Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-99-2019.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX P., zastúpený: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 492 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. septembra 2018 č. k. 5Csp/31/2018-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 25,65 eura, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov zastaveného prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 25,65 eura s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) rozsudkom zo dňa 19. septembra 2018 č. k. 5Csp/31/2018-46 pri právnom posúdení podľa § 1 ods. 1, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 103 OZ a článku 6 bod 1. Smernice Rady č. 93/13/ EHS podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s poukazom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
2. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, majúcemu vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie konštatoval, že napriek označeniu zmluvy uzavretej dňa 28.5.2012 v jej záhlaví ako „Zmluva o úvere“, pričom by sa malo jednať o tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a podľa všeobecných úverových zmluvných podmienok by sa mali všetky právne vzťahy spravovať Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t. j. bez ohľadu, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa, v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Svojou povahou, ako aj s poukazom na postavenie účastníkov danej zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom sa posudzuje podľa noriem spotrebiteľského práva.
4. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, čo znamená, že vždy sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov došlo k uzatvoreniu spotrebiteľsko- právneho vzťahu medzi spotrebiteľom (dlžníkom) a veriteľom. Právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch, či už v OZ alebo v zákone o spotrebiteľských úveroch majú kogentný charakter, a preto ich nemožno zmeniť na základe dohody o zmluvných strán. Takýto výklad korešponduje aj v súlade s obsahom smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS o dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica bola aplikovaná do právneho poriadku SR zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný OZ. Okrem toho má uvedená smernica aj nepriame účinky, je záväzná pre SR o slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
5. S prihliadnutím na podklady vykonaného dokazovania a vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného, prvoinštančný súd ustálil, že dňa 28.5.2012 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 403800747 medzi stranami tohto sporu, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12-tich mesačných splátkach po 327 eur počnúc od 28.6.2012. Podľa posledného splátkového kalendára posledná splátka sa mala stať splatnou dňa 25.10.2014.
6. Žalobca podal žalobcu v danej prejednávanej veci na OS Topoľčany dňa 13.3.2018, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula pre poslednú zročnú splátku dňom 25.10.2017, a preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovaným.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca úctivo žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, b/, f/ a h/ CSP.
8. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 28.5.2012 boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom podľa odseku 15 týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obch. zákonníkom. Táto zmluva bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka. Zákonodarca pripúšťa a výslovne predpokladá situácie, v ktorých sa spotrebiteľské zmluvy spravujú režimom Obch. zákonníka, a o takýto prípad ide aj v danej prejednávanej veci.
9. V danom prípade v zmysle § 397 Obch. zákonníka platí premlčacia doba 4 roky. Podľa § 407 ods. 1 Obch. zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvrťročná premlčacia doba od tohto uznania. Podľa § 407 ods. 3 cit. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Plnením žalovaného zo dňa 16.6.2015 došlo k uznaniu zvyšku dlhu žalovaným a tým pádom aj k začatiu plynutia novej 4-ročnej premlčacej lehoty. V prípade uplatneného nároku žalobcu potom nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu, tak ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 100 ods. 1 OZ) súd prvého stupňa správne posúdil sporné skutočnosti, pričom aj aplikoval právne predpisy na ochranu spotrebiteľa ako aj predpisy k spotrebiteľským úverom. Žalobca neosvedčil ním uplatnené odvolacie dôvody.
11. Žalobca písomným podaním zo dňa 3.12.2018 oznámil prvoinštančnému súdu, že svoju žalobu v časti uplatneného nároku v rozsahu 25,65 eura (uplatnený poplatok) berie späť, nakoľko v dôsledku chyby pri písaní si uplatnil vyššiu sumu práve o 25,65 eura, než na ktorú má v skutočnosti nárok.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.8.2018 oznámil prvoinštančnému súdu, že so späťvzatím žaloby žalobcom ohľadne sumy 25,65 eura súhlasí, pričom nevidí dôvod tento úkon žalobcu rozporovať.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15. V danom prípade odvolací súd zareagoval procesným postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom ohľadne sumy 25,65 eura po tom, čo v prejednávanej veci rozhodol prvoinštančný súd zatiaľ neprávoplatne svojím rozsudkom zo dňa 19.9.2018 č. k. 5Csp/31/2018-46, pretože žalobca voči nemu podal odvolanie, tým spôsobom, že v rozsahu 25,65 eura napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
16. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa zamietnutia žaloby žalobcu nad sumu 25,65 eura s príslušenstvom, tak v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu sa správne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, ktorú s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ považoval za dôvodne vznesenú. V danom prípade trojročná všeobecná premlčacia doba vo vzťahu k poslednej splatnej splátke poskytnutého úveru, ktorá mala byť uhradená dňa 25.10.2014 uplynula dňom 25.10.2017. Vzhľadom na dátum podania žaloby žalobcom na OS Topoľčany dňa 13.3.2018, t. j. po márnom uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby následne prvoinštančný súd uplatnený nárok žalobcu pre jeho celkové premlčanie v celom rozsahu dôvodne zamietol.
17. Na margo správnosti výroku napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie vzniklý spotrebiteľský právny vzťah medzi stranami tohto sporu správne právne posúdil podľa § 52 ods. 1 a nasl. OZ a § 1 ods. 2 a § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, t. j. právnych noriem spotrebiteľského práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a zároveň aj v jeho prospech. Uvedené právne normy spotrebiteľského práva bolo v danom prípade potrebné aplikovať, bez ohľadu na tú
skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.5.2012 bola uzatvorená, ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, pričom jej obsah (a aj posudzovanie premlčania) by sa malo posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Samotné právne normy spotrebiteľského práva zakotvené v OZ alebo v zákone o spotrebiteľských úveroch majú totiž kogentný charakter, čo znamená, že ich aplikáciu na spotrebiteľský právny vzťah nie je možné vylúčiť ani dohodou zmluvných strán, ako tomu bolo v prípade uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 28.5.2012. S prihliadnutím na tieto dôvody, ako aj vzťah medzi špeciálnym a všeobecným právnym predpisom, v ktorom má prednosť špeciálny právny predpis (v danom prípade zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) súd prvej inštancie dohodou zakomponovanú v odseku 15. Všeobecných úverových zmluvných podmienok správne vyhodnotil za neplatnú s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené potvrdzuje aj implementácia Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 do právneho poriadku SR na základe novely OZ realizovanej zákonom č. 150/2004 Z. z.
Následne súd prvej inštancie správne posúdil vznesenú námietku premlčania žalovaným podľa ním odcitovaných ustanovení OZ, pretože k aplikácii ust. § 397 Obch. zákonníka, pokiaľ ide o posudzovanie vznesenej námietky premlčania, tak, ako žiadal žalobca v prvoinštančnom a aj v odvolacom konaní neexistoval totiž z hľadiska právneho posúdenia žiadny priestor. Takisto potom logicky nemohlo dôjsť ani k aplikácii ust. § 407 ods. 1, 3 Obch. zákonníka, ktorej aplikácie sa takisto žalobca v ním podanom odvolaní domáhal. Aj v prípade posudzovania daného právneho vzťahu v zmysle Obch. zákonníka a tým aj § 407 ods. 1, 3 tohto právneho predpisu, tak ako žiadal žalobca v jeho odvolaní, z čiastočnej platby žalovaným realizovanej dňa 16.6.2015, resp. jej obsahu nie je možné zistiť, či žalovaný vôbec uznáva zvyšok svojho záväzku voči žalobcovi.
18. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd považoval podané odvolanie žalobcu zo dňa 3.10.2018 smerujúce voči zamietajúcemu prvoinštančnému rozsudku zo dňa 19.9.2018 č. k. 5Csp/31/2018-46 za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O náhrade trov zastaveného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP s tým, že nárok na náhradu trov zastaveného konania, čo zavinil žalobca a nárok na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania, v ktorých obidvoch konaniach mal plný úspech žalovaný, v plnom rozsahu priznal tomuto subjektu, t. j. žalovanému. O výške takto priznaných trov rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).