedeným rozporom v tvrdeniach tohto svedka, súd podľa odôvodnenia rozsudku ustálil aj z jeho svedeckej výpovede, že na prízemí na 1. nadzemnom podlaží boli kladené PVC podlahy, pričom tento svedok v dome žalobcu ani nebol. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu týkajúceho sa právneho vzťahu medzi žalobcom a svedkom E. P., žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca a E. P. ako fyzická osoba, podnikateľ, uzavreli dňa 18.11.1995 Zmluvu o dielo č. Ko 1/11/95. Termín odovzdania predmetu zmluvy bol dojednaný do 31.05.1996 a cena za stvárnenie diela bola dojednaná v sume 145.000,- Sk plus 6% DPH = 153.700,- Sk. Žalobca mal za to, že ani vo vzťahu k tejto zmluve nebolo preukázané, že by Zmluva č. Ko 1/11/95 zo dňa 18.11.1995 bola zmenená akýmkoľvek písomným dodatkom zmluvných strán, čo sa týka predmetu zmluvy a samotného spôsobu stvárnenia diela, ako to je uvádzané v čl. III zmluvy. V konaní ďalej nebolo preukázané, že by sa faktúra vystavená svedkom P. žalobcovi týkala už konkrétnych už realizovaných dodávok. Faktúra neuvádza, že by jej súčasťou bola akákoľvek príloha a rovnako takáto príloha nie je ani súčasťou úverového spisu v ČSOB. To je v rozpore s tvrdením svedka, ktorý uviedol doslovne, že súčasťou tejto faktúry bola aj rekapitulácia prác. Preto nie je zrejmé ako mohol súd ustáliť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre fakturáciu stavebných prác bol súpis skutočne

vykonaných prác, ktoré ako rekapitulácia prác sa stali súčasťou faktúry č. zo dňa 08.02.1996. Daň z pridanej hodnoty je vo faktúre č. vyčíslená ako 6 % zo sumy 145.000,- Sk. Uvedené by, ale znamenalo, že celá dodávka by spočívala iba v prácach bez nákupu materiálu. To je, ale opätovne v rozpore s tvrdením ako samotného svedka P., tak aj svedka Q.. K presnému vyčísleniu DPH mohlo dôjsť až po vyhotovení celého diela, pretože DPH na materiál bola v tom čase vo výške 23 % a na práce bola 6 %. V nadväznosti na to je nepochybné, že by žalobca neuhrádzal faktúru, z ktorej, alebo z jej akejkoľvek prílohy by vyplývalo, že jej súčasťou je napr. podlahové vykurovanie, ktoré si žalobca ani neželal a ani neexistuje. Rovnako je nepochybné, že v rozpore s tvrdeniami svedka P., nebolo jeho plnenie v čase úhrady faktúry splnené ani len čiastočne. V konaní nebolo preukázané ani to, že by žalobca žiadal od svedka P. po podpise zmluvy s ním a v priebehu realizácie prác o dodávku UK, plynovodu, sanity, vnútorných omietok, keramických obkladov. Dôkazom je aj policajný spis - Opis protokolu ohliadky miesta činu zo dňa 16.01.1996, v ktorom sa neuvádza a neuvádzal to ani samotný žalobca, že by sa v danom čase na novostavbe pracovalo. Je nepochybné, že ak by E. P., resp. jeho dodávatelia v čase škodovej udalosti pracovali na novostavbe, boli by v rámci konania vypočutí kvôli upresneniu času vlámania sa do objektu. Žalobca mal za to, že je nespochybniteľné, že ak žalovaný tvrdí, že na nehnuteľnosti niečo vykonával, plnil tak za svedka P. a s jeho súhlasom. Sám žalovaný zhodne aj so svedkom Malinovským uviedli, že žalovaný a svedok P. vystupovali voči žalobcovi ako jedna osoba. Na pojednávaní dňa 29.10.2013 aj výslovne uviedol, že svedok P. mu dal z uhradenej sumy 1 tejto sumy, ktorá mu bola vyplatená žalobcom. Napriek uvedeným tvrdeniam, žalovaný svoj zámer plniť svoje záväzky zo zmluvy o dielo č. Pi/1/1/96 zo dňa 15.01.1996 potvrdil aj vystavením faktúry č.Pi/1/3/96 zo dňa 28.03.1996 za plot, a to v čase keď už údajne malo byť položené PVC a hotová fasáda. Pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia trov konania, v priebehu vedenia sporu, od roku 1996 boli v spore vyhotovené 3 znalecké posudky + 1 doplnok k znaleckému posudku. Žalobca v priebehu vedenia sporu opakovane poukazoval na skutočnosť, že vykonanie samotného znaleckého dokazovania nemôže poskytnúť odpoveď na otázku v akom právnom vzťahu vykonal žalovaný práce na dome žalobcu, či v subdodávke pre E. P., alebo sám za seba. Je celkom nepochybné, že k predlžovaniu vedenia sporu nedochádzalo zo strany žalobcu, ale konaním žalovaného, ale aj prostredníctvom procesných postupov samotného súdu. Súd v rámci odôvodnenia rozsudku, ani len neuvádza znalecký posudok č. 12/2015 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Ščerbom. Znalcovi JUDr. Ščerbovi bola určená odmena vo výške 799,42 eur za vyhotovenie tohto posudku. Následne súd uznesením zo dňa 29.02.2016 ustanovil v spore ďalšieho (už tretieho) znalca, Ing. Štefana Zimu. Ustanovenému znalcovi bola určená odmena vo výške 372,67 EUR. Za podanie doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2017 bola znalcovi určená odmena vo výške 288,03 EUR. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu boli vykonané miestne šetrenia, ktorých sa žalovaný opakovane nezúčastňoval, čím dochádzalo k zvyšovaniu nákladov znalca v časti cestovného a náhrady za stratu času. Tým zároveň dochádzalo aj k navyšovaniu trov celého konania a aj k predlžovaniu samotného vedenia už aj tak dlhotrvajúceho sporu. S poukazom na to, že od roku 2014 do roku 2018 nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie, boli vyhotovené 3 znalecké posudky (z toho jeden doplnok), pričom znaleckým posudkom č. 12/2015 vypracovanom Ing. Petrom Ščerbom sa súd vôbec nezaoberal, napriek tomu, že toto znalecké dokazovanie nariadil súd sám z vlastnej iniciatívy, žalobca považoval rozhodnutie súdu o trovách konania za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobca vypracovanie znaleckého posudku č. 12/2015 ako nadbytočné, nehospodárne a neúčelné. Žalobca preto nesúhlasil s výrokom rozsudku o tom, že štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 79% a voči žalovanému v rozsahu 21%, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca ho považoval za nespravodlivé. Vo vzťahu k výroku rozsudku o tom, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, mal žalobca za to, že rozhodnutie súdu aj v tejto časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení, v nadväznosti na to nesprávnych záverov súdu a v spojitosti s tým aj v dôsledku v nesprávnom právnom posúdení celej veci. Okrem toho sa žalobcovi javilo odôvodnenie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania troma vetami za nedostatočné, nepresvedčivé a neúplné. Žalobca bol zároveň toho právneho názoru, že aj s prihliadnutím na zmenu zákonného sudcu vo veci, ako aj na prijatie nového civilného procesného predpisu s účinnosťou od 01.07.2016, mal súd na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018, ktoré bolo prvým pojednávaním od prijatia , v súlade s ustanovením uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci, čo ale súd neurobil. Strany sporu preto nemohli mať vedomosť o tom aké skutkové tvrdenia strán sporu považuje súd za sporné či nesporné, akými úvahami sa súd spravuje a v nadväznosti na to ani poprípade navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené pojednávanie napokon aj bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalobca žiadal, aby odvolací súd s poukazom na ustanovenie ,

sám rozhodol vo veci a napadnuté výroky rozsudku v napadnutej časti zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, a priznal štátu voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a a uviedol, že proti žalobe sa bránil tým, že nevykonal pre žalobcu dohodnuté a vyfakturované práce (postavenie plota), ale na základe dohody vykonal pre žalobcu iné stavebné práce v hodnote 146.300,- Sk. V rámci svojej procesnej obrany žiadal započítať vzájomné pohľadávky, ktoré sa stretli dňa 06.03.1997, pričom námietku započítanie vzniesol prvýkrát v podaní zo dňa 21.04.1997. Súd prvej inštancie dospel na základe tejto námietky k právnemu záveru, že dňom 21.01.1998 doručením tohto podania žalobcovi, bola námietka započítania doručená a dňom 06.03.1997 sa pohľadávky stretli. Správne súd prvej inštancie ustálil, že doručením námietky započítania došlo k zániku pohľadávok strán sporu v rozsahu v akom sa stretli, nesprávny je však záver súdu prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.039,60 EUR, ktorú ustálil na základe znaleckého posudku č. 5/2017 vypracovaného znalcom Ing. Štefanom Zimom. Súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie aj znaleckým posudkom č. 62/2004 znalcom Ing. Dušanom Sarkom, CSc. a tento znalec na rozdiel od znalca Ing. Zimu ohodnotil stavebné práce v neprospech žalovaného v sume 663,80 EUR. Znalec Ing. Zima ohodnotil stavebné práce v neprospech žalovaného v sume 1.039,60 EUR a súd vychádzal práve z tejto sumy. Súd však v rozsudku dostatočným spôsobom nevysvetlil, z akých dôvodov dospel k takémuto záveru, že vzal do úvahu len znalecký posudok Ing. Zimu, ktorý ohodnocoval stavebné práce až v roku 2017, na rozdiel od znalca Ing. Sarku, ktorý podávala znalecký posudok v roku 2004, teda v pomerne krátkej dobe po ich vykonaní. Žalovaný bol názoru, že po takomto dlhom časovom období je nutné považovať znalecký posudok Ing. Sarku za objektívnejší a presnejší, než posudok Ing. Zimu. Rozdiely v hodnote oceňovaných prác vznikli aj v dôsledku iného metodického postupu pri oceňovaní týchto stavebných prác. Na základe uvedeného dôvodu žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie mal prijať závery znalca Ing. Sarku, ktorý ohodnotil stavebné práce vykonané pre žalobcu s rozdielom 663,80 EUR v neprospech žalovaného. Žalovaný považoval za nesprávny aj záver súdu týkajúci sa priznania úroku z omeškania. Žalovaný predovšetkým poukázal na skutočnosť, že sa nemohol dostať do omeškania od 07.03.1997, pretože na základe jeho prejavu došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktoré sa dňa 06.03.1997 stretli. Sám súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že doručením námietky započítania došlo k zániku pohľadávok strán sporu v rozsahu v akom sa stretli. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania s plnením od 07.03.1997, pretože 06.03.1997 sa pohľadávky stretli, zanikli a suma 1.039,60 EUR bola súdom ustálená až na základe znaleckého dokazovania. Žalovaný od 07.03.1997 ani nevedel a objektívne ani nebolo určené v akej výške je pohľadávka žalobcu, pretože táto bola určená až rozsudkom súdu prvej inštancie. Správne mal súd žalovaného zaviazať k zaplateniu úrokov z omeškania až od právoplatnosti rozsudku, pretože povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.039,60 EUR vznikla až na základe rozhodnutia súdu. Až po uplynutí doby na splnenie priznaného nároku žalobcu by došlo k omeškaniu žalovaného. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že od podania žaloby až do rozhodnutia súdu uplynulo 22 rokov a za túto dobu by mal žalovaný uhradiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 17,6 %, čo je podľa názoru žalovaného v rozpore s ust. . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.856,27 EUR, súd mu priznal sumu 1.039,60 EUR, avšak priznané úroky za 22 rokov k 11.12.2018 predstavujú sumu 3.984,73 EUR. Takto priznané úroky by boli v rozpore s a takéto rozhodnutie považoval žalovaný za nespravodlivé, pretože dĺžku konania sám nezapríčinil v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný v rozsahu 79 %. Odvolanie voči výroku o nároku na náhradu trov konania (strán sporu) odôvodnil tým, že nepriznanie náhrady trov žalovanému podľa pomeru úspechu súd prvej inštancie riadnym spôsobom neodôvodnil. Súd mal o trovách rozhodnúť podľa pomeru úspechu a nie nepriznať náhradu trov konania, pretože nepriznať náhradu trov konania môže len vo výnimočných prípadoch, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. . Neobstojí preto záver súdu, že v danom prípade ak má strana sporu vo veci len čiastočný úspech vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný mal pomerný úspech v rozsahu 79 % a žalobca v rozsahu 21 %, preto v danom prípade mal súd priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 663,80 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 21 % a žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 79 %.

30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože v danej veci rozhodoval v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. -513 zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie a vyslovil svoj právny názor, ako aj určil v akom smere je potrebné doplniť dokazovanie vo veci. Po tomto zrušení súd prvej inštancie postupoval v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Žalovaný bol názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil zánik vzájomných pohľadávok a tento jeho záver vychádza nepochybne zo správne zistených skutkových skutočností v rámci vykonaného dokazovania. Námietky žalobcu považoval žalovaný za nesprávne, pričom súhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky žalobcu a žalovaného je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli a nie čas keď bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávky žalobcu a žalovaného sa stretli dňa 06.03.1997 a v tom čase vzájomného stretnutia pohľadávka žalovaného nebola premlčaná. Neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný mal započítať svoju pohľadávku aj voči všetkým podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nielen voči žalobcovi. V tomto konaní bol žalobcom jedine O.. D. T., ktorý sám uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto aj námietka započítania mohla smerovať len voči žalobcovi ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný pre neho stavebné práce na jeho rodinnom dome nevykonal, ale vykonal ich svedok E. P., uviedol, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, pričom v rámci vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané aké stavebné práce vykonal pre žalobcu svedok E. P. a aké žalovaný. Tvrdenia žalovaného o vykonaní stavebných prác v sume 146.300,- Sk (4.856,27 EUR) žalovaný preukázal výsluchmi svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, uzavretými zmluvami, výpismi z účtov, faktúrami od svojich subdodávateľov, ktorí jednotlivé stavebné práce vykonali. To, že tieto stavebné práce na rodinnom dome žalobcu boli vykonané preukazujú aj znalecké posudky znalcov v konaní. Znalec Ing. Štefan Zima v kontrolnom znaleckom posudku potvrdil, že nedošlo k duplicitnej fakturácii prác žalovaným a svedkom E. P.. Žalobca počas celého súdneho konania nepredložil žiadny dôkaz o tom komu za tieto práce, ktoré vykonal žalovaný ak tvrdí, že ich žalovaný nevykonal, zaplatil a nepredložil žiadny dôkaz o tom, že za tieto práce zaplatil svedkovi E. P.. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval skutkové závery súdu prvej inštancie za správne, pokiaľ dospel k záveru, že žalovaný vykonal pre žalobcu stavebné práce, ktorých hodnota bola následne stanovená na základe znaleckých posudkov. K skutočnosti, že znalec nebol schopný jednoznačne konštatovať, či práce realizované žalovaným boli vykonané vo vlastnom mene alebo ako subdodávka uviedol, že znalec na túto otázku ani nemohol zodpovedať, pretože o tejto otázke musel rozhodnúť súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie žalobcu posúdil ako neopodstatnené a podľa potvrdil rozsudok vo výrokoch II. a IV.

31. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí a s odôvodnením sa nestotožňuje. K vznesenej námietke započítania žalovaného doplnil, že túto vzniesol žalovaný až vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.10.1999. Žalovaný v priebehu sporu netvrdil, že by námietku započítania vzniesol už vo svojom podaní zo dňa 21.04.1997, iba je zrejmé, že odôvodnenie rozsudku v tomto smere mu vyhovuje, preto sa priklonil k tejto argumentácii. Za vznesenie námietky započítania svojej pohľadávky, v zmysle ustanovenia možno považovať až jeho podanie zo dňa 11.10.1999, ktoré už ako námietka započítania bola formulovaná, aj keď podľa ustanovenia . K námietke žalovaného, že ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.039,60 EUR žalobcovi na základe posudku č. 5/2017 Ing. Štefana Zimu uviedol, že tento znalecký posudok je zjavne v neprospech žalovaného nakoľko znalec objektivizoval (korigoval) nesprávne určenú hodnotu prác určenú predtým znaleckým posudkom č. 62/2004 Ing. Dušana Sarku, CSc. Žalobca bol názoru, že znalecký posudok Ing. Zimu, pokiaľ by bol vypracovaný ešte objektívnejšie mohol byť v konečnom dôsledku podstatne viac v neprospech žalovaného. A to v prípade, ak by znalec neohodnocoval svojvoľne aj práce, ktoré si žalovaný v priebehu vedenia sporu ani neuplatňoval, resp. ktorých sa v priebehu vedenia sporu vzdal. Je nesporné, že pokiaľ by znalecký posudok Ing. Dušana Sarku, CSc., bol skutočne dôsledne a objektívne vypracovaný, nevyvstala by v priebehu vedenia sporu potreba vyhotovenia ďalšieho posudku za účelom jeho objektivizácie. Žalobca bol názoru, že nie je možné stotožniť s názorom žalovaného o tom, že len z dôvodu kratšieho časového odstupu je nutné považovať znalecký posudok Ing. Sarku, CSc., za objektívnejší a presnejší, keď sa v priebehu vedenia sporu preukázalo, že tento posudok bol nepresný a neobjektívny. Žalobca sa plne stotožnil odôvodnením rozsudku ohľadom úrokov z omeškania a záver súdu prvej inštancie týkajúci sa počiatku omeškania žalovaného považoval za správny. K tvrdeniu žalovaného, že priznanie zákonného úroku z omeškania, tak ako ho priznal súd prvej inštancie, by bolo

vo vzťahu k žalovanému v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé, žalobca uviedol, že to bolo v prvom rade práve konanie žalovaného, ktoré predlžovalo vedenie celého sporu. Bolo to spôsobené na jednej strane neustálou zmenou skutkových tvrdení žalovaného, ale aj svedkov, ktorých výpovede sa v priebehu vedenia sporu ukázali ako účelové a klamlivé. Rovnako sa žalovaný dlhodobo nedostavoval na stretnutia stanovené znalcom, čo tiež neustále predlžovalo vedenie celého sporu. Na druhej strane žalobca žiadnym spôsobom vedome, ani nevedome dĺžku trvania sporu neovplyvnil, naopak usiloval sa vedenie sporu ukončiť.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa prejednal odvolania žalobcu a žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne.

33. Rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o úroku z omeškania nad sumu prevyšujúcu 17 % a výroku o náhrade trov konania sporových strán, je vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu podľa potvrdil.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.4.2020 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.4.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

35. Strany sporu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. , , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

37. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

38. Odvolací dôvod podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.06.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

39. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.06.2016 z ust. až 135 ).

40. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku nie sú naplnené.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v jeho uznesení č.k. -513 zo dňa 29.03.2012 a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil v rozsahu, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

43. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

44. Strany sporu argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

45. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci.

46. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého žalobcovi vznikol po odstúpení od zmluvy o dielo dňom 06.03.1997 nárok voči žalovanému na vrátenie zaplatenej sumy 4.856,27 EUR v zmysle ust. a žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z neplatnej zmluvy (t.j. bez právneho dôvodu) podľa v sume ustálenej kontrolným znaleckým posudkom Ing. Zimu vo výške 3.816,67 EUR, pričom ide o vzájomné pohľadávky, ktoré započítaním zanikli čo do sumy 3.816,67 EUR a rozdiel 1.039,60 EUR je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť.

47. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, veľmi podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto odvolací súd tieto úvahy na tomto mieste neopakuje a v celom rozsahu na nich odkazuje.

48. Správne súd posúdil vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 21.04.1997 podľa jeho obsahu ako kompenzačnú námietku (obranu) voči pohľadávke uplatnenej žalobcom, keďže z obsahu tohto vyjadrenia nepochybne vyplýva, že žalovaný proti nároku uplatnenému žalobou bráni sa existenciou vlastnej pohľadávky voči žalobcovi titulom odplaty za iné stavebné práce, než boli dohodnuté písomne v zmluve o dielo, ktoré špecifikoval a ich hodnotu vyčíslil a ktorú žiada pri rozhodovaní o žalobe zohľadniť. Takýto prejav nemožno hodnotiť inak, ako prejav započítací, čo napokon vyplynulo aj z ďalších procesných úkonov žalovaného. Iný prístup súdu by bol neprípustne formalistický.

49. Súd sa vyporiadal aj s otázkou, že išlo o pohľadávku žalovaného (i žalobcu) spôsobilú na započítanie (bod 32 a nasl. odôvodnenia), keďže išlo o vzájomné pohľadávky na peňažné plnenie, teda na plnenie

rovnakého druhu, ktoré boli splatné v čase vznesenia započítacej námietky žalovaným, a preto zanikli momentom, keď sa stretli na základe prejavu žalovaného smerujúceho k započítaniu.

50. Správne sa súd vyporiadal aj s námietkou premlčania, vznesenou žalobcom, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , t.j. že z hľadiska zániku pohľadávok nie je rozhodujúci čas uskutočnenia započítacieho prejavu, ale okamih stretu pohľadávok, a teda okamih splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky. Čas urobenia prejavu nie je významný ani pre prípadné uplynutie premlčacej doby pre započítavanú pohľadávku. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky je preto možné úspešne uplatniť iba vtedy, keď bola vzájomná pohľadávka premlčaná v čase stretu pohľadávok. Z vyššie uvedených hľadísk nie je preto podstatné, či započítací prejav bol urobený už 21.04.1997 alebo až neskôr (11.10.1999, č.l. 68). Podstatným je, že ku dňu 06.03.1997 (dátum stretu pohľadávok) pohľadávka žalovaného nebola premlčaná.

51. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný si nemôže uplatniť celú pohľadávku na započítanie, lebo žalobca je len jedným z podielových spoluvlastníkov rodinného domu odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práce na rodinnom dome v spoluvlastníctve žalobcu boli vykonávané pre žalobcu bez platnej zmluvy (keďže nedošlo k písomnej zmene zmluvy o dielo), iba na základe ústnej dohody so žalobcom, žalovaný s ostatnými spoluvlastníkmi domu nejednal, títo neboli zadávateľmi prác a voči žalovanému si neuplatnili žiadne pohľadávky, voči ktorým by mohol započítať svoju pohľadávku.

52. K odvolacím námietkam týkajúcim sa hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

53. Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje postup pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Konečné meritórne rozhodnutie teda má vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

54. Vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie zachoval, z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, aké dôkazy vo veci vykonal, aké skutkové zistenia z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil a je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

55. Jeho úvahy pri hodnotení dôkazov sú pritom preskúmateľné tak odvolacím súdom, ako aj stranami sporu a v tomto hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil žiaden logický rozpor.

56. Z vyššie uvedeného vyplýva, že strany sporu nedôvodne namietajú, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

57. K námietke žalovaného, že súd nevysvetlil, prečo vzal do úvahy len znalecký posudok Ing. Zimu odvolací súd uvádza, že povinnosť nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie vyplynula pre súd z pokynov odvolacieho súdu, vyslovených v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 29.03.2012 za účelom objektivizovania hodnoty žalovaným vykonaných stavebných prác, určenej znaleckým posudkom Ing. Sarku a vyporiadania sa s námietkami voči tomuto znaleckému posudku, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom znalca Ing. Sarku. Kontrolným znaleckým posudkom boli zodpovedané všetky sporné otázky a ustálená hodnota prác vykonaných žalovaným sumou 3.816,67

EUR. Samotná skutočnosť, že hodnota prác stanovená znaleckým posudkom Ing. Sarku bola vyššia (4.235,44 EUR) neznamená, že išlo o posudok objektívnejší než kontrolný znalecký posudok. Časové hľadisko vypracovania týchto posudkov nie je relevantné, keďže v oboch sa určovala hodnota prác ku dňu ich vykonania.

58. Vecne správne rozhodol súd, aj pokiaľ priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže ide o prvú výzvu zo strany žalobcu na plnenie titulom odstúpenia od zmluvy. Po zániku pohľadávok započítaním bol žalovaný v omeškaní s plnením tej časti pohľadávky žalobcu, ktorá započítaním nezanikla a skutočnosť, že k ustáleniu výšky pohľadávky došlo až znaleckým posudkom a následne rozhodnutím súdu, nemá vplyv na začiatok omeškania s plnením už dňom 07.03.1997.

59. Dĺžka trvania súdneho konania nie je dôvodom pre nepriznanie úroku z omeškania v zmysle , keďže táto bola ovplyvnená aj konaním a správaním žalovaného, ako na to poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Pokiaľ dlhodobé trvanie sporu nebolo zapríčinené výlučne správaním a postojom žalobcu, nemôže mu byť táto skutočnosť na ujmu.

60. Dôvodné je však odvolanie žalovaného proti výroku o priznaní úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 17 %, teda nad rozsah požadovaný žalobou.

61. Jednou z procesných podmienok konania, ktoré je súd (prvej inštancie i odvolací súd) povinný skúmať ex offo počas celého konania ( ), teda odvolací súd aj vtedy, ak to nie je výslovne ako odvolací dôvod uplatnené, je existencia žalobného návrhu. Ak súd bezdôvodne ( ) prekročí žalobný návrh, odvolací súd v tejto časti musí rozsudok zrušiť a konanie zastaviť ( , , ).

62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nad sumu prevyšujúcu 17 % ročne, t.j. 0,6 % ročne zo sumy 1.039,60 EUR od 07.03.1997 do zaplatenia a konanie v tejto časti zastavil.

63. Dôvodné je odvolanie žalovaného aj voči výroku o trovách konania sporových strán, keďže súd nesprávne aplikoval ust. pri rozhodovaní.

64. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Aj po rozhodnutí odvolacieho súdu je žalobca v konaní úspešný v rozsahu 1.039,60 EUR, čo predstavuje 21 % a teda úspech žalovaného predstavuje 79 %. Celkový úspech žalovaného je teda 58 % (79 % - 21 %) a v tomto rozsahu mu patrí náhrada trov konania, keďže v konaní neboli zistené ani tvrdené (ani v odvolaní) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle pre nepriznanie náhrady trov žalovanému.

67. Podľa ustálenej súdnej praxe nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán v zmysle druhej vety prichádza do úvahy vtedy, ak je pomer (ne)úspechu sporových strán takmer rovnaký, čo v prejednávanom spore splnené nebolo, keďže pomer (ne)úspechu predstavoval 21:79.

68. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania sporových strán v zmysle tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58 %.

69. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania štátu podľa výsledku v spore, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, preto výška trov nebola predmetom odvolacieho prieskumu a odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú irelevantné.

70. Vo výroku o náhrade trov konania štátu preto odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

71. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a , . Žalobca aj žalovaný boli v odvolacom konaní (ne)úspešní v rovnakom pomere, keďže odvolací súd odvolaniu ani jedného z nich vo veci samej v celom rozsahu nevyhovel, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).