Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-37-2020.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, s.r.o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. cesta XXXX/X, XXX XX E. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 82,98,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, pod spis. zn. EX 2973/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2Er/896/2008-27 zo dňa 21. apríla 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2Er/896/2008-27 zo dňa 21. apríla 2016, p o t v r d z u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu a v druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 1Zm/116/97 zo dňa 02.02.1998 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 20.11.2007 č.k. 1Zm/116/97. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 08.12.2008. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Oprávnený tvrdil, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože ani pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť preukazuje podľa jeho názoru aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V podaní oprávnený poukázal aj na to, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie doložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca oprávneného si uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či je v exekúcii možné pokračovať alebo či je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
2. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/372/98 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania však nie je možné zistiť, aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným. Z návrhu na začatie konania nebolo zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky. Z označenia povinného v
návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa. Identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu ako spotrebiteľskú podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému si súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné. Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.
4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 11.08.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1Zm 116/97 zo dňa 02.02.1998 v spojení s opravným uznesením konajúceho súdu vydaným pod č.k. 1Zm/116/1997 dňa 20.11.2007. Súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený dňa 08.12.2008. Dňa 22.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu k žiadosti o udelenie poverenia. Súd prvej inštancie preskúmal predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom zistil, že uvedené neobsahuje náležité opísanie skutočností vyplývajúcich z Exekučného poriadku.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
14. V prejednávanej veci sa vymáha plnenie na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 1Zm 116/97 zo dňa 02.02.1998 v spojení s opravným uznesením č.k. 1zm/116/1997 zo dňa 20.11.2007. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa náležitostí vyžadovaných § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
15. V tejto súvislosti odvolací súd k námietke oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky právna ochrana spotrebiteľa uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu bol tak ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v prejednávnej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase právneho
vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol v slovenskom právnom poriadku platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2 ods. 1, písm. a) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom ním sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pre účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. č. 150/2004 Z.z., tj. pred 01.04.2004 ako vzťahu spotrebiteľského nedôvodná.
16. Odvolací súd považoval za irelevantné aj tvrdenie oprávneného, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, pretože vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako vec obchodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorého vecná príslušnosť bola daná § 9 ods. 3 písm. c), bod 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov, a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v § 9 ods. 3, písm. a) alebo b). Z uvedeného je zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach vyplývala priamo zo zákona s tým, že návrhy v zmenkových konaniach boli zapísané do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu, tak bola daná bez ohľadu na povahu subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky.
17. Odvolací súd k námietke oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, pretože predchádzajúca právna úprava splnenie podmienok podľa neskoršej úpravy nevyžadovala uvádza, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nemá výnimky zo splnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani z hľadiska časového, ako ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia povinností podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri postupe podľa § 243f Exekučného poriadku nemá možnosť prihliadať na dôvody nesplnenia povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia.
18. Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázané, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST a. s., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda že nie je dôvod na aplikáciu § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému, a preto nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
21. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
22. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege
nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).