Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoEk/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému A. A. B. nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX C. D., právne zastúpenému Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 25727/23 (pôvodne vedenej JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 19035/2015), o vymoženie 500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -100 z 21. novembra 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 21. 11. 2023 exekúciu zastavil.

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že okresný súd dňa 03. 07. 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., vedeným pod sp. zn. SR 07133/14 zo dňa 27. 11. 2014.

3. Povinný doručil súdu prvej inštancie dňa 20. 01. 2023 návrh na zastavenie exekúcie. Uviedol, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nezohľadnil. Rozhodcovská zmluva podľa povinného nie je individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je potrebné ju posúdiť ako absolútne neplatnú.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), až 4, až 5, (ďalej len „“) a , , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a čl. 3 ods. 1, 2 a 3 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „93/13/EHS“).

5. Exekučný súd zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere zo dňa 04. 05. 2012 vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade je, že

spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Skutočnosť, že je v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného). Rozhodcovská zmluva taktiež obsahuje vopred určenú osobu rozhodcu, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania. Exekučný súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a oprávnený nepreukázal opak. Predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone – neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd potom po preskúmaní tohto exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul vydaný orgánom, ktorý na to nebol príslušný, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

6. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, a to z dôvodov podľa a (ďalej len „“). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu trovy právneho zastúpenia.

8. S poukazom na platného v čase uzavretia zmluvy o úvere uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko od povinného nevyžaduje, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (čl. II rozhodcovskej zmluvy), teda umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený tiež odmietol akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. V danom prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou. Z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy ako samostatného dokumentu má povinný na výber, či túto uzavrie spolu so zmluvou o úvere. K osobe rozhodcu poznamenal, že pokiaľ bola rozhodcovská zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky predpojatosti voči uvedenej osobe rozhodcu v zmysle . Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že posudzovanou rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu.

9. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07133/14 zo dňa 27. 11. 2014, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04. 05. 2012. Súd prvej inštancie vydal dňa 03. 07. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 20. 01. 2023 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na jej odklad. Odvolaním napadnutým uznesením č. k. -100 zo dňa 21. 11. 2023 súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

12. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou dňa 04. 05. 2012, ktorá bola oprávneným predložená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Túto rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie podrobil prieskumu a dospel k správnemu záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

14. Podľa čl. II, bod 1 rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04. 05. 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené, a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Podľa čl. II, bod 2 rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

15. Podľa v znení účinnom do 30. 09. 2013 (ďalej len „“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa v znení účinnom do 30. 09. 2013, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, a na základe ktorej vznikol exekučný titul, umožňujúca výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnosť tohto zmluvného dojednania nie je spôsobilá zvrátiť ani tá skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je daná možnosť riešenia sporov zo zmluvy o úvere pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pretože ak veriteľ (oprávnený) podal žalobu na rozhodcovskom súde, založil tým jeho právomoc na rozhodnutie sporu a zamedzil tak akúkoľvek voľbu dlžníka (povinného) ohľadne výberu súdu, ktorý má spor zo zmluvného vzťahu rozhodnúť.

19. v za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle je takáto absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva

znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle a potvrdil. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.