Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-11-2020.pdf
PDF · 133.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. T., nar. XX.XX.XXXX a G. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: G. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica a K. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, E., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vaňko, Potočná 169/85, Skalica, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P 85/2019-118 zo dňa 28. novembra 2019 vo výrokoch o znížení výživného na maloletú G. a náhrady trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú G. z a m i e t a.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného voči mal. G. zamietol. Súd znížil výživné na mal. G. zo sumy 120 eur na sumu 60 eur mesačne s účinnosťou od 19.8.2019, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 8P 144/2017-120 zo dňa 7.2.2018 v časti o výške výživného na mal. G.. Súd priznal matke nárok na náhradu trov konania v sume 157 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil po citácii § 26, § 28 ods. 2, § 62 ods. 2, 4, 5, § 63 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, § 4 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a vecne tým, že „súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 1 rok a 6 mesiacov, ktoré uplynuli od posledného rozhodovania týkajúceho sa výživného na deti (resp. 4 mesiace ak by súd vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8P/144/2017-120 z 07.02.2018 v spojení rozsudkom KS v Trnave č. k. 24CoP/13/2019-211 zo dňa 27.03.2019. Súd zistil, že u mal. G. došlo k podstatnej zmene pomerov, lebo nastúpil na strednú školu, s čím sa zvýšili matke výdavky . G. mal dva krát operovaný hrudník v období posledného pol roka, povinne absolvuje kontrolné vyšetrenia v Bratislave minimálne raz do mesiace, s čím má matka výdavky minimálne na cestovanie. Ďalšie výdavky má matka s jeho astmou a alergiou.
Došlo k zmene pomerov aj u G., ale v jej neprospech, lebo síce stále navštevuje strednú školu, má individuálny študijný plán, do školy chodí polročne len na preskúšanie z dôvodu, že v domácom prostredí matky zabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje vlastné dieťa. Mal. G. býva s maloletým synom u svojej matky, ktorej ničím na bývanie a stravu neprispieva. Maloletej prispieva otec jej dieťaťa na maloletého mesačne 80 eur, tiež po priznaní jej rodičovských práv poberá rodičovský príspevok 220,70 eur a rodinné prídavky cca 23 eur. Otec na ňu mesačne prispieva výživné v sume 120 eur. Teda celkovo má mal. G. mesačne príjem 443,70 eur (220,70 eur + 80 eur + 23 + 120) , čo je suma vyššia než invalidný dôchodok jej otca. Z konania a vyjadrenia kolízneho opatrovníka súd zistil, že aj keď otec na ňu riadne výživné platí, matka ju ako maloletú a tehotnú prijala, býva u matky bez prispievania na stravu a bývanie, ale jej jedinou túžbou je po svojich 18 narodeninách odísť z domu. Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili. Žijú v druhovskom pomere a ich partneri sú zamestnaní. Príjem matky sa od posledného rozhodnutia zvýšil z 519,25 eur na 631,02 eur mesačne, poberá na deti rodinné prídavky cca 43 eur mesačne a výživné od otca celkovo 240 eur mesačne. Otcovi sa príjem znížil z 983,80 eur na poberanie invalidného dôchodku po 301,40 eur. Otec súdu preukázal svoj aktuálny zdravotný stav (špecifikovaný v ods. 9 odôvodnenia tohto rozsudku) a že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že otcovi sa zvýšila hodnota aktív predajom jeho 3 izbového bytu v T.. V decembri 2018, v čase svojej PN-ky, otec predal s partnerkou ich byt v T. za 95.800 eur. Z kúpnej ceny bol vyplatený hypotekárny úver 40.884,61 eur, sumou 17.461,55 eur sa splatil úver otca a suma 37.453,84 eur bola zaslaná na účet otca. Otec si s družkou prenajal v T. 3- izbový byt. V konaní bolo preukázané, že v čase predávania bytu otcom mala jeho dcéra už narodené dieťa (M. sa narodil XX.XX.XXXX), teda otec nepresvedčil súd, že hlavným dôvodom predaja bytu v T. bolo, aby mohla jeho dcéra bývať u neho. Je ťažko uveriteľné, aby otec svojej „novej rodine“ predal ich strechu nad hlavou hoc kúpenej na hypotéku a presťahoval ich len do prenájmu v inom meste za účelom byť čo najbližšie k svojej dcéry. Súd vychádzal z premisy, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, teda aj pred pôžičkami či úvermi (okrem hypotekárneho úveru na vlastnú nehnuteľnosť). Z tohto dôvodu, pri kúpnej cene z predaja bytu súd považoval za objektívnu výdavkovú položku vyplatenie hypotekárneho úveru 40.884,61 eur a ako zvýšenie aktív otca určil sumu 27.457,695 eur (17461,55 eur a 37.453,84 eur deleno dva z dôvodu, že otec a jeho družka vlastnili nehnuteľnosť každý v 1-ci). Súd vychádzal z toho, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Suma naposledy určeného výživného 120 eur u mal. G. a je objektívna. Syn G. nemôže byť sankcionovaný znížením výživného , hlavne ak otec má po predaji bytu k dispozícii peniaze z kúpnej ceny, ktorými si istý čas (do nájdení si zamestnane) môže pokryť aj výživné na mal. syna, hlavne ak tvrdí, že si robotu hľadá. Podstatnou zmenou, pre ktorú súd nevyhovel zníženou výživného u G., je fakt, že syn má vážne zdravotné problémy, s čím má matka osobitné výdavky hlavne na kontroly k lekárom. Matkin príjem sa tiež zvýšil. K zmene pomerov u G. nedošlo jej nástupom na strednú školu, lebo aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bola už študentkou 1. ročníka. U G. došlo k zmene pomerov v tom, že sama má v starostlivosti svoje maloleté dieťa, do školy chodí len na skúšky. Aktuálne má maloletá mesačne vyšší príjem než je príjem otca. Z vyjadrení G. odprezentovaných aj kolíznou opatrovníčkou súd dospel k záveru, že G. je síce maloletá, starajúca sa o svoje dieťa, avšak nestála v názoroch a nevie si udržať dobré vzťahy s rodinou. Súd je toho názoru, že u G. je objektívny dôvod na zníženie výživného vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že otec má pre zdravotné problémy obmedzenú možnosť sa reálne zamestnať. Tiež v konečnom dôsledku súd zastáva názor, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi ponechať mal. G. za terajšej jej situácie výživné 120 eur. Pokiaľ ide o výdavky o mal. G. ako dcéru otca (nie ako matku vychovávajúcu dieťa svojho partnera) súd je toho názoru, že sa na ňu sa výdavky znížili hlavne tým, že nechodí pravidelne do školy. Súd znížil výživné na mal. G. z 120 eur na polovicu, t.j. na 60 eur z dôvodu, že bral ohľad i na ďalšie vyššie uvádzané príjmu dieťaťa. Súd je toho názoru, že keď môže mal .G. mať ako maloletá dieťa , mať priznané rodičovské práva, tak jej nič nebráni aby si vedela brigádnicky mesačne privyrobiť hoc aj len v čase, kedy je jej matka doma a dieťa G. zavaruje.
3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 a § 55 C.m.p., matka žiadala priznať jej nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p. v sume 376,90 eur z titulu spravodlivosti. V zmysle § 52 C.m.p. si každý z účastníkov sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky uvedené v § 53 až 55 CMP. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil, že návrh otca na
zníženie výživného u mal. G. nebol objektívny, lebo síce sa otcovi príjem znížil jeho invaliditou, avšak má k dispozícii peniaze z kúpnej ceny. Taktiež sa zvýšili výdavky na syna. Vo vzťahu k návrhu na zníženie výživného na G. bol podaný návrh dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Čiže otec bol úspešným v konaní v 1, vo vzťahu k jednému dieťaťu, preto aj súd priznal matke detí nárok na náhradu trov konania v 1 - ci z toho, na čo má nárok. Matka si uplatnila konkrétnu sumu 376,90 eur, ktorú presne úkonmi a sumami nešpecifikovala, preto súd pri matke zastúpenej advokátom vychádzal len z vyhlášky č 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, t.j. v čase úkonov advokáta matky predstavuje jeden úkon sumu 75,3 8eur. Matka úkony jej advokáta nešpecifikovala, preto súd vychádzajúc len z obsahu spisu si ustálil, 4 úkony v zmysle § 13 ods. 1 tejto vyhlášky: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2x účasť na konaní pred súdom. Takto súd zistil, že za 4 úkony (x 75,38 eur) by išlo o sumu 313,52 eur za úkony právnej služby. Súd priznal matke nárok len polovicu náhrady trov konania, preto jej aj priznal len sumu 157 eur (4 x 75,38 = 313,52 eur deleno 2 = 156,76, zaokrúhlene 157 eur)“.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokáta a to proti výroku súdu, ktorým súd znížil výživné otcovi na maloletú G. ako aj proti nadväzujúcemu výroku o náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka má za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, pre ktoré by bolo dôvodné znížiť výživné na maloletú G.. Tvrdenia otca o tom, že v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu si nevie nájsť prácu a zvýšiť si tak príjem neboli preukázané. Je zrejmé, že tento jeho zdravotný stav nie je natoľko vážny, aby sa nemohol zamestnať a zabezpečovať tak potreby svojich maloletých detí. Pritom poukazuje na lekárske správy, ktoré predložil otec najmä na jeho posudok o invalidite z ktorého je zrejmé, že môže naďalej vykonávať zárobkovú činnosť. Tvrdenia otca o tom, že je v zásade nezamestnaný sú účelové a rozporuplné, keď na jednej strane otec tvrdí, že nemôže pracovať v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu a na druhej strane tvrdí, že si aktívne hľadá prácu. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že otcovi sa zvýšila hodnota aktív predajom jeho 3-izbového bytu. Matka maloletých detí tiež poukazuje na závery súdu prvej inštancie z predchádzajúceho konania, v ktorom súd prvej inštancie bral ohľad aj na to, že otec ponúka na sociálnych sieťach fotografické služby a to nie bezplatne, teda otec má reálnu možnosť zvýšiť si svoj príjem. Maloletá G. býva so svojim synom u matky, ktorá zabezpečuje jej potreby. Otec sa s nimi stretáva len minimálne, neprejavuje o nich záujem, nekupuje im žiadne darčeky, nedáva im peniaze navyše. Čo sa týka prímov maloletej G. tieto spočívajú v rodičovskom príspevku 220,70 eur a rodinných prídavkoch, pričom tieto príjmy sú určené na potraviny syna maloletej G. a v žiadnom prípade nejde o príjmy maloletej G.. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa od troch rokov veku do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Taktiež výživné v sume 80,- eur, ktoré údajne platí maloletej jej otec dieťaťa je poskytované na zabezpečenie potrieb jej syna, preto sa domnieva, že súd nesprávne stotožňuje uvedené dávky s príjmami maloletej G. a porovnáva ich s príjmami otca. V konaní bolo preukázané, že otec napriek tomu, že mu bol priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, sa môže zamestnať, zvýšiť si tak príjem, pričom uvedené potvrdzuje aj otec, ktorý tvrdí, že si aktívne hľadá prácu a tým priamo vyvracia svoje tvrdenie, že nemôže pracovať lebo užíva silné lieky. V konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletých nezaujíma, nijako ich nepodporuje, všetku starostlivosť zabezpečuje matka, pričom otec sa s deťmi nestretáva. V konaní nebolo preukázané, že by sa situácia zmenila na strane maloletej G. v jej neprospech. Takýto záver ani nevyplýva z toho, že maloletá nechodí pravidelne do školy, ale má individuálny študijný plán. Matka žiada priznať nárok na náhradu trov konania za 5 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2 x účasť na pojednávaní a písomné podanie odvolania. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a to v časti v ktorej súd znížil výživné na mal. G. zo sumy 120 eur na 60 eur a návrh v tejto časti zamietol. Žiada priznať matke nárok na náhradu trov konania v sume 376,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Uviedol, že nikdy netvrdil, že sa nemôže zamestnať resp. nemôže pracovať tak ako uvádza matka v odvolaní. Otec uviedol, že vzhľadom na to, že je invalidný dôchodca aj napriek tomu, že len čiastočný je nepochybne náročnejšie zamestnať sa v porovnaní so zdravým človekom. Prácu si hľadá, čo v konaní preukázal, užíva silné lieky proti bolesti a na uvoľnenie svalstva, ktoré ovplyvňujú schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje a každé 3 až 4 mesiace
absolvuje denné rehabilitácie, ktoré trvajú 2 až 3 týždne. Napriek tomu otec deklaruje, že pracovať chce. V minulosti vykonával fotografické služby, tieto vykonával bez nároku na honorár a v súčasnosti sa už fotografovaniu nevenuje. Predložil dôkazy, z ktorých vyplynulo, že z predaja mu bol uhradený hypotekárny úver a iné dlhy. Je zrejmé, že z predaja bytu mu nezostali žiadne finančné prostriedky. Predaj bytu predstavoval jeho jednorazový príjem. V konaní bolo preukázané, že s deťmi komunikuje pomerne intenzívne cez SMS správy, ale aj osobne. Rodičovský príspevok je od 01.01.2002 zvýšený na 270 eur a rodinné prídavky na 24,95 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol nesprávne, pretože neprihliadol na to, že návrh na zníženie výživného otec podal dôvodne. Podľa neho žiadna zo strán by nemala mať nárok na náhradu trov konania. V časti návrhu voči maloletej G. bol úspešný takmer v celom rozsahu, v časti návrhu týkajúci sa mal. G. úspešný nebol. Konštatoval, že došlo u neho k výraznej zmene pomerov, príjem sa mu znížil o viac ako 2/3 a zároveň boli preukázané objektívne skutočnosti, ktoré zapríčiňujú zvýšenie príjmu nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania, nemožno uvedené považovať za spravodlivé. V konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazuje na absolútne nezákonné rozhodnutie súdu z dôvodu, že náhrada trov konania bola uplatnená v záverečnej reči matky, teda nemal možnosť sa k tomu vyjadriť a týmto postupom súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces. Navrhuje teda napadnutý rozsudok potvrdiť a matke nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku, § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutých výrokoch zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú G. a maloletého G.. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého G. a znížil výživné na maloletú G. zo sumy 120 eur na sumu 60 eur mesačne od 19.8.2019. Odvolaním matky bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý vo výroku o znížení výživného na maloletú G. a výrok o náhrade trov konania, ktorým súd priznal matke nárok na náhradu trov konania v sume 157 eur. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca pre maloletú G. odkedy a v akom rozsahu a výrok o náhrade trov konania.
8. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
13. Výživné pre maloletú G. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/144/2017-120 zo dňa 7.2.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/144/2017-178 zo dňa 19.9.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/13/2019-211 zo dňa 27.3.2019 na sumu 120 eur mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 519,25 eur otec bol taktiež zamestnaný s príjmom 983,80 eur. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje sumu 631,02 eur mesačne v čistom a otec v čase podania jeho návrhu na zníženie výživného poberal od 16.5.2019 invalidný dôchodok 301,40 eur, je evidovaný ako nezamestnaný. Maloletá G. má 17 rokov a v školskom roku 2019/2020 navštevuje tretí ročník na strednej škole, v súčasnosti má individuálny študijný plán, pretože sa stará o dieťa, ktoré sa jej narodilo 9.10.2018, poberá rodičovský príspevok 270 eur, nie je vydatá, otec dieťa platí výživné cca 80 eur mesačne. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený, majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k maloletému G. a otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. nar. XX.X.XXXX.
14. Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné
určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/144/2017-120 zo dňa 7.2.2018 vo výške 120 eur zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletých, ako i odôvodneným potrebám maloletej.
15. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevidel priestor na zníženie takto určeného výživného, vychádzajúc najmä z toho, že hoci na strane otca došlo k zníženiu príjmu, pretože u otca došlo k poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, otec poberá invalidný dôchodok 301,40 eur, je nezamestnaný, môže sa však zamestnať, pričom o aktívnom hľadaní zamestnania existujú opodstatnené pochybnosti. Taktiež súd prvej inštancie neprihliadol dostatočne na správny záver o príjme otca z predaja 3- izbového bytu v T. vo výške 27.457,70 eur, ktorú sumu nepoužil na kúpu bytu v mieste nového bydliska, túto otázku vyriešil prenájmom bytu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zmeny pomerov vo vzťahu k maloletej G., medzi podstatné okolnosti ku ktorým došlo na strane maloletej je skutočnosť, že sa jej narodilo dieťa, o ktoré sa osobne stará, v škole má individuálny študijný plán z dôvodu starostlivosti o dieťa. Z tohto dôvodu sa zmenili aj príjmové pomery maloletej z dôvodu poberania rodičovského príspevku, k tejto otázke bolo rozhodujúce zohľadniť, že v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Teda účelom tejto dávky je pokryť náklady na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, neslúži na potreby oprávnenej osoby. Maloletá manželstvo neuzavrela, otec dieťaťa jej platí 80 eur na výživné na maloleté dieťa, výživné je určené pre potreby maloletého. Odvolací súd je teda toho názoru, že ak aj maloletá poberá rodičovský príspevok tento príjem nemožno posudzovať ako príjem matky slúžiaci na zabezpečenie jej osobných potrieb, ktorý by mal ovplyvniť výšku doterajšieho výživného od otca maloletej G.. Odvolací súd zastáva názor, že od maloletej z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má jeden a pol roka, nemožno odôvodnene žiadať, aby si zabezpečila príjem brigádnickou činnosťou. Situácia maloletej vyžaduje, aby vyživovacia povinnosť otca zostala zachovaná vo výške určenej ostatnými súdnymi rozhodnutiami. S poukazom na uvedené, potom odvolací súd považoval za primerané výživné tak ako bolo určené ostatným rozhodnutím súdu a to vo výške 120 eur mesačne, keď je potrebné uviesť, že u otca síce došlo k zníženiu príjmu na strane druhej odvolací súd musel prihliadnuť k základným životným potrebám a výdavkom maloletej, taktiež na skutočnosť, že otec disponuje príjmom z predaja bytu.
16. Z uvedeného vyplýva, že je primeraným a spravodlivým určenie výživného na maloletú vo výške 120 eur t.j. ponechanie doterajšej úpravy výživného, odvolanie matky maloletej je dôvodné.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú G. zamietol.
18. Súd prvej inštancie priznal matke nárok na náhradu trov konania v sume 157 eur aplikujúc výnimku v § 53 - 55 Civilného mimosporového poriadku v § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď zohľadnil, že otec bol úspešným v polovici sporu, vo vzťahu k jednému dieťaťu, preto matke priznal uplatnený nárok na náhradu trov konania v rozsahu polovici, čo v konečnom výsledku predstavovalo sumu 157 eur.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
21. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
22. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t.j. takých práv, ktoré nemajú len individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť v týchto prípadoch, t.j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP,
vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až 56 CMP.
24. Odvolací súd poznamenáva, že konanie o zníženie výživného je konaním mimosporovým, resp. nesporovým. Mimosporové konania sú charakterizované tým, že ide o konania, ktoré sú svojou povahou osobité, v zásade je možné tvrdiť, že ide o konania, v ktorých medzi účastníkmi nie je spor o právo ako také, avšak vznikajú medzi účastníkmi rozpory ohľadne predmetu konania. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je rozdielne ako pri sporových konaniach upravených Civilným sporovým poriadkom.
25. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania účastníkov v napadnutom rozhodnutí s poukazom na § 53 - § 55 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd prednostne poukazuje na obsah § 57 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého podmienkou pre rozhodovanie súdu o povinnosti nahradiť trovy v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je návrh.
26. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Zákon pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania neurčuje žiadnu lehotu. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie, ale len ich uplatnenie. Nárok na náhradu trov konania možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania. Nárok na náhradu trov konania možno uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 58 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 237 ods. Civilného sporového poriadku (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 209 s.). Odvolací súd uvádza, že účastnícke uplatnenie návrhu na súd, aby rozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku) je predpokladom na to, aby súd posudzujúc skutočnosti majúce dopadnúť na ust. § 52-56 rozhodol o náhrade trov konania tým ktorým spôsobom. Prvou do úvahy prichádzajúcou modalitou je rozhodovanie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktorá predpokladá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené rozhodovanie prichádza do úvahy pokiaľ zákon a skutočnosti naň dopadajúce neodôvodňujú iné rozhodnutie. Rozhodnutie o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku v sebe predpokladá, že súd sa ex offo vysporiadal s existenciou skutočností, ktoré na ust. § 55 dopadajú s negatívnym záverom. Ak sú teda splnené podmienky podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, je potrebné rozhodovať podľa uvedeného ustanovenia a nepoužiť všeobecné pravidlo podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
27. V porovnaní s ustanovením § 53 Civilného mimosporového poriadku (pozn. platí pre § 55 Civilného mimosporového poriadku) rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Rovnako možnosť priznania nároku na náhradu trov konania je tu rozšírená nielen na účastníkov konania, ale aj na iné subjekty. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v § 53 Civilného mimosporového poriadku, t. j. o konanie vo veciach určenie rodičovstva a o konanie vo veciach notárskych úschov. (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 207 s.).
28. Z uvedeného vyplýva, že úspech v konaní ako legálny dôvod pre priznanie náhrady trov konania predpokladá len vecný rozsah konaní podľa Civilného mimosporového poriadku ustanovených v § 53. Naopak, v situácii iných konaní podľa Civilného mimosporového poriadku možno pre odlišný postup ako postup podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (všeobecné pravidlo) použiť ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku a priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V každom prípade, pokiaľ súd rozhoduje o náhrade trov konania účastníkov v konaniach podľa CMP (po splnení podmienky podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku) musí posudzovať otázku aplikovateľnosti ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že matka v konaní navrhla uloženie povinnosti nahradiť trovy konania, súd správne postupom podľa § 55 vyhodnocoval dôvody okolnosti pre spravodlivé priznanie trov účastníkovi. Odvolací súd sa ale nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto konaní pre čiastočný úspech matky aj otca úspech vo veci samej boli splnené podmienky pre aplikáciu ust.
§ 55 Civilného mimosporového poriadku. V tomto konaní sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti, avšak dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, samotné okolnosti konania, ako aj výsledok nezakladajú okolnosti, na základe ktorých bolo na mieste priznať matke náhradu trov konania podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. Napriek tomu, že aj v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom možno hovoriť o „kvázi“ úspechu v konaní, nemožno samotný dôvod úspechu považovať za dôvod, pre ktorý by bolo na mieste náhradu trov konania priznať (s výnimkou vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov v zmysle § 53 Civilného mimosporového poriadku). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné konštatovať, že v tomto prípade po vyhodnocovaní okolností podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku nemožno konštatovať, že tieto odôvodňujú priznanie náhrady trov matke, preto bolo potrebné aplikovať všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 52 Civilného mimosporového poriadku).
30. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd závislý výrok o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
31. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na nezistenie okolností prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.
32. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).