Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-33-2020.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. apríla 2020, v trestnej veci obžalovaného: P. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, takto
rozhodol:
obžalovaný P. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom XX. W. X/X, G., okres Prievidza,
je vinný, že
napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/32/2015-83 zo dňa 07.09.2015, právoplatným dňa 08.03.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
hoci bol ako otec maloletých detí, K. G., nar. XX.XX.XXXX a S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky A. G., povinný prispievať na ich výživu podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P/57/2014 zo dňa 30.06.2015, právoplatného dňa 24.07.2015, sumou spolu vo výške 210,- € mesačne na obe deti, ktoré výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí A. G., trvale bytom Z. I., X. XXXX/XX, plneniu vyživovacej povinnosti sa od marca 2016 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, na úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nepodnikal, o stálu prácu sa zodpovedne nezaujímal, pričom na základe dohody o vykonaní práce pracoval v období od 14.03.2016 do 11.04.2016, od 09.04.2018 do 18.04.2018, od 16.07.2018 do 09.11.2018 u C. Z., Z., od 23.01.2018 do 31.03.2018 v spol. S. s.r.o., I. pod I., následne pracoval od 05.02.2019 do 08.03.2019 v spol. I. s.r.o., I., od 15.04.2019 do 30.04.2019 v spol. S. Q a.s., E., od 28.07.2019 do 03.10. 2019 v spol. Z. A. s.r.o. a dňa 11.10.2019 pracoval v spol. W. - Z. T. s.r.o., I. I., pričom vyživovaciu povinnosť týmto zamestnávateľom nenahlásil, o deti sa nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si pravidelne a v plnej výške neplnil a na výživu svojich detí v Považskej Bystrici a ani na inom mieste pravidelne a v plnej výške neprispieval, čím mu za obdobie od mesiaca marec 2016 do mesiaca marec 2020 vrátane, s výnimkou obdobia od 19.06.2016 do 16.01.2018, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 5.890,- €, nakoľko časť výživného vo výške 200,- € uhradil,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák..
a za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 20 (slovom: dvadsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podal na obžalovaného P. I. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2020 obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že výživné nezaplatil ani za mesiac február a marec tohto roku. Obžalovaný na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „ÁNO“.
Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 6 Tr. Por. a navrhol, aby súd vykonal dokazovanie len čo do druhu trestu a jeho výmery.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por..
Podľa § 257 ods. 8 Tr. Por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. Por. prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.
Súd preto na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2020 vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a to prečítaním správ o povesti, s odpisom z registra trestov, oboznámením sa s rozsudkom OS PB, priestupkovým indexom a zistil nasledovné:
Obžalovaný nie je zamestnaný.
Zo správy z výkonu trestu odňatia slobody v UVTOS B. súd zistil, že obžalovaný vykonával trest odňatia slobody na základe rozhodnutia OS Považská Bystrica, sp. zn. 1T/32/2015 a trest odňatia slobody na základe rozhodnutia OS Prievidza, sp. zn. 2T/216/2013. Trest odňatia slobody vykonával od 19.06.2016 do 16.01.2018, kedy bol rozhodnutím OS Trenčín podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doteraz osemkrát súdne trestaný, pričom posledné odsúdenie bolo rozsudkom OS Považská Bystrica sp. zn. 1T/32/2015. Obžalovaný uviedol, že bol podmienečne prepustený.
Zo správy o povesti Mestského úradu G. súd nezistil na obžalovaného žiadne negatívne správy.
Z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý.
Z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako i v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por..
U obžalovaného na základe jeho vyhlásenia mal súd za preukázané, že sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák, nakoľko bolo preukázané, že svojim konaním počas najmenej dvoch mesiacov v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n), teda, že sa doznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), teda, že už bol odsúdený za trestný čin. Takže pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 2:1.
Pri ukladaní trestu súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý a vzhľadom na celkovú osobnosť obžalovaného, možnosť jeho nápravy, pohnútku, mieru zavinenia, súd dospel k záveru, s prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovaného, keď ani predošlé odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody ho nepoučilo a neodradilo od páchania ďalšej trestnej činnosti a preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., keď zákon za uvedený prečin ukladá trest odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a to vo výške 20 (slovom: dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).