Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26U-2-2019.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
26U/2/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, na návrh zložiteľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd zložiteľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy zo dňa 28.06.2019 sa zložiteľ domáhal, aby súd v súlade s § 359 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) oznámil zložiteľovi číslo depozitného účtu súdu, na ktorý je možné zložiť náhradu za vyvlastnenie v sume 234,70 eur a po zložení náhrady za vyvlastnenie rozhodol o uspokojení nárokov zabezpečených exekučnými záložnými právami.
2. Zložiteľ svoj návrh (vedený pod číslom 6236/62954/30201/2019) odôvodnil tým, že rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-BA-OVBP2-2019/11205/GRJ zo dňa 27.05.2019, právoplatným dňa 14.06.2019, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodol v zmysle § 13 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z.z.“) o vyvlastnení pozemku vo verejnom záujme v prospech zložiteľa, konkrétne išlo o nehnuteľnosť v katastrálnom území M., okres A. J., pozemok
- parcelu registra „C“ č. 1XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 486 m2, zapísanú na LV č. XXXX v podiele X/XXX vlastníka W. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom F. XXXX/X, A..
3. Okresný úrad Bratislava v predmetom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka vo výške 234,70 eur, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy na Okresnom súde Bratislava III a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd s odkazom na § 194 Civilného sporového poriadku (CSP), však nepovažuje postup Okresného úradu Bratislava III za správny z nižšie uvedených dôvodov.
4. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z.z. náhradu za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je spochybnená podľa osobitného predpisu, zloží vyvlastniteľ v lehote podľa odsekov 1 a 2 na súde, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 359 CMP, ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
6. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z.z.“) na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.
8. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku došlo k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania. Ustanovenie § 1 Civilného mimosporového poriadku zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia Civilného mimosporového poriadku môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to Civilný mimosporový poriadok umožňuje. Uvedený výklad aplikácie Civilného mimosporového poriadku podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti, teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v právnych veciach, o ktorých to ustanoví Civilný mimosporový poriadok, pričom vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí, na ktoré sa Civilný mimosporový poriadok aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov.
9. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku, pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania: a. o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335 až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom § 68a Notárskeho poriadku; b. o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až 351 CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c. o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) a d. o iných úschovách (§ 359 CMP).
10. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje vyhláška č. 543/2005 Z.z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, § 342 ods. 1 CSP alebo 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku (tzv. solučná úschova), tak ako znie v danej veci návrh na prijatie peňažnej náhrady do súdnej úschovy.
11. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonníka umožňuje dlžníkovi splniť dlh svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely splnenia dlhu“ v prípade, ak je veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má
odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná (§ 568 Občianskeho zákonníka). Aj Obchodný zákonník využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa § 75 ods. 2 Obchodného zákonníka je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa osobitného predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti vyplatenia likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená v § 33 Zákonníka práce, v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“.
12. Z uvedeného vyplýva, že viaceré hmotnoprávne predpisy riešia využitie inštitútu solučných úschov, aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže Občiansky zákonník narába so slovným spojením „úschova na účely splnenia dlhu“, Obchodný zákonník zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a Zákonník práce s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký, a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise.
13. Zákon č. 282/2015 Z.z. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva priznáva podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vyvlastňovanému (t.j. tomu, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa § 6 ods. 1 tohto zákona poskytne jednorázovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ. To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh, resp. povinnosť na peňažné plnenie. Zákon č. 282/2015 Z.z. zároveň v § 6 ods. 9 rieši situáciu splnenia tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak je hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, týkajúcich sa vyvlastnených nehnuteľností, spochybnená. Aj napriek tomu, že účel úschovy vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z.z. je nepochybný, teda že ide o solučnú úschovu, pri ktorej je s odkazom na § 68a Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na súde“. V danej veci ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z.z.) s procesným právom (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou č. 543/2005 Z.z.) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom (zákonom č. 282/2015 Z.z.) oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 9 tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu ustanovenia § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z.z. a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s ustanovením § 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v Civilnom mimosporovom poriadku nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku. V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na čl. 3 Civilného mimosporového poriadku, keďže samotný Civilný mimosporový poriadok počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu Civilného mimosporového poriadku a konal by v rozpore so základným princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona.
14. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov, je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy zloženej u notára. Tzn. akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku, právomoc na prijatie takejto (solučnej) úschovy.
15. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z.z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesno- právnu úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia § 6 ods. 9 zákona č. 282/2015 Z.z. nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje
jediný spôsobom naplnenia účelu solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 282/2015 Z.z. vôbec nezdôvodnil, prečo v § 6 ods. 9 tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.
16. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 2 Civilného sporového poriadku, daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 9 Civilného sporového poriadku, zastavil a zároveň s podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o postúpení veci príslušnému notárovi, do právomoci ktorého vec patrí. Právne účinky spojené s podaním návrhu na prijatie solučnej úschovy ostali zachované.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z dôvodu podania návrhu na zloženie solučnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Podľa § 1 písmeno a), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. (Zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ustanovenia).
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.