Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-6-2024.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Subarea
22C/6/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXXX/XX, U., o zaplatenie 336,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa 25.1.2024, č.k. 22C/6/2024-17.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 336,72 eur a k náhrade trov konania.
2. Tunajší súd dňa 25.1.2024 vydal platobný rozkaz č.k. 22C/6/2024-17. Dňa 2.2.2024 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že žalobu berú v celom rozsahu späť a to z dôvodu, že žalovaný vymáhanú pohľadávku uhradil žalobcovi ešte dňa 9.1.2024 avšak napriek tomu bola predmetná pohľadávka nedopatrením postúpená na vymáhanie.
3. Dňa 7.2.2024 doručil žalovaný súdu odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 25.1.2024, č.k. 22C/6/2024-17, v ktorom uviedol, že sumu vo výške 336,72 eur uhradil žalobcovi dňa 8.1.2024. Súdu zároveň spolu s podaným odporom predložil aj listinný dôkaz o úhrade sumy 336,72 eur.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1,2,3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v lehote plynúcej na podanie odporu voči platobnému rozkazu č.k. 22C/6/2024-17 zo dňa 25.1.2024 späť, keď dňa 2.2.2024 doručil súdu späťvzatie žaloby, súd rozhodol tak, že platobný rozkaz zrušil a zároveň konanie zastavil. V danej veci nebolo potrebné zisťovať
stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie veci.
8. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodne o žalobe platobným rozkazom a k späťvzatiu žaloby dôjde pred uplynutím lehoty na podanie odporu, súd prvej inštancie platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. V tomto prípade sa vec nepredkladá odvolaciemu súdu, lebo sa o žalobe rozhodovalo osobitným procesným postupom v rámci skráteného konania. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu a o zastavení konania vydáva sudca súdu prvej inštancie.
9. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Ide o tzv. dispozičný princíp civilného sporového konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je limitovaná nesúhlasom druhej procesnej strany, na ktorý sa však neprihliada (teda sa v konaní nezisťuje), ak došlo k späťvzatiu pred predbežným prejednaním sporu alebo pojednávaním.
10. Pretože žalobca vzal žalobu v lehote plynúcej na podanie odporu voči platobnému rozkazu, teda ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania účinne v celom rozsahu späť, ktorý právny úkon bol v jeho výlučnej dispozícii, tunajší súd v plnom rozsahu zrušil vydaný platobný rozkaz a konanie zastavil s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva civilný sporový poriadok, aby výsledkom konania bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov strán sporu.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.
15. Žalovanému vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže konanie bolo zastavené vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý zobral nedôvodne podanú žalobu späť, nakoľko žalovaný uhradil vymáhanú pohľadávku ešte pred podaním žaloby, a tým procesne zavinil zastavenie konania. Keďže však podľa obsahu spisu žalovanému preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky konania nevznikli a ani si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia nie je odvolanie prípustné. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. možno podať odvolanie (§ 357 písm. a/ a m/ CSP) a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.