Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-46-2023.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom Gubelstrasse 24, Zug, Švajčiarsko, CHE-496 825 067, právne zastúpený: AGM partners s.r.o., so sídlom Bratislava – Staré Mesto, Hlavné námestie 3, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C., D. XXX/XX, o zaplatenie 621,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 14Csp/29/2023-85 zo dňa 6. septembra 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 33,50 eur od 13.10.2020 do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 15.12.2020 do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 14.01.2021 do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 13.11.2020 do 27.09.2022 a zo sumy 504,-eur 13.02.2021 do 27.09.2022 a žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknutý.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 621,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.09.2022 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,30%. Právomoc slovenského súdu mal danú v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, keď mal preukázané, že žalovaný má evidovaný prechodný pobyt a vydané povolenie na pobyt v Slovenskej republike s platnosťou do 24.09.2023. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu – O2 Slovakia, s.r.o. zmluvu o poskytovaní verejných služieb a kúpnu zmluvu, keď na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu poskytoval verejné služby žalovanému, resp. mu predal telekomunikačné zariadenie, za čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady. Za poskytovanie služieb právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému príslušné faktúry, ktoré žalovaný neuhradil, v celkovej výške 621,50 eur. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi O2 Slovakia, s.r.o. zo dňa 23.11.2021. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval, nenamietal, nepoprel ich, a teda v konaní ostali nesporné. Čo sa týka úroku z omeškania, žalovaný by sa dostal do omeškania nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak žalobca ani len netvrdil, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené a kedy. Zároveň žalobca doručenie predmetných faktúr, prípadne urgencií žalovanému nijako nepreukázal, preto je nevyhnutné mať za to, že žalovaný nadobudol vedomosť o svojom dlhu až
v súvislosti s predžalobnou výzvou z 23.09.2022, ktorou ho žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalobca neuviedol presný dátum, kedy žalovanému výzvu zaslal, avšak uviedol v nej lehotu na plnenie do troch dní vzhľadom na datovanie výzvy 23.09.2022, vychádzal z toho, že žalovaný výzvu prevzal v nasledujúci deň, a preto posledným dňom lehoty na plnenie bol 27.09.2022 a k omeškaniu došlo 28.09.2022, od ktorého priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Vo zvyšku, pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol v spore úspešný v rozsahu istiny 621,50 eur a úroku z omeškania 5% ročne od 28.09.2022, čo do vyhlásenia rozsudku prestavuje sumu 29,28 eur, teda celkovo 650,78 eur. Úspech žalovaného predstavuje zamietnutie žaloby v časti úroku z omeškania, čo vo vzťahu k jednotlivým faktúram finančne predstavuje 51,65 eur. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu zo základu (650,78 eur + 51,65 eur = 702,43 eur) je 92,65%, úspech žalovaného 7,35% a čistý úspech žalobcu 85,30%.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, keď namietal, že nesprávnym procesným postupom bolo mu znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má zato, že závery súdu sú vecne nesprávne z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené vyššie špecifikované zmluvy, pričom v rámci zmluvy o poskytovaní verejných služieb bol jasne dohodnutý spôsob doručovania elektronickej faktúry – prostredníctvom telefónu a e-mailu. V tejto súvislosti poukázal na článok 7 bod 7.3 a bod 7.4 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“). Pokiaľ súd považoval žalobu za nedostatočnú a neúplnú, mal postupovať v zmysle § 129 ods. 1 CSP a vyzvať ho na odstránenie týchto nedostatkov. Rovnako poukázal na bod 7.5, 17.1, 17.2, 17.4, 4.2 Všeobecných obchodných podmienok. Všetky špecifikované výzvy v žalobe boli riadne zasielané žalovanému, ktorý na výzvy do dnešného dňa nijak nereagoval. Opätovne zdôraznil, že k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu došlo tým, že súd prvej inštancie, pokiaľ mal pochybnosti, nepostupoval v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie, keďže nevykonal navrhované dôkazy po dobe výziev a súčasne z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jednoznačne pochybil. Má zato, že predložené výzvy, ako aj dôkazy tunajší súd nevykonal, čím mal zato, že žalovaný sa o svojich záväzkoch dozvedel až z predžalobnej výzvy doručovanej právnym zástupcom žalobcu. Súčasne tunajší súd z vykonaného dokazovania zistil nesprávny skutkový záver, že žalobca nepreukázal doručovanie faktúr, pričom bol v zmluve o poskytovaní verejných služieb jasne dohodnutý spôsob doručovania. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, prípadne zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo výroku I. zostal nedotknutý.
5. Súd prvej inštancie vo veci zistil náležite skutkový stav, z ktorého odvolací súd i vychádzal, avšak nesprávne posúdil uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania pokiaľ ide o ustálenie doby, odkedy sa mal žalovaný dostať do omeškania. V konaní vyplynulo, že žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval uplatnené pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému fakturoval a tieto faktúry zasielal žalovanému elektronicky a mailom v zmysle dohody v zmluve. Jednotlivé faktúry nadobudli splatnosť, a preto nasledujúcim dňom po splatnosti každej jednotlivej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania. Z týchto dôvodov sa žalobca oprávnene domáhal priznania úroku z omeškania u každej jednotlivej splátky od nasledujúceho dňa každej jednotlivej faktúry. Faktúra č. 1405539803 nadobudla splatnosť dňa 12.10.2020, faktúra č. 1550580718 nadobudla splatnosť dňa 14.12.2020, faktúra č. 1470628922 nadobudla splatnosť dňa 13.01.2021, faktúra č. 1590572829 nadobudla splatnosť dňa 12.11.2020 a faktúra č. 1330623949 nadobudla splatnosť dňa 12.2.2021.
6. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd v zmysle § 388 CSP v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to zo sumy 33,50 eur od 13.10.2020 do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 15.12.2020
do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 14.01.2021 do 27.09.2022, zo sumy 28,- eur od 13.11.2020 do 27.09.2022 a zo sumy 504,- eur 13.02.2021 do 27.09.2022 a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, keďže žalobca mal plný úspech. Vo výroku I., v ktorom bolo žalobcovi vyhovené žalobe, zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Síce žalobca v odvolaní uvádza, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu tohto odvolania je v zmysle § 124 ods. 1 CSP (každé podanie sa posudzuje podľa je obsahu) však nutné vyvodiť, že odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a proti výroku o nároku na náhradu trov konania.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, ods. 2 CSP, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu tento nárok priznal proti žalovanému v celom rozsahu.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)