Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-304-2011.pdf
PDF · 131.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/304/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, XXX XX U. I., právny zástupca: JUDr. Jozef Urban, advokát so sídlom Komenského 5247/24, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytom M. Č.. XXX, XXX XX U. I., splnomocnená zástupkyňa E. T., Y. Č. XX/XX, Z. o zaplatenie vnesenej investície vo výške 7.468,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.468,43 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.468,43 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalobkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parcela registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby - rodinný dom súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/XX, vedené na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. U. I., každý v podiele 1-ica (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Z titulu stavebného povolenia vydaného Obecným úradom U. I.Š. zo dňa 22.06.2004, č.k. X/XXXX-Y. (ďalej len „Stavebné povolenie“) realizoval žalobca spolu s jeho manželkou Y. Y., rod. C. v rokoch 2004 a 2005 prestavbu a nadstavbu rodičovského domu súp. č. XXX, stavba bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím zo dňa 02.11.2005 pod č.k. XX/ XXXX - Y. (ďalej len „Kolaudačné rozhodnutie“). Hodnota vnesenej investície predstavovala čiastku 450.000,- Sk, voči žalovanej si žalobca uplatňuje jej polovicu - t.j. 225.000,- Sk (7.468,63 eur). Výška vnesenej investície bola stanovená pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu a manžela žalovanej - X. Y., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Poručiteľ“), sp. zn.: 6D/559/2008, Dnot 123/2008 spísané na notárskom úrade Evy Karellovej (ďalej len „Osvedčenie o dedičstve“). Osvedčenie dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008. V dedičskom konaní bola polovica vnesenej investície započítaná do pasív dedičstva. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: list vlastníctva č. XXX, Stavebné povolenie, Kolaudačné rozhodnutie, Osvedčenie o dedičstve. 3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 06.09.2012 a uviedla, že žalovaná už nie je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel previedla na svoje dcéry Adrianu Hápovú - Pomajbovú a Renátu Mockovú, každú v podiele 1 darovaním. Poukázala na to, že na Stavebnom povolení ako stavebníci figuruje žalovaná a jej nebohý manžel. Žalobcom uvádzaná výška vnesenej investície nebola žiadnym spôsobom preukázaná, ani neboli doložené doklady preukazujúce jednotlivé investície. Žalobca si výšku vnesenej investície vyčíslil sám, pričom tak urobil v čase pri dedičskom konaní po svojom otcovi, keď smútiaci dedičia takto stanovenú výšku investície nerozporovali. V Osvedčení o dedičstve nebola predmetná čiastka obsahom dedičskej dohody a tak žalovanej nevyplýva žiadna povinnosť čiastku zaplatiť. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania, nakoľko investície boli realizované v rokoch 2004 - 2005. Namietla aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorá bola len jednou zo štyroch oprávnených dedičoch po poručiteľovi. Spolu s písomným podaním zo dňa 08.07.2013 žalovaná predložila list vlastníctva č. XXX (stav ku dňu 08.07.2013). 4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2017 žalovaná uviedla, že žalobcovi prenechala svoj polovičný spoluvlastnícky podiel na dedičstve s tým, že ju doopatruje a dožije tam. Po nasťahovaní do domu jej však žalobca (syn) začal robiť zo života peklo a ich vzájomné spolužitie sa stalo neznesiteľným. Keďže žalobca je spoluvlastníkom Nehnuteľností, akékoľvek finančné prostriedky, ktoré tam vložil, boli použité na uspokojenie potrieb jeho vlastnej rodiny. Opätovne zdôraznila, že žalovaná pohľadávka nie je predmetom dedičskej dohody a námietku premlčania. 5. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 žalobca žiadal vypočuť svedka - manželku žalobcu. Žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne uviedla, že žalobca už v dome nebýva od júla roku 2011, dom užíva žalovaná, ktorá do domu vložila investície v hodnote 9.924,- eur. Ďalej podotkla, že žalobca si z domu odmontoval veci ako napr. dvere, zárubne, parkety, vypínače atď., celkom v hodnote 2.920,- eur. Čo sa týka dedičského konania, neprotestovali, aby tam boli investície uvedené, aj v takej výške, nikto to žalobcovi nechce uprieť, že investície vynaložil, ani náklady nikdy nespochybňovali. Peniaze na prestavbu boli nielen zo žalobcových prostriedkov, ale aj z prostriedkov žalovanej. Problémy nastali až po smrti otca žalobcu, v roku 2009. Žalovaná navrhla vypočuť svedka - U. U., ktorý má vypovedať ku skutočnostiam, keď zomrel Poručiteľ. Do spisu založila tabuľku - prehľad investícií žalovanej a prehľad vecí, ktorý si žalobca z domu odniesol a odmotnoval, vyjadrenie k morálnemu hľadisku konania žalobcu, daňový doklad č. XXXXXXX, fotografie v počte ks 15. 6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017 sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že dňa 08.04.2011 bola medzi stranami uzavretá Dohoda o užívaní nehnuteľností, pričom dňa 30.06.2011 prestal žalobca s rodinou užívať Nehnuteľnosti a odsťahovali sa. Investície, ktoré žalovaná v tabuľke označila ako tie, ktoré realizovala, boli investované do časti Nehnuteľností, ktoré podľa Dohody o užívaní sama užívala, žalobca sa preto na nich nemal prečo podieľať. K daňovému dokladu č. XXXXXXX, za plastové okná uviedol, že táto položka pri dedičskom konaní bola zohľadnená a v skutočnosti ju uhradil žalobca a jeho manželkou, aj keď faktúra znela na meno žalovanej. Žalobca demotnoval len tie časti, ktoré nie sú spojené pevne so stavbou a nenarušil tým charakter a účel stavby. Neznížil tým ani hodnotu vnesenej investície, lebo táto spočívala v realizácii nadstavby podľa Stavebného povolenia, t.j. demontáž strešnej krytiny, montáž novej strešnej konštrukcie, vytvorenie obytného podkrovia. Predložil Dohodu o užívaní nehnuteľností zo dňa 08.04.2011, list - Oznámenie a ponuka zo dňa 07.07.2011, list - Odpoveď na uplatnenie predkupného práva zo dňa 29.09.2011. 7. Písomným vyjadrením zo dňa 20.12.2017 žalobca uviedol, že s ohľadom na vypäté emócie bol nútený spolu so svojou manželkou a tromi maloletými deťmi opustiť Nehnuteľnosti a vziať si úver, aby si mohli zabezpečiť bývanie. Žiaden z návrhov mimosúdnej dohody nebol nikdy akceptovaný. Výška investícií bola stanovená dohodou, aj keď výška investícií bola značne vyššia, než sa uviedlo v dedičskom konaní. Nie je pravdou, že by svoju polovicu na Nehnuteľnostiach získal zadarmo, alebo neoprávnene, lebo došlo k výplate ustupujúcich dedičiek - sestier. 8. Písomným vyjadrením zo dňa 29.01.2018 žalovaná uviedla, že nikto nenamietal výšku vnesenej investície, lebo nikomu ani nenapadlo, že by si nemali dôverovať. Túto výšku určil žalobca sám, je to presne tá suma, ktorá je v stavebnom povolení. Všetci to, čo a ako je napísané v dedičskom konaní ohľadom vnesenej investície vnímali tak, že polovica investície mala byť odčítaná z aktív pri dedičstve po jej manželovi a druhá mala byť odčítaná pri dedičstve po nej (žalovanej). Dcéry žalovanej (sestry žalobcu) pri dedičstve vyplatil len z polovice ich podielov, teda získal zadarmo od každej po 1/8-ine. Súhlasila, že nadstavbu žalobca zrealizoval vo vlastnej réžii, ale s ich štedrou finančnou pomocou. Priložila vyhlásenie Y. Y. zo dňa 28.01.2018, Vyhlásenie U. U. zo dňa 23.01.2018, Oznámenie V. a R. W. (nedatované). 9. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 23.05.2018 tak, že výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozsudok súd odôvodnil tým, že žalobca svoj nárok odvodzuje z osvedčenia o dedičstve, kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) mali jeho záväzok uznať čo do dôvodu a výšky a na podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000,-Sk (7.468,63 eur) z titulu vyporiadanej pohľadávky v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pohľadávka žalobcu vyplýva z uznávacieho prejavu dedičov a následne vyporiadania pohľadávky v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu v rozsahu 225.000,-Sk. Z osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že žalobca a jeho manželka realizovali investície do majetku patriaceho poručiteľovi a žalovanej v konkrétnej výške a túto investíciu dedičia uviedli ako záväzok, ktorý zaťažoval poručiteľa a žalovanú voči žalobcovi a jeho manželke a ako záväzok bol aj uznaný žalovanou a dedičmi po poručiteľovi, čo do dôvodu a výšky v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní, pričom táto pohľadávka bola na základe dohody dedičov vyporiadaná tak, že jej polovica bola zahrnutá do pasív dedičstva a druhá polovica bola v rámci vyporiadania BSM prikázaná žalovanej, ktorá za ňu zodpovedá. Z hľadiska platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je potrebné, aby dlžník: a) uznávací prejav urobil v písomnej forme, b) v uznávacom prejave vyjadril prísľub zaplatiť dlh, c) v uznávacom prejave uviedol dôvod a výšku dlhu. Písomná forma a uvedenie dôvodu a výšky dlhu, boli splnené, absentovalo však úplne uvedenie prísľubu zaplatiť dlh. Prísľub zaplatiť dlh si nemožno zamieňať s neuvedením lehoty na jeho zaplatenie (ktorá absentovala taktiež). Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť je špecifickou esenciálnou náležitosťou iba uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pre nedostatok formy právneho úkonu, v danom prípade absencie esenciálnej náležitosti právneho úkonu, a to prísľubu dlh zaplatiť, je potrebné uznávací prejav hodnotiť ako neplatný. Nemohla preto byť platne táto pohľadávka zahrnutá ani do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a žalovanej a tam vyporiadaná tak, že za polovicu dlhu zodpovedá výlučne žalovaná. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že výška celej vnesenej investície 450.000,- Sk bola ustálená a stanovená dohodou dedičov pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu a manžela žalovanej, X. Y.. V rámci tohoto dedičského konania dedičia poručiteľa (a teda aj žalovaná) pohľadávku žalobcu uznali čo do základu a výšky a tiež že zodpovedajú za pohľadávku dediča - žalobcu vo výške celej vnesenej investície (450.000,-Sk). Účastníci dedičského konania vyhlásili, že pri vyporiadaní BSM poručiteľa a jeho pozostalej manželky (žalovanej) uzatvorili dohodu o tom, že do pasív dedičstva patrí pohľadávka navrhovateľa vo výške 1/2-iny vnesenej investície, t. j. vo výške 225.000,-Sk. Jedna polovica vnesenej investície bola započítaná a preto z tejto polovice žalobca vyplácal ustupujúce dedičky E. T. a C. Y. len v čiastke 160.000,-Sk pre každú z nich. Žalobcovi prislúcha ešte vnesená investícia do domu s. č. XXX v k. ú. U.ľ. v doteraz nevysporiadanej výške 225.000,-Sk, t. j. 7.468,63 €, ktorú si uplatnil súdnou cestou z dôvodu, že vysporiadanie tejto druhej časti (l/2-iny) ním vnesenej investície so žalovanou nebolo možné realizovať dohodou. Na druhú polovicu vnesenej investície má žalobca nárok voči žalovanej, ktorá vnesenú investíciu čo do výšky a základu uznala tiež, započítanie l/2-iny vnesenej investície pri dedičskom konaní akceptovala a v rámci dedičského konania prevzala zodpovednosť za pohľadávku C. Y. a jeho manželky Y. Y. rodenej C. vo výške 225.000,-Sk. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že absentuje okruh osôb, ktoré by mali pohľadávku splatiť. Zodpovednosť za pohľadávku navrhovateľa v dedičskom konaní prevzala žalovaná a z tohoto dôvodu žalobca požaduje uspokojenie - zaplatenie svojej pohľadávky od žalovanej, ktorá je za pohľadávku navrhovateľa zodpovedná. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu - neplatnosti právneho úkonu - uznávacieho prejavu, a to aj napriek tomu, že bol vykonaný pred notárom a súdnym komisárom a tiež na základe toho, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovie, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že výška vnesenej investície bola vnesená do dedičského konania na podnet žalobcu, výšku tejto investície si určil žalobca sám na základe sumy uvedenej v stavebnom povolení. Všetci sa domnievali, že tak, ako po smrti poručiteľa bola táto investícia v 1/2 započítaná do pasív pri dedičskom konaní, bude tak aj po smrti žalovanej J. Y., že žalobca zostane bývať v predmetnej nehnuteľnosti, riadne sa o mamu postará a dochová ju. Nikoho z dedičov ani nenapadlo, že by to mal niekto niekedy fyzicky zaplatiť. Ani takýto záväzok rozhodne v dedičskom konaní nie je, nikde tam nie je uvedené, kto, kedy, koľko, komu a za čo má zaplatiť. Preto považuje takéto uznanie dlhu za neplatné. Plne súhlasí s rozsudkom, ktorý zamietol žalobu na základe absencie náležitosti právneho úkonu - prísľubu dlh zaplatiť, čím sa tento uznávací prejav stal neplatný. 12. Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením sp. zn.: 24Co/244/2018 zo dňa 05.03.2019 tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Základnou spornou otázkou bolo, či uznávací prejav uskutočnený dedičmi poručiteľa v dedičskom konaní bolo platným právnym úkonom a mal právny následok založenia behu novej 10-ročnej premlčacej doby odo dňa, keď k uznaniu došlo v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Paradoxne súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku uvedené ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka citoval, avšak na posúdenie veci toto pre vec podstatné zákonné ustanovenie vôbec neaplikoval. Splnením predpokladov uvedených v citovanom ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh je esenciálnou náležitosťou iba uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, avšak absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je iba pretrhnutie premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nenastane. Na kvalifikované uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na rozdiel od uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nevyžaduje prísľub dlžníka zaplatiť dlh. Súd prvej inštancie pochybil, ak na posúdenie danej spornej otázky platnosti uznávacieho prejavu aplikoval výlučne ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bez toho, aby aplikoval i relevantné ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že uznávací prejav dedičov je neplatný, na základe ktorého žalobu i zamietol. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 14. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že bývali asi 10 rokov v dome v W. F.. Dom predali za približne 800.000,- Sk, požičali si a nazhromaždili ďalších 200.000,- Sk, pričom tieto peniaze po dohode s rodičmi investovali do nadstavby ich domu. Stavebné povolenie bolo na meno rodičov, lebo oni boli vlastníci domu. V predvečer prejednania dedičstva po otcovi si sadli celá rodina a dohodli sa, že investície budú ohodnotené na sumu 450.000,- Sk, napriek tomu, že do domu bolo investované viac. Súhlasil s tým, že každú sestru vyplatí po 160.000,- Sk a 1 Nehnuteľností bude jeho. Svedkyňa - Y. Y. uviedla, že je manželkou žalobcu. Do domu chceli ísť bývať po dohode so svokrovcami, že treba vymeniť strechu a oni už nevládzu. Keď bola situácia neúnosná a museli sa odsťahovať, finančne na tom boli veľmi zle pre úver, ktorí si museli zobrať. 15. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 žalovaná uviedla, že uznávacie prehlásenie v dedičskom konaní považuje za neplatné, lebo dedičia nevedeli, že uznávajú premlčaný dlh. Zdôraznila, že v dedičskom rozhodnutí úplne absentuje okruh osôb, ktorí by mali pohľadávku splatiť, v akom pomere a v akej lehote. Namietla aj to, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo dňa 14.05.2008 a žaloba bola podaná na súd dňa 24.11.2011, teda po 3 rokoch. Opätovne namietla, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keď pohľadávku nechal dedičom uznať v emočnom a nervovom vypätí po smrti ich otca a manžela. 16. Z listu vlastníctva č. XXX ku dňu 23.11.2011 vyplynulo, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi Nehnuteľností každý v podiele 1. Zo Stavebného povolenia je zrejmé, že bolo vydané stavebníkom: žalovanej a jej manželovi (Poručiteľ) a povoľuje sa ním stavba: zmena dokončenej stavby rodinného domu - výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie podkrovia na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. U. I.. Ako celkový náklad stavby je uvedená suma 0,45 mil. Sk. Z Kolaudačného rozhodnutia vyplynulo, že stavebníkom: žalovanej a jej manželovi (Poručiteľ) sa povoľuje užívanie stavby: zmena dokončenej stavby rodinného domu - výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie podkrovia. 17. Z Osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičmi po poručiteľovi boli E. T. a C. Y. (pozn. sestry žalobcu), žalobca a žalovaná (manželka Poručiteľa). Z čl. II časť A. vyplynulo, že dedičia boli poučení o ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nadobúdania a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pričom zhodne uviedli že Poručiteľ a jeho manželka si postavili počas manželstva rodinný dom. Ďalej sa uvádza, že na základe Staveného povolenia bola uskutočnená nadstavba na predmetný rodinný dom, podľa údaja všetkých prítomných pôdorys rodinného domu sa stavbou nezmenil a náklady spojené s jej realizáciou financovali žalobca a jeho manželka. Ich pohľadávku z tohto titulu dedičia poručiteľa uznávajú čo do základu i čo do výšky.
Poručiteľ a jeho manželka mali teda v BSM rôzne aktíva, medzi ktorými sú uvedené aj Nehnuteľnosti a „zodpovedali za pohľadávku dediča C. Y. a jeho manželky vo výške 450.000,- Sk“. Z čl. II časť B. vyplynulo, že dedičia o vysporiadaní BSM uzavreli dohodu tak, že z majetku v BSM patrí do pasív dedičstva pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,- Sk a pozostalá manželka poručiteľa (žalovaná) „zodpovedá za pohľadávku“ žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,- Sk. Z uvedenej vetnej konštrukcie Osvedčenia o dedičstve týkajúcej sa uznania dlhu dedičmi alebo týkajúcej sa vyporiadania pohľadávky žalobcu v rámci BSM Poručiteľa a žalovanej, nevyplýva lehota na plnenie žalovanej. V časti III. Osvedčenia o dedičstve - Pasíva je uvedená pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,- Sk. V časti V. Osvedčenia o dedičstve je uvedená dohoda dedičov, v rámci ktorej Nehnuteľnosti v časti 1-ica k celku nadobudol žalobca bez povinnosti výplaty žalovanej a s povinnosťou výplaty sestier: E. T. a C. Y., každej vo výške 160.000,- Sk do 31.12.2010. O pohľadávke žalobcu a jeho manželky zahrnutej do pasív dedičstva nie je v rámci dohody dedičov ani zmienka. 18. Z LV č. 962 ku dňu 08.07.2013 vyplynulo, že Nehnuteľnosti nadobudli titulom Darovacej zmluvy zapísanej pod V-539/12 dňa 16.04.2012 E. Q.-T. a C. Y., každá v 1-ine. 19. K morálnemu hľadisku uplatnenej pohľadávky predložila žalovaná Vyhlásenie Y. Y. zo dňa 28.01.2018, z ktorého vyplynulo v októbri 2010 mal p. N. Š. (bližšie nešpecifikovaná osoba) vybaviť objednávku na montáž pripojenia internetu, pričom žalobca mal na neho útočiť nevyberanými slovami a vyhrážkami. Z písomného prehlásenia U. U. (bližšie nešpecifikovaná osoba) zo dňa 23.01.2018 vyplynulo, žalovaná je jeho sestra a raz - dátum si presne nepamätá, robil žalobca „randál“ a žalovaná sa bála fyzického násilia, prišla tam aj policajná hliadka. Z Oznámenia (nedatované) R. W. a jeho manželky V. (bližšie nešpecifikovaná osoba) vyplynulo, že žalobca sa viac krát prišiel do ich domu a správal sa nedôstojne. 20. Na pojednávaní dňa 20.11.2019 žalobca predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.11.2011, ktorá bola realizovaná v čase po právoplatnosti dedičského konania. K výzve na zaplatenie sa vyjadrila žalovaná, že jej to doručené nebolo a žiadala, aby žalobca preukázal doručenie tejto listiny. Ohľadom stavu investícii, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu dokladované fotografiami, trvá na tom, aby bol zohľadnený aj stav v súčasnosti. Opätovne zdôraznila morálne a ľudské hľadisko veci. Na to reagoval právny zástupca žalobcu, že v dedičskom konaní vyplácal žalobca dve sestry, ktoré boli ustupujúcimi dedičkami, čiže morálny kredit jeho klienta je napádaný neprávom. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej (pozn. sestra žalobcu - ustupujúca dedička) namietla, že by im žalobca vyplatil zodpovedajúcu čiastku ako ustupujúcim dedičkám, lebo z hodnoty nehnuteľnosti sa ako pasívum odpočítala vnesená investícia a až zo zvyšku ich vyplatil, nie teda v plnej hodnote. 21. Strany konania žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie nemali, a to ani na nariadenom pojednávaní dňa 22.04.2020. 22. Na pojednávaní dňa 22.04.2020 žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne predložila písomné vyjadrenie datované dňa 19.11.2011, v ktorom uviedla, že investíciu žalobcu považuje za bezdôvodné obohatenie, lebo všetky stavebné práce „výmena strešnej konštrukcie a zobytnenie podkrovia“ boli vykonané na stavebné povolenie vydané na meno rodičov, teda žalobca zhodnotil majetok rodičov a nie svoj. Práce vykonával v období od 22.06.2004 do 02.11.2005, v čase vydania osvedčenia o dedičstve teda bola jeho pohľadávka premlčaná. Dlh možno uznať platne len vtedy, ak ten kto prejav urobil o premlčaní vedel. Žalovaná nie je pasívne legitimovaná v spore, lebo po zmene bezpodielového spoluvlastníctva boli dedičia štyria. Uznávací prejav je neplatný aj preto, lebo bol urobený v rozpore s dobrými mravmi - dedičia ho urobili v emočne vypätej situácii. Žalovaná si rozhodnutie odvolacieho súdu vysvetľuje tak, že potvrdil, že uznanie práva musí mať písomnú formu, určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, pričom prvostupňový súd mal preskúmať nové, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočnosti a doplniť dokazovanie, čo bolo povinnosťou žalobcu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno. 23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. 24. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 29. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 30. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 31. Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu žalobného nároku: pri právnom posúdení veci je potrebné v prvom rade ustáliť titul, na základe ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky 7.468,63 eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nárok označuje ako vnesené investície do Nehnuteľností, zo žaloby ako aj predložených dôkazov však bolo nepochybné, že svoj nárok žalobca odvodzuje z Osvedčenia o dedičstve, kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) jeho záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a na podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000,- Sk (7.468,63 eur) z titulu vyporiadanej pohľadávky v rámci BSM. Nakoľko z Osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplynulo, že pohľadávka svedčí žalobcovi a jeho manželke, pričom na strane žalobcu v súdnom konaní vystupuje žalobca sám, súd mal za ustálené, že na strane žalobcu môže vystupovať aj len jeden z manželov - spoločne a nerozdielne oprávnených veriteľov, aktívna legitimácia žalobcu v spore je teda daná. 32. Súd sa zaoberal aj námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, keď žalovaná tvrdila, že dedičov bolo viac a z Osvedčenia o dedičstve nevyplynulo kto a v akej miere zodpovedá za dlh žalobcovi. V danom smere súd nemohol dať za pravdu žalovanej. Žalobca sa domáhal zaplatenia tej časti (1/2) pohľadávky, ktorá bola v rámci BSM vyporiadaná tak, že za ňu zodpovedá žalovaná (časť II., písm. B. str. 4 Osvedčenia o dedičstve). Aj pasívna legitimácia žalovanej v danom smere bola preto daná. Bezpredmetné je aj to, že žalovaná neskôr svoj spoluvlastnícky podiel darovala svojim dcéram, každej v 1-ine, nakoľko vlastnícke vzťahy k Nehnuteľnostiam po spísaní Osvedčenia o dedičstve nemajú s uplatnenou pohľadávkou žiaden súvis. 33. Súd mal za preukázané, že žalobca a jeho manželka investovali finančné prostriedky na realizáciu nadstavby rodinného domu, čím Nehnuteľnosti nepochybne zhodnotili. Strany a svedkovia v konaní sa zhodli na tom, že pri dedičskom konaní po X. Y. nikto z zúčastnených dedičov nenamietal, že by investícia bola realizovaná, nebolo namietané ani to, že bola vo výške 450.000,- Sk. Námietku žalovanej, že žalobca sa nemôže domáhať žalobou uplatnenej čiastky, lebo nepreukázal existenciu a výšku pohľadávky, súd nepovažoval za dôvodnú. Keďže pohľadávka žalobcu vyplýva z uznávacieho prejavu dedičov a následne vyporiadania pohľadávky v rámci BSM tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu v rozsahu 225.000,- Sk, súd neskúma či reálne investície boli vynaložené a v akej výške, keď dedičia zhodne prehlásili (a toto prehlásenie bolo osvedčené notárom, str. 2 Osvedčenia o dedičstve), že náklady s realizáciou nadstavby vynaložili žalobca a jeho manželka z vlastných finančných prostriedkov, a to v hodnote 450.000,- Sk. 34. Žalovaná v konaní namietla, že uznanie dlhu bolo urobené neplatne. Primárne námietky žalovanej smerovali k tomu, že právny úkon je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovanej, žalobca zneužil emočne vypätú situáciu počas dedičského konania, aby ostatní dedičia uznali jeho pohľadávku, správal sa voči svojej matke - žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, nestaral sa o ňu, slovne ju urážal, vyhrážal sa jej. Čo sa týka emočne vypätej situácie pri dedičskom konaní súd sa nemôže stotožniť s názorom žalovanej, že by žalobca zneužil situáciu, keď dedičia smútili za svojím otcom a manželom. Poručiteľ zomrel dňa 14.05.2008 a Osvedčenie o dedičstve bolo spísané dňa 27.11.2008, nešlo teda o situáciu, že by krátko po smrti Poručiteľa došlo k podpisu listiny o právnom úkone, kedy by sa dalo uvažovať o tom, že dedičia by mohli konať v afekte, šokovaní úmrtím blízkej osoby. Konania o dedičstve sú obvykle vždy emočne vypätými, nakoľko sa v nich prejednáva dedičstvo po zosnulej osobe, ku ktorej dedičia takmer vždy majú úzke rodinné a citové väzby. Notár ako súdny komisár je z hľadiska dodržania zákonnosti garantom toho, že zúčastnené osoby nepristupujú k právnym úkonom pred notárom urobeným v tiesni, v omyle a dostatočne svojim prejavom vôle rozumejú. V opačnom prípade by nemohlo dôjsť k uzavretiu dedičskej dohody, či uznávaciemu prejavu. Čo sa týka správania žalobcu k žalovanej, žalovaná nepreukázala, že by žalobca voči nej správal v rozpore dobrými mravmi. Nezhody medzi stranami konania nemožno automaticky vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, o.i. muselo by ísť o konanie, ktoré priamo súvisí s napádaným právnym úkonom a bolo priamo smerované voči žalovanej. 35. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia právneho predpisu pre právne posúdenie veci, súd je viazaným názorom odvolacieho súdu.
36. Uznanie práva v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka je jednostranný, adresovaný a hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka (rovnako ako uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka), musí spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pod uznaním práva má zákon nepochybne na mysli uznanie obligačného práva, t. j. záväzku. Písomné uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Na kvalifikované uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na rozdiel od uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nevyžaduje prísľub dlžníka zaplatiť dlh. 37. Pre záver, že uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, svedčia i odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, ale i tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedeným spôsobom vyriešila vzťah citovaných ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá a § 558 Občianskeho zákonníka už predčasom konštantná súdna judikatúra, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa ani v danom prípade (pozri napr. R 51/1968 alebo v novšie rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo 155/2007, 33Cdo 133/2005, 33Odo 1039/2004, kde platila v danej oblasti rovnaká právna úprava). 38. Z § 110 ods. 1 OZ nijak nevyplýva, že by nebolo možné uznať dlh už premlčaný. Uznanie premlčaného dlhu nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný. (R51/1968) 39. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný, uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca a jeho manželka a žalovaná a jej zosnulý manžel v čase pred jeho smrťou dohodli tak, že by žalovaná a jej zosnulý manžel mali vnesenú investíciu žalobcovi a jeho manželke akokoľvek refundovať. Stalo sa tak až v dedičskom konaní, kde všetci dedičia vrátane žalovanej prehlásili, že investíciu žalobca sa manželkou realizovali a že ich pohľadávku uznávajú čo do dôvodu a výšky. Z pohľadu súdu pohľadávka žalobcu mala vzniknúť až v čase dedičského konania, a to bez ohľadu na to, v ako časovom období boli investície reálne vykonávané. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008, pokiaľ si žalobca uplatnil pohľadávku žalobou dňa 24.11.2011, pohľadávka premlčaná nebola, čo súd uviedol počas konania aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci. To isté platí aj s poukazom na námietku žalovanej, že v uznávacom prejave dedičov chýbala formulácia o tom, že uznávajú premlčaný dlh, s poukazom na už vyššie cit. judikatúru vzťahujúcu sa k uznaniu práva podľa § 110 ods. 1 OZ. 40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca riadne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanej právoplatným Osvedčením o dedičstve, do ktorého bol pojatý záväzok žalovanej voči žalobcovi vo výške 7.468,43 eur titulom vyporiadania BSM. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Náhrada trov konania sa týka tak prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania, ktoré prebehlo pod sp. zn.: 24Co/244/2018. 44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú. Uvedené platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.